Biznismeni vláde: Začnite už šetriť (Hospodárske noviny)

Za najlepšiu ochranu občanov pred krízou považujem zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktorého súčasťou je vymožiteľnosť práva, a škrtanie vo verejných financiách, ktoré by mohla odvrátiť zvyšovanie daní, povedal pre Hospodárske noviny dňa 17.2. 2012 Richard Ďurana z INESS.

Biznismeni vláde: Začnite už šetriť (Hospodárske noviny)

Čo chcú ako prvé od novej vlády podnikatelia a ekonómovia podľa prieskumu HN

1. PRESTAŇTE ŽIŤ NA DLH

Nová vláda musí už konečne začať šetriť. Asi v tomto duchu sa niesli odpovede všetkých podnikateľov a ekonómov, ktorých HN oslovili. „Pokiaľ si štát určí konsolidáciu verejných financií za prioritný krok, uhasí tým najväčší požiar, ktorý Slovensko dnes najviac ohrozuje,“ hovorí Markéta Šichtařová, majiteľka spoločnosti Next Finance. Ak nebudeme škrtať, mohol by sa zopakovať rovnaký scenár ako pred Vianocami minulého roka, keď sme mali problém predať štátne dlhopisy, v tom najhoršom prípade by sme mohli skončiť ako Gréci či Portugalci.

Ozdravenie verejných financií považuje za kľúčové aj Ľudovít Černák ml. zo Sitno Holdingu. „Povedie to cez zvýšenie daní,“ hovorí, no zároveň dodáva, že dúfa, že sa nová vláda neuchýli k zdaňovaniu majetku v širšej podobe, ako ho poznáme dnes. „Zvýšeniu daní sa nevyhneme, a to nezávisle od toho, či bude pri moci pravica alebo ľavica. Nezvyšovanie daní je pekné predvolebné heslo, no realita po voľbách bude úplne inde,“ dopĺňa. Napríklad Inštitút hospodárskej politiky navrhuje zvýšiť spotrebnú daň z vína, tabaku či nehnuteľností. Iba ich úprava by do dvoch rokov mohla do štátneho rozpočtu priliať asi 400 miliónov eur.

Konsolidácii verejných financií by pomohli aj škrty v štátnej správe. Keď pred koncom minulého roka robili HN prieskum medzi politickými stranami, ani jedna z nich nechcela pokračovať v prepúšťaní. „Ministerstvá by sa nemali schovávať za externé firmy, ktoré im odporučia, čo majú a čo nemajú zrušiť. Tí, ktorí riadia ministerstvá, by mali dobre vedieť, ktoré organizácie nie sú potrebné a koľko ľudí by v nich malo pracovať,“ hovorí František Palko z IHP. Podľa neho je napríklad iba v oblasti euroagendy priestor na zoštíhlenie o 40 percent. „Naozaj potrebujeme 20-tisíc poslancov samospráv?“ pýta sa Richard Ďurana z inštitútu INESS. Ďalšou z ciest, ktorú odborníci navrhujú, je aj privatizácia štátnych podnikov. Úlohou štátu podľa nich nie je podnikať a prenášať tak podnikateľské riziko na občanov.

2. PRESTAŇTE KRADNÚŤ

Riešenie korupcie považujú biznismeni a ekonómovia oslovených HN za nutnosť. „Ľudia na Slovensku už nemajú alternatívu voliť solídnu politickú stranu, ktorá bude kradnúť aspoň v rámci miery, napriek tomu, že politici opäť zapĺňajú všetky bilbordy svojimi sľubmi o čistej politike,“ rozhorčoval sa generálny riaditeľ firmy zamestnávajúcej u nás stovky ľudí, ktorý nechcel byť menovaný. Za kľúčové biznismeni považujú najmä radikálne zmeny vo financovaní politických strán. Riešením by mohli byť vyššie pokuty za porušenie pravidiel pri získavaní peňazí, keďže dnes sa táto pokuta pohybuje okolo 1 300 eur. Rovnako by mohol byť tok peňazí do strán kontrolovaný treťou stranou, napríklad mimovládnymi organizáciami.

Korupcia sa stala top témou najmä po zverejnení prepisov rozhovorov Gorila na webe. Michal Matys, partner vo firme Translata, hovorí, že ak „budúca vláda Gorilu poriadne nevyšetrí, nielenže verejne prizná tieto praktiky, ale zasadí tvrdú ranu Slovákom, ktorí podnikajú na vlastnú päsť“. Ak vláda naozaj začne bojovať proti korupcii, mohlo by to podľa ekonómov pomôcť aj začínajúcim podnikateľom, ktorých odrádzajú praktiky v politike i samotnom biznise. „Boj proti korupcii je dôležitý najmä preto, aby štát nakupoval efektívne, aby podnikatelia neboli odrádzaní od účasti na súťažiach kvôli podozreniam z netransparentnosti a aby v nich vyhrávali tí, ktorí vedia tovary a služby ponúknuť za najvýhodnejšie ceny, a nie tí, ktorí majú známosti,“ posudzuje Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska.

3. ZVÝŠTE ZAMESTNANOSŤ

Na Slovensku je evidovaná viac ako 13,5-percentná nezamestnanosť, čo nás usádza do prvej päťky krajín s najvyšším počtom ľudí bez práce v únii. „Na Slovensku sa priam trestuhodne zabúda na to, že v oblasti tvorby nových miest sa môžeme spoľahnúť jedine na súkromný sektor,“ myslí si Vladimír Vaňo, analytik Volksbank. Podnikatelia s tým súhlasia a vidia cestu vo väčšej podpore domácich firiem. „Na rozdiel od zahraničných investorov nemáme zadarmo pozemky, dotácie na zamestnancov či daňové prázdniny. Desať slovenských podnikov s menším počtom ľudí je viac ako jeden veľký s tisíckou zamestnancov, odkiaľ zisky putujú väčšinou do zahraničia,“ tvrdí Peter Matyšák, ktorý podniká v oblasti hotelierstva. Ekonomický riaditeľ Kromberg & Schubert Jaroslav Hric na margo toho dodáva, že rastu našej zamestnanosti vôbec nepomáhajú heslá typu, že už nechceme byť „výrobnou dielňou Európy“. Najviac nezamestnaných je totiž práve v skupine menej kvalifikovaných ľudí a tieto výroky ich môžu demotivovať pri hľadaní si práce.

Podľa biznismenov je tiež nutné aj dotiahnutie daňovo-odvodovej reformy. Systém treba zjednodušiť a plošne znížiť sadzby, ktoré v prípade zamestnancov patria k najvyšším v Európskej únii. Reforma daní a odvodov počíta so zavedením takzvanej superhrubej mzdy, ktorá má zamestnávateľom uľahčiť papierovačky, mala zaistiť zrušenie takzvanej milionárskej dane či zamestnaneckej prémie, na ktorú mali nárok tí, ktorí zarobili minimálne šesťnásobok minimálnej mzdy a maximálne jej 12-násobok. „Hlavne, aby už nejakú konečnú podobu vôbec mala,“ myslí si väčšina podnikateľov i odborníkov. V tomto smere však tiež mnohí pre HN priznali, že v jej konečnú podobu v dohľadnom čase už neveria.

4. DOBUDUJTE CESTY A DIAĽNICE

Biznismeni sa v prieskume HN sťažovali na neatraktívne podnikateľské prostredie. „Efekt reforiem z roku 2004 dávno vyprchal,“ hovorí Róbert Kičina z Podnikateľskej aliance Slovenska. Okrem požiadaviek na boj proti korupcii či lepšej vymožiteľnosti práva sú nespokojní aj s výstavbou ciest a diaľnic. „Naša firma buduje infraštruktúrne zariadenia v cestovnom ruchu, ak by sme to však robili rýchlosťou, akou sa budujú diaľnice, mali by sme dnes namiesto siedmich nových lanoviek možno dve,“ vraví Bohuš Hlavatý, predseda Predstavenstva Tatry Mountain Resorts, holdingu, ktorý v minulosti spoluzaklada finančná skupina J&T.

Práve dostatočná a rýchla výstavba by mohla podľa podnikateľov zvýšiť zamestnanosť najmä v oblastiach stredného a východného Slovenska. Pre nedostatočnú infraštruktúru sem totiž odmietajú smerovať väčší zahraniční investori. Dobudovanie ciest je dôležitý fakt aj v rámci zmiernenia priepastných rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, či už v platoch, kvalite vzdelania či životnej úrovni. No problémom je fakt, že iba výstavba tunela Višňové stojí niekoľko sto miliónov eur, ktoré však bude naša štátna kasa potrebovať ušetriť na zníženie deficitu verejných financií pod tri percentá do začiatku budúceho roka.

5. UPRAVTE DÔCHODKY

Zmeny v dôchodkoch sú nevyhnutné. Ani nie tak z pohľadu samotných podnikateľov, ktorým by to pomáhalo v biznise, ako z hľadiska šetrenia štátu. Prvý pilier dôchodkového poistenia bude totiž podľa Richarda Ďuranu, riaditeľa inštitútu INESS, generovať čoraz vyššie deficity „a je časovanou bombou pre verejné financie do budúcnosti“. Dôvodom je fakt, že sa rodí čoraz menej detí a dožívame sa vyššieho veku. Preto len napríklad zvýšenie veku odchodu do dôchodku by mohlo do štátnej kasy v krátkom čase priniesť desiatky miliónov eur, keďže sa tým zúži počet ľudí poberajúcich dôchodky. Ako podotýkajú viacerí odborníci, ak prvý dôchodkový pilier neprejde reformou, verejný dlh bude postupne rásť a Slovensko sa tak môže dostať do podobnej situácie, akej dnes čelí Grécko.

 Marta Hilkovičová

Hospodárske noviny, 17.2. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards