Bohatí športovci a chudobní učitelia v kontexte

Prečo gigantický
rozdiel v príjmoch úspešných športovcov v porovnaní s príjmom učiteľov

nie je najšťastnejším ilustračným príkladom „rakúskeho“ riešenia tohto naoko
paradoxného javu.

Bohatí športovci a chudobní učitelia v kontexte

Marginalistická revolúcia v ekonomickom myslení začiatku 20-teho
storočia svojím dôrazom na suverenitu konzumenta-jednotlivca zmenila zásadne
chápanie hodnotenia statkov na trhu. To, koľko kupujúci zaplatí, závisí od
produkčných nákladov tovaru, či odborných názorov na jeho užitočnosť len
nepriamo (v tom zmysle, že kupujúci uvedené môže, ale nemusí brať do úvahy).
Rozhodujúce pri tvorbe ceny sú výhradne subjektívne, pred zvyškom sveta ex
ante
ukryté, preferencie konzumenta. Ak si v slobodnom trhovom prostredí
niekto radšej pozrie naživo futbalový zápas ako by investoval do súkromných
hodín hry na klavír, ak zberateľ obetuje horibilnú sumu za raritnú publikáciu
o svojom športovom idole na úkor, našťastie už čoraz menej raritnej,
zbierky publikácií autorov Rakúskej školy, alebo ak si namiesto na zahraničný
jazykový pobyt odletí niekto za oceán na preteky Formuly 1, dobrovoľne tým oceňuje
výnimočné športové výkony a ich nositeľov – zaslúžene bohatnúcich výnimočných
športovcov. Kto by však mal, ak nie my prívrženci „rakúskeho“ prístupu, prvý
upozorniť na to, že hádam len s výnimkou obchodov uzavretých na čiernom
trhu, je aj dnes ešte stále väčšina katalaktických javov priamo narušovaná
všadeprítomným prerozdeľovacím Molochom. Neutečú ani najrýchlejší šprintéri...

Gene Callahan v knihe Economics for Real People prirovnáva
vládou dotovanú výstavbu štadiónov k otrokmi postaveným pyramídam
v Egypte. Podobne ako by bez otrokov lopotiacich pod vojenským dozorom pyramídy
možno nikdy neuzreli svetlo sveta, tak aj vládou platené národné športové
centrá, či regiónmi a rozvojovými fondmi čiastočne sponzorované projekty
súkromných športových klubov nesú nezmazateľnú pečať pochybných investícií
s neistým koncom, do ktorých sa nikto bez istoty vládnej pomoci sám nepustil.
O čo tu ide je do nového šatu odetý starý známy problém, ktorým sa zaoberal
už Fréderic Bastiat v eseji Čo je vidieť a čo vidieť nie je.
Vidíme preplnenú modernú multiarénu a jej oslavujúcich stavebných
dodávateľov, divákov v okolitých krčmách pred zápasom i po ňom,
predaj prenosových práv, reklamy sponzorov, výkonmi nadšených mladých ľudí
a v neposlednom rade rastúce platy samotných športovcov. Čo nevidíme
je v prvom rade pôvod zdrojov financovania štátom subvencovaných
projektov. Tie pochádzajú buď z priameho zdanenia, alebo z nových
peňazí vytvorených vládou „z ničoho“. Čo tiež nevidíme sú konkurenčné
investičné projekty, ktoré museli byť prehodnotené, lebo štátnu podporu nemali
v pláne, medzi inými aj k športu alternatívne možnosti kultúrneho vyžitia.
Čo zanedbávame sú daňoví poplatníci ochudobnení o možnosť vybrať si takú
možnosť trávenia voľného času, ktorá bola navrhnutá stratu riskujúcimi
podnikateľmi, v prospech možnosti inej, dizajnovanej v kalkulačnom
chaose dezorientovanými ministerskými úradníkmi. Jadrom problému, na ktorý
chcem poukázať – nevhodnosť príkladu profesionálneho športu pre manifestáciu tvorby
ceny na základe vzácnosti statku – je fakt, že to, nakoľko je výška príjmu
vrcholového športovca závislá od autentického oceňovania jeho talentu
a odvedenej driny fanúšikmi a nakoľko od absencie konkurenčných aktivít
kultúrneho vyžitia je na polceste medzi diskutabilným a nemožným. Bez povšimnutia
by však nemali zostať ani zvyšné dimenzie problému: štátne školstvo s tabuľkovým
hodnotením demotivujúcim učiteľov a prehlbujúcim príjmové rozdiely,
heroizácia športovcov politikmi brnkajúca na „nacionálnu strunu“ a masmediálna
podpora športu verejnoprávnymi médiami pod heslom „chlieb a hry“.

Na akých príkladoch teda ilustrovať vyriešenie hodnotového paradoxu
Rakúskou školou? Napríklad na cene sošky Moravskej Venuše, Stradivariho huslí,
alebo embrya mimozemšťana vo formaldehyde, ak o nejakom viete...

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards