Pre
dôchodkové fondy by podľa Radovana Ďuranu z INESS bolo dobré, ak by v
budúcnosti mohli opäť investovať do akcií. Povedal tak pre Pravdu dňa 26.2.
2011.
Peniaze ľudí sa dnes lepšie zhodnotia na termínovanom vklade
v banke ako v druhom dôchodkovom pilieri. V banke môžu bez zaplatenia
akýchkoľvek poplatkov aktuálne získať ročný úrok 2,7 percenta. Dôchodkovým
správcovským spoločnostiam sa za posledných šesť rokov podarilo dosiahnuť
priemerné výnosy od necelého percenta do 2,66 percenta. Navyše, väčšiu časť
výnosu si v prvých rokoch sporenia zoberú na poplatkoch.
Podľa prepočtu VÚB Generali človek vstupujúci do 2. piliera
začiatkom tohto roku s hrubým mesačným príjmom 758 eur bude mať po prvom roku
sporenia na svojom účte po odrátaní poplatkov 834 eur. Z tejto sumy iba necelé
dve eurá tvorí reálne zhodnotenie peňazí, kým na poplatkoch si DSS-ka v
priebehu roka zoberie 9,35 eura.
Slabé začiatočné zhodnocovanie peňazí však 2. pilier dobieha
ku koncu sporenia. Pri trojpercentnom raste mzdy a rovnakom zhodnocovaní peňazí
by tak človek mal po 45 rokoch sporenia na svojom účte 131 605 eur. Z tejto
sumy sú už odrátané celkové poplatky vo výške 6 789 eur.
"Aktuálne nastavené poplatky sú príliš nízke, navyše
DSS-ky nemotivujú investovať do rizikovejších cenných papierov," myslí si
však Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Ďalší analytik
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií už taký jednoznačný
nie je. "Je to zložitá otázka, z pohľadu sporiteľov by bolo dôležité najmä
rozšíriť investičné možnosti fondov," tvrdí. Pre dôchodkové fondy by tak
podľa neho bolo dobré, ak by v budúcnosti mohli opäť investovať do akcií.
Túto možnosť zrušila vláda Roberta Fica. Súčasná vláda dnes už tiež pripravuje
veľké zmeny v zákone o dôchodkovom sporení.
V budúcnosti sa teda poplatky budú skladať "z fixnej
časti, ktorá pokryje náklady správcu, a z výkonnostnej odmeny, ktorú získa
dôchodková správcovská spoločnosť iba v prípade pozitívneho zhodnotenia
úspor," vysvetlila Slavomíra Sélešová, hovorkyňa ministerstva práce.
Podobný systém funguje už aj dnes a s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude meniť
len výška percent.
"Pri diskusii o budúcej výške odplát je najdôležitejšie
pozrieť sa na poplatok 0,025 percenta z priemernej mesačnej čistej hodnoty
majetku v dôchodkovom fonde a porovnať ho s tým, čo je štandardné na
trhu," myslí si Vladimír Mlynek, vedúci oddelenia riadenia investícií vo
VÚB Generali DSS.
Napríklad podielové fondy majú priemerne až trojnásobne
vyššie poplatky. "Zvyčajne je to okolo jedného percenta ročne, a pritom
náklady na samotnú správu sú, samozrejme, porovnateľné," dodal Mlynek.
Výška aktuálnych poplatkov v podielových fondoch sa dá ľahko overiť aj na
internetovej stránke Slovenskej asociácie správcovských spoločností.
K znižovaniu poplatkov v 3. pilieri prišlo až začiatkom
minulého roka. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov tak poplatok z
priemernej čistej mesačnej hodnoty majetku klesne z dvoch na jedno percento.
Predtým bola výška tohto poplatku až na úrovni troch percent. Na porovnanie,
pri druhom pilieri klesol poplatok z 0,065 na 0,025 percenta.
"Navyše DSS garantuje investície ľudí vlastným
majetkom, čo nijaké iné subjekty nerobia. Máme pritom najprísnejšie podmienky
na podnikanie a pri súčasnom nastavení sa ani nedá viesť diskusia o návratnosti
pôvodnej investície do DSS," uzavrel Mlynek. Nie je však kritický ku
všetkým opatreniam minulej vlády a povinnosť hradiť prípadné straty z vlastných
peňazí nepovažuje za zlý nápad.
Samotné správcovské spoločnosti tiež môžu ukladať peniaze
ľudí na termínované vklady. "My sme tiež chceli vložiť peniaze od ľudí na
termínovaný vklad Dexia banky, ale dostali by sme približne o polovicu nižší
úrok, ako dnes banka ponúka bežným ľuďom," opísal Mlynek. Ročný
termínovaný vklad s úrokom 2,7 percenta ponúka banka v snahe prilákať ľudí,
ktorí si u nej zároveň otvoria účty či zoberú hypotéku.
Branislav Toma
