Radovan Ďurana z INESS vyjadril dňa 15.5. 2010
pre Plus 1 deň obavy z narastajúceho dlhu verejných financií. Dôvody sú dva.
Tým prvým sú náklady na úrokové platby, ktoré rastú. Môžeme uviesť porovnanie,
že Slováci budú jeden mesiac platiť dane len na zaplatenie úrokov za vysoký
štátny dlh. Ten druhý dôvod je, že ak bude tento trend pokračovať, môžu sa
slovenské verejné financie dostať do problémov ako splácanie úrokov či zníženie
schopnosti požičať si na finančných trhoch, uviedol.
Sú v šoku! Keď naši západní susedia zistili, akou sumou sa každý
z nich podieľa na štátnom dlhu, nezvládli to. Pritom ich pohľadávky sú o
polovicu nižšie, ako sme zadlžení my. U nás je pokoj. Ktovie, ako by to však
dopadlo, keby sa Slováci správu o dlhu dozvedeli rovnakým spôsobom ako naši
západní susedia.
Vyhrážky, bezmocná zlosť, psychické zrútenie či infarkt. Aj
tieto následky mali poukážky na sumu 121-tisíc českých korún, ktoré si mohli
státisíce Čechov nájsť vo svojich poštových schránkach. Pod hlavičkou
„Upomienka – ihneď uhraďte dlh“ ich v rámci predvolebnej kampane rozposielala
strana TOP 09. Suma na poukážke predstavovala podiel každého občana na českom
štátnom dlhu. Dátum splatnosti je zhodný s dátumom volieb u našich susedov.
Niektorí Česi volali na políciu, iných museli hospitalizovať pre podozrenie na
infarkt, ďalší volali a písali do médií, kde sa sťažovali na stranu TOP 09.
Podľa zistení denníka Plus JEDEN DEŇ by zrejme podobný šek
poriadne rozrušil aj našich občanov. Na základe údajov Národnej banky Slovenska
totiž každý Slovák dlhuje vinou štátu 9 609 eur, čo v starej mene predstavuje
289-tisíc korún na jednu osobu vrátane malých detí. Priemernému Slovákovi by
tak trvalo rok, aby tento dlh splatil. Jedna klasická trojčlenná rodina by však
dlhovala 28 827 eur a štvorčlenná 38 436 eur, čo by čas splátok predĺžilo.
Fico na 100 percent
Takmer stopercentný nárast tohto dlhu pritom vznikol za
súčasnej vlády. V roku 2006, keď nastúpila k moci, bol náš zahraničný dlh 5 964
dolárov. Na konci roku 2009 to však už bolo 12 095 dolárov. Podľa ekonóma Radovana Ďuranu môžu za
nárast dlhu v poslednom období hlavne zvýšené výdavky vlády, ale má na to vplyv
aj výpadok príjmov, čiže pokles výberu daní. Ďurana zároveň neskrýva obavy z
narastajúceho dlhu. „Dôvody sú dva. Tým prvým sú náklady na úrokové platby,
ktoré rastú. Môžeme uviesť porovnanie, že Slováci budú jeden mesiac platiť dane
len na zaplatenie úrokov za vysoký štátny dlh. Ten druhý dôvod je, že ak bude
tento trend pokračovať, môžu sa slovenské verejné financie dostať do problémov
ako splácanie úrokov či zníženie schopnosti požičať si na finančných trhoch,“
povedal Ďurana.
