Podľa Juraja Karpiša z INESS by sa peniaze z
krízového balíčka mali použiť na podporu podnikateľského prostredia, napríklad
cestou znižovania odvodov. Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 18.8. 2009, príspevky
na podporu zamestnanosti a podporu zamestnanosti cez sociálne podniky
považujeme za neefektívne a selektívne využitie peňazí daňových poplatníkov.
O sociálne protikrízové opatrenia, ktoré vláda prijala na
jar. mali doteraz väčší záujem zamestnávatelia než ľudia, ktorí kvôli kríze
prišli o prácu. Najviac sa "uchytil“ príspevok pre zamestnávateľov,
vďaka ktorému nemuseli prepúšťať. Naopak, najmenší záujem o peniaze od štátu
mali ľudia, ktorých takáto podpora mala motivovať, aby začali podnikať,
priznáva ministerstvo práce v hodnotení protikrízových opatrení, ktoré
predložilo včera tripartite. Analytici upozorňujú, že účinnosť príspevkov na
zamestnávanie netreba preceňovať.
Prioritou sú existujúce miesta
Na najžiadanejší príspevok na podporu zamestnanosti sa do konca júna minulo
vyše 21,32 milióna eur. Vďaka nim mohli zamestnávatelia udržať 31 282
pracovných miest "V dôsledku finančnej a hospodárskej krízy v
súčasnosti nejde u zamestnávateľov v takej miere o vytváranie nových, ale skôr
o udržanie existujúcich pracovných miest,“ vysvetľuje v hodnotení rezort
práce.. Zamestnávatelia majú tiež záujem o príspevok na podporu vytvorenia
nového pracovného miesta. Na 1 887 nových miest dostali takmer šesť miliónov
eur. O niečo menej žiadaný je príspevok k mzde zamestnanca, ktorý dostane 56
zamestnancov v priemernej výške 1 834,29 eura.
Najmenší záujem o pomoc štátu majú doteraz tí, ktorí prišli
o prácu. O príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti požiadal do
konca júna iba jediný človek.
Problém vidia inde
Analytici efektívnosť vynakladaných prostriedkov na príspevky spochybňujú.
Podľa Petra Goliaša z inštitútu INEKO patria medzi hlavné bariéry zamestnávania
skôr vysoké odvody zamestnancov, a to najmä tých s nízkym príjmom. Ide podľa
neho o ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí tak často zostávajú na sociálnych
dávkach a pracujú len načierno. "Ak chce vláda zvyšovať zamestnanosť,
mala by predovšetkým znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom. Dosiahnuť by to
mohla napríklad zavedením podobnej odpočítateľnej položky na odvody, aká
existuje pri dani z príjmov fyzických osôb,“ povedal HN.
Aj analytik inštitútu
INESS Juraj Karpiš sa prikláňa k tomu, aby sa peniaze z krízového balíčka
použili na podporu podnikateľského prostredia, napríklad cestou znižovania
odvodov: "Príspevky na podporu zamestnanosti a podporu zamestnanosti
cez sociálne podniky považujeme za neefektívne a selektívne využitie peňazí
daňových poplatníkov.“
Hospodárske
noviny, 18.8. 2009, Ondrej Lehocký
