Európska komisia publikovala štúdiu Daňové trendy v Európskej únii,
ktorá je rozšírenou a komplexnejšou verziou doterajších každoročných
štúdií Štruktúra daňových systémov
v Európskej únii.
Správa obsahuje detailné štatistickú a ekonomickú
analýzu daňových systémov všetkých 27 krajín EÚ a Nórska. Údaje sú
spracované na základe jednotnej metodiky ESA 95, čo umožňuje vzájomné
porovnávanie jednotlivých heterogénnych daňových systémov.
Správa tiež obsahuje prehľad hlavných opatrení v daňových
otázkach, ktorými jednotlivé krajiny reagovali na hospodársku krízu. Štúdia už
napríklad uvádza protikrízové opatrenia slovenskej vlády, ako je skrátenie doby
vrátenia odpočtu DPH zo 60 dní na 30 dní či zníženie odvodov SZČO do rezervného
fondu solidarity Sociálnej poisťovne z 4,75% na 2%.
Zaujímavý je vývoj celkového podielu daní na HDP.
V tomto ukazovateli sa Slovensko posunulo spomedzi krajín na úrovni
starých členských krajín únie (teda okolo 40%) na najnižší podiel v únii (spolu
s Rumunskom) – 29,4%. Tento pokrok samozrejme nie je spôsobený len znižovaním
daňového zaťaženia, ale aj rýchlym hospodárskym rastom u nás.
Graf: dane ako % HDP, rok 2007
 |
V EÚ klesá aj priemer najvyšších sadzieb daní
z príjmov fyzických osôb. V súčasnosti dosahuje 37,8%, pričom
štatistiky podľa očakávania zhoršujú škandinávske krajiny a veľké krajiny
únie.
Graf: Najvyššie sadzby dane z príjmu fyzických osôb
 |
Report po prvý krát prináša aj dáta ohľadom vývoja dane
z príjmu fyzických osôb od roku 1995. Väčšina krajín tieto dane znížili alebo
nemenili (Rakúsko, Lotyšsko, Malta a Veľká Británia) – okrem Portugalska,
ktoré jediné zvyšovalo. Celkovo sa európsky priemer znižil o 10,6
percentuálneho bodu. Asi nikoho neprekvapí, že najvýraznejším poklesom prispeli
nové členské krajiny, medzi nimi aj Slovensko.
Od roku 1995 tiež výrazne klesli dane z príjmov
právnických osôb, a to o takmer 12 percentuálnych bodov na priemer
23,5%
Graf: daň z príjmov právnických osôb
 |
Znižovanie priamych daní od roku 2001 sprevádza zvyšovanie
spotrebných daní v EÚ ako celku. Štúdia neobchádza ani odvody, ktoré vo
väčšine členských krajín tvoria na celkovom daňovom zaťažení práce vyšší podiel
ako priame dane z príjmu. Iba v Dánsku, Írsku a Veľkej Británii
tvoria priame dane väčšiu časť zdanenia práce. Správa síce uvádza, že
implicitné zdanenie práce na Slovensku dosahuje 30,9%, čo je pod priemerom
EÚ-27 (34,4%), metodika Komisie však zo zdanenia vyňala príspevok do druhého
piliera dôchodkového systému.
A na záver inšpiratívny a objavný odsek zo štúdie:
„Vzhľadom na
skutočnosť, že EÚ je vo všeobecnosti jedným z miest s najvyššími
daňami na svete, je jednou z kľúčových otázok to, čo by sa mala daňová
politika naučiť z globálnej hospodárskej krízy. Napriek tomu, že teoreticky
by dobre vyvinuté štáty sociálneho blahobytu, ktoré sú možné práve vďaka
vysokému zdaneniu, mali Európu spraviť pružnejšou a schopnejšou rýchleho
zotavenia a zároveň vysoké dane sú nákladnejšie v období cyklického
rastu, keď zvyšujú nedostupnosť výrobných faktorov a infláciu viac než
v časoch recesie, sa kríza pochádzajúca zo Spojených štátov amerických rýchlo
rozšírila aj do EÚ a vyústila do prepadu podobných rozmerov. Naznačuje kríza,
že by bol vhodnejší iný model fiškálnej politiky?“
Celú
štúdiu (391 strán) si môžete vo formáte pdf stiahnuť tu, skrátené Hlavné
zistenia vo formáte pdf nájdete tu.
Via: Johan Norberg
