Kríza a nové výzvy pre FED a ECB

Tu je
pohľad Ing. Miloslava
Hoscheka, PhD.,
na priebeh finančnej krízy z perspektívy aktivít
najdôležitejších svetových centrálnych bánk. Text poskytuje komplexný
prehľad celej plejády opatrení, ktoré americký FED a Európska centrálna
banka prijali od začiatku krízy prijali. Zároveň analyzuje rozdiely medzi
americkým a európskym finančným systémom a ich špecifiká.

Kríza a nové výzvy pre FED a ECB

Kríza a nové výzvy pre FED a ECB

Ing. Miloslav Hoschek, PhD.,
4.máj 2009

Úvod

Svetová ekonomika čelí najväčších premenám v moderných
časoch. Odozvy finančnej krízy sú búrlivé a smerujú k synchronizovanému
globálnemu poklesu. Podľa správy Medzinárodného Menového Fondu vydanej v apríli
2009 sa kríza globálnej ekonomiky prehlbuje. Hlavnými  javmi súčasnej
globálnej krízy sú výrazný pokles svetovej výmeny tovarov, pokles cien surovín
a komodít, zvyšuje sa nezamestnanosť. Odhady hovoria o znížení životnej úrovne
vo vyspelých krajinách. Vo všetkých krajinách vyspelého a rozvojového sveta
klesá export a priemyselná výroba. Krachujú globálne banky, investičné
spoločnosti či globálne firmy. Partia sem aj 
veľké finančné spoločnosti na Wall Streete, hoci počas minulých 100 rokov
garantovali svojim klientom  istotu.
Ekonomický globálny uragán posledných mesiacov prináša strach z možnej
inflácie. Častejšie sa hovorí o svetovej recesii a tiež o vznikajúcich
deflačných trendoch. Najvyspelejšie ekonomiky budú i v roku 2010 pokračovať v
politike nízkych úrokových sadzieb. Pravdepodobne jedinou globálnou
ekonomikou,  ktorá očakáva  rast v roku 2010 bude Čína.

Určite stojíme na začiatku najhlbšej ekonomickej krízy od
roku 1929.  Zdá sa, že táto kríza bude dlhodobá. Svetová ekonomika zažila
od II. svetovej vojny svetovej vojny niekoľko globálnych či lokálnych
finančných šokov. Niektorí analytici definujú, že táto kríza má časový priebeh
rastu je  vo V- tvare. Iní experti ( ako
S. Johnson) hovoria o L- tvare krízy. Treba však povedať, že súčasná
hospodárska a finančná kríza nemá paralelu v histórii. Vďaka novým ekologickým
a iným problémom planéty je táto kríza výnimočná. V súčasnej kríze neplatia
ekonomické pravidlá, akými chcú byť poučky Johna M. Keynesa, že treba
naštartovať spotrebu, aby sa míňaním peňazí opäť roztočilo zadrhnuté súkolie.

V minulých mesiacoch 
bola globálna ekonomika zasiahnutá bezprecedentnou a neočakávanou
stratou dôvery. V našom článku si budeme všímať rozdielny prístup ku globálnej
kríze v dvoch kľúčových centrálnych bankách FED a ECB.  Spoločným cieľom oboch bánk je obnova dôvery
k trvale udržateľnej prosperity. Táto dôvera volá po nových riešeniach ako sú
boj s finančným protekcionizmom, implementácia rýchlych rozhodnutí v prospech
rozvojových a vyspelých ekonomík. Obe centrálne banky sa nachádzajú v nepreskúmaných
nových vodách, kde existuje veľa rizík, že sa objaví okamžitá a neočakávaná
finančná turbulencia. 

Treba povedať, že USA sú epicentrom tejto krízy. Veľa
atribútov tejto krízy má pôvod v USA. Spomeňme napríklad, že astronomický
rozpočtový schodok Spojených štátov amerických. Dlh štátu budú platiť
nasledovné generácie Američanov. V USA sídlia tiež najväčšie komoditné, akciové
a  derivátové burzy. Ďalej obrovský objem mimo burzových obchodov  sa
uskutočňuje cez desiatky či stovky gigantických globálnych hedgových fondov.
Tieto  hedgové fondy sú  netransparentné, sedia v daňových rajoch,
nie sú primerane regulované. Nositeľov príčin krízy pôvodom z USA je iste
omnoho viac. V čom sa odborníci zhodujú je to, že táto kríza ešte nenašla v USA
svoje dno.  Podobne sa predpokladá, že Európa bude v dlhšej a hlbšej
recesii ako sa donedávna očakávalo.

Cieľom tohto článku je popísať opatrenia, ktoré
vykonávajú kľúčové banky sveta FED a  ECB a  voči globálnej
kríze. 
Túto
krízu možno chápať aj ako prerod globálnej ekonomiky. Krízou sa budú určite
tlmiť závažné a početné problémy súčasného sveta. Kríza určite bude mať aj
pozitívne efekty, ako napríklad  zmeny
prerozdeľovacích procesov vo svetových financiách, dostupnejšia zdravotná
starostlivosť a vyššia úroveň služieb pre tretí svet.   Z bankového hľadiska sa môžeme na krízu
pozerať ako na ozdravovací program reštrukturalizácie a modernizácie bankového
sektoru. Bude dôležité, aby centrálne banky vnímali predovšetkým  pozitívne časti krízy. Skúsenosti, ktoré centrálnych
bankám globálna kríza prinesie, pomôžu nájsť správne východiská.

FED ako katalyzátor krízy

Spomenuli sme, že epicentrum tejto krízy sa nachádza v
USA. Tieto týždne je nezamestnanosť v USA na najvyššej úrovni za posledných 20
rokov. Rovnako sme spomenuli vyjadrenia amerických expertov, že táto kríza ešte
nedopadla na dno. Načrtnime teraz niekoľko nových  protikrízových opatrení
v USA. Tieto opatrenia  prijíma predovšetkým Federálna rezervná
banka  USA známa ako FED. Federálna rezervná banka pôsobí ako kľúčový
katalyzátor zmien, ktoré prebiehajú počas tejto krízy.  Skúsime priblížiť,
aké protikrízové aktivity uskutočňuje FED v týchto týždňoch.

Prvou, pomerne dosť známou protikrízovou  aktivitou
FEDu bolo nedávne napumpovanie astronomickej čiastky 800 miliárd dolárov
(september 2008 - apríla 2009) do amerického finančného priemyslu. Odborné
periodiká, ako napríklad denník Wall Street Journal hovoria, že FED takto
pumpuje nepodložené peniaze do ekonomiky. FED financuje túto svoju politiku
najmä prostredníctvom dlhodobých štátnych dlhopisov. To však v budúcom
období  môže spôsobiť výrazné oslabovanie kurzu dolára.

Druhou novou protikrízovou aktivitou je tzv. program TARP
(The Troubled Asset Relief Program). Program TARP beží pod vedením americkej
vlády, FEDu a štátnej pokladnice Department of the Treasury. Ide o výrazný
vstup štátneho sektoru do problémových amerických bánk, s cieľom zvýšenia ich
kapitálovej primeranosti. V rámci programu TARP štát nakupuje od bánk a
súkromných finančných inštitúcií ich problémové aktíva a akcie. Cieľom vládneho
programu TARP je ozdravenie amerického finančného sektora. TARP je praktická
odozva voči hypotekárnej kríze z minulého roka. Cieľom bánk je
reštrukturalizovať svoje problémové portfólia. TARP doporučuje slabším bankám
navýšiť kapitál. Program TARP dodá potrebný kapitál problémovej banke. Ako
výmenu dostáva štát od banky zmenku, že nakúpi akcie banky za fixnú cenu určenú
v budúcom termíne. Práve tieto týždne vrcholí agresívny lobbing vyše 500
amerických komerčných bánk za svoju účasť v programe TARP.

Treťou novou aktivitou FEDu je tzv. stresové testovanie
bánk. V rámci stresového testovania si americké obchodné banky merajú
schopnosti v pokračovaní úverovania. Modelujú sa extrémne ekonomické podmienky,
vyhodnocujú sa kapitálové diery v  bilančných aktívach veľkých finančných
inštitúcií. Veľké banky sú často v situácii, že ako súkromní investori nie sú
ochotní pumpovať peniaze do zadlženého priemyslu pokiaľ nebude jasné, že im
nehrozia ďalšie straty. V amerických obchodných bankách je problémové
predovšetkým portfólio skladajúce sa z hypotekárnych záložných listov.
Problémovým portfóliom sú tiež  bankové úvery pre sektory obchodu a
priemyslu. Ďalej sú problémovými tiež pôžičky pre realitný trh, portfólio
úverových kariet. Momentálne sa stresové testovanie pod vedením FEDu 
uskutočňuje v 19 najväčších  bankách USA. FED  konštatuje že takmer
tretina bánk USA nemá dostatok kapitálu.
Najväčšie americké banky ako Bank of America a Citigroup potrebujú  nový
kapitál v hodnote  niekoľkých desiatkov miliárd dolárov. Prvé 
oficiálne výsledky stresového testovania americká vláda zverejní začiatkom mája
2009.

Ďalšou kľúčovou aktivitou FEDu je regulácia politiky
ultra nízkych úrokových sadzieb. FED za tieto sadzby požičiava zdroje bankovému
sektoru v USA. Snaha o presadenie vyšších úrokových sadzieb vedeniu FED-u
nevychádza.

Záverom tejto časti treba povedať, že je v "priamom
prenose" náročné vyhodnocovať všetky najnovšie  protikrízové opatrenia FEDu. Ináč povedané,
FED je skúpy na bližšie informačné toky o svojich operáciách.  O tom sa
mohla presvedčiť globálna agentúra Bloomberg, ktorá  podala nedávno na FED
žalobu na súd o netransparentnej informačnej politike tejto centrálnej 
banky. Tak sú napríklad neznámou kapitolou v činnosti FEDu podrobnejšie
mechanizmy uskutočňovania procesov sekuritizácie štátneho dlhu či podporovanie
offshorových hedgových fondov.

Diferenciácie medzi finančnými štruktúrami
eurozóny a v USA

Eurozóna nie je epicentrom tejto globálnej krízy.
Eurozóna sama neprispieva ku globálnej nevybilancovanosti, je však silne
zasiahnutá cez finančné prenosové kanály. 
Eurozónu postihuje  kolaps
globálneho obchodu: Vzniká výrazný averzný efekt štatistických výstupov ako
údaje o výrobe, exporte a o nezamestnanosti.

Medzi finančnými  štruktúrami eurozóny a v USA
existuje viacero rozdielov. Kým USA sú finančným systémom založenom na trhových
pravidlách, finančný systém eurozóny je založený na veľkých bankách. V eurozóne
hraje financovanie na základe trhových mechanizmov omnoho menšiu úlohu 
ako v USA. Preto sú štruktúry súkromného úverovania v eurozóne od  USA
odlišné. V Európe   2/3 finančných
zdrojov nepochádza z kapitálových trhov. 
Zdroje z kapitálových trhov tvoria v eurozóne len 30%. Práve preto
môže  FED jednoduchšie uskutočňovať politiku kapitalizácie problémových
úverov, teda "credit easing".

Rozdielna je aj výška bankových úverov v eurozóne a v
USA. V eurozóne bola koncom roku 2007 výška bankových úverov súkromného sektora
vo výške 145% HDP. V USA bol príslušný pomer bankových úverov voči HDP USA len
vo výške 63%. Podobne, v eurozóne  tvoria
priame dlhové cenné papiere podiel 81% z HDP, kým pomer podielu v USA je 168%.

Na politiku eurozóny existujú v USA protichodné názory.
Na tohtoročnom aprílovom think-tanku vo Washingtone reprezentant Petersonovho
inštitútu pre medzinárodné ekonomiky - PIIE vystihol priebeh  krízy v
eurozóne slovami " Európania stále nevyhodnocujú,  aká zlá je ich
situácia
".

Ponurý pohľad na eurozónu uvádza aprílová správa MMF.
Správa hovorí, že krajiny eurozóny čelia hlbšej recesii  vďaka poklesom exportu a znížením domácej
spotreby. Podľa MMF bude Nemecko čeliť v roku 2009 najväčšiemu  prepadu
svojej ekonomiky. Je zrejmé, že štátny bankrot nemusí končiť len Islandom.
Aj iné krajiny majú problémy. Napríklad krajiny ako Lotyšsko, Maďarsko,
Ukrajina, Srbsko a Rumunsko sú odkázané na medzinárodné finančné pôžičky.
MMF popoháňa vlády eurozóny, aby prijali rázne úsporné kroky. Častejšiu 
môžu nastať prevzatia majority alebo úplnej kontroly nad problémovými 
bankami a firmami. Experti MMF sa domnievajú, že vlastníctvo štátu by mohlo
priniesť do problémových firiem a inštitúcii potrebnú reštrukturalizáciu.

Opačnou
stranou názorového spektra o eurozóne  bolo vystúpenie Jean-Claude
Tricheta, prezidenta ECB koncom apríla 2009 pred bankármi New Yorku. Podľa
prezidenta ECB pána Tricheta, sú základné riadiace princípy ECB veľmi
jednoduché a jasné. Cieľom je zachovať cenovú stabilitu zo strednodobého
hľadiska. Ani kríza nevybočila ECB z tohto cieľa. Cieľom ECB je dosiahnuť nízku
infláciu, zo strednodobého hľadiska približne okolo 2%. Precízna kvantifikácia
politiky ECB bola odskúšaná voči aktívam bez hodnoty. Ide o nový bezpečný
mechanizmus ochrany eura pred prílišným rozhojdaním inflačných očakávaní smerom
nadol alebo nahor. Dlhodobé inflačné očakávania v eurozóne, či už sú založené
na zisteniach alebo extrahované z finančných indikátorov, sú takto výnimočne
rezistentné voči prudkým krátkodobým cenovým výkyvom.

Prezident
ECB pán Trichet uvádza tri rozdiely medzi USA a eurozónou v 
charakteristike ekonomických štruktúr:

Prvým
rozdielom je, že v ekonomike eurozóny hrajú malé a stredné podniky veľmi
dôležitú úlohu. Malé a stredné podniky nemôžu podchytiť úverové trhy priamo.
Malým a stredným podnikom musia byť garantované prístupy k bankovým úverom, aby
tak mohli mať životne dôležitý prístup k bankovým úverom.

Druhým
charakteristickým rozdielom medzi USA a eurozónou je úloha trhu s nehnuteľnosťami
na kríze. V USA bol trh s nehnuteľnosťami jedným z epicentier krízy. Toto
nebola a nie je pravda v prípade eurozóny. Napriek tomu je eurozóna nepriamo
zasiahnutá, lebo európske banky držia toxické aktíva čiastočne zaistené
hypotekárnymi úvermi zo Spojených štátov. Problém toxických aktív dôrazne
zasiahol priebežne nastavené oživenie úverov na oboch stranách Atlantiku. Podľa
prezidenta ECB pána Tricheta tento problém patrí do oblasti fiškálnej politiky
a nie do monetárnej politiky.

Treťou
charakteristikou je flexibilita ekonomiky. Tovary, služby a platy stagnujú v
eurozóne viac než v Spojených štátoch. Takáto "zaspatosť" je jednej
strane sa zdá ako nevýhoda, lebo spomaľuje prispôsobenie ekonomiky eurozóny
odvrátiť šoky. Zároveň v rovnakom čase ponúka istú ochranu eurozóny pred veľmi
zlými výstupmi a takýto rámec politiky dáva súkromnému sektoru  solídnu
kotvu. Inštitucionálny reťazec zabezpečuje, že kotva strednodobej orientácie
fiškálnej a monetárnej politiky poháňala eurozónu  smerom k fiškálnej
udržateľnosti a k cenovej stabilite. V tomto prostredí sa prílišné očakávania
aktivistov politík rizikovej destabilizácie stávajú kontraproduktívne.

V
technickom vyjadrení prezident ECB pán Trichet uvádza, že takáto znalosť
existencie štrukturálnych zmien medzi eurozónou a Spojenými štátmi je kľúčová
pri chápaní mechanizmu medzi modelovaním politiky a koncepciou, ktorú používame
v našom rozhodovacom procese. Finančné a ekonomické štruktúry, ako popisuje pán
prezident ECB Trichet sú základom politiky eurozóny. Táto je riadená politikou
monetárnej stratégie, to je kľúčový prvok pri kvantitatívnej definícii cenovej
stability.

Zodpovednosť ECB za finančnú krízu

Popíšme
protikrízové aktivity ECB. Súčasné vedenie ECB chápe úrokové sadzby ako
konvenčné prvky  monetárnej politiky centrálnej banky. Niektorí experti
radi redukujú monetárnu politiku ECB iba na úroveň kľúčovej úrokovej sadzby.
Monetárna politika úrokových sadzieb je účinnejšia pri ich poklese. Takýto
pohľad však veci príliš zjednodušuje. Ak budeme porovnávať iba úroveň zostavovania
sadzieb bez brania do úvahy výsledkov trhových sadzieb ako aj iných
ekonomických premenných, uvidíme len výsek z oveľa väčšieho plátna.

Koncom
apríla 2009 bola diskontná sadzba ECB 1,25%. Ide o sadbu pre refinančné
operácie, ktorá bola v danom období  vyššia ako americká diskontná sadzba
FEDu o 0-0.25%. Ale ak dlží ECB sama sebe túto veľmi nízku sadzbu ako vlastnú
depozitnú položku v hodnote 0,25%, tak potom tento rozdiel úrokových sadzieb
nezodpovedá ekvivalentu rozdielov na peňažnom trhu.

V eurozóne
sú dôležitým meradlom 6-mesačné a 12-mesačné medzibankové ponukové sadzby v
eurách . Rozšírene sa používajú bankami na stanovenie plávajúcich sadzieb pre
pôžičky na nehnuteľnosti a firmám. Napríklad v Španielsku  6 a 12-mesačné medzibankové
ponukové sadzby nižšie v eurách, než v korešpondenčných sadzbách pri
kontraktoch znejúcich na doláre. Podobným spôsobom rámec pre výnos 
10-ročných vládnych dlhopisov v eurozóne alebo výnosy nemeckých bundov  sú
porovnateľné s výnosmi 10-ročných US Treasury dlhopisov. To ukazuje na súčasné
medzinárodné porovnania politiky sadzieb, ktoré poskytujú informácie o
účinnosti úverových podmienok panujúcich na jednotlivých trhoch.

Všimnime
si, aké výnimočné protikrízové opatrenia uskutočnila ECB v druhej polovici
minulého roku. Na medzibankových trhoch v auguste 2008 existoval veľmi výrazný
tlak. Na vzniknuté problémy ECB okamžite reagovala a prijímala účinné
opatrenia. Napríklad umiestnila dočasne navýšenú požiadavku na likviditu od
bánk prostredníctvom operácie s fixnou sadzbou. Počas  niekoľkých hodín
kritického dňa ECB poskytla trhu čiastku 95 miliárd eur. V rovnakom čase
pracoval jednodňový pôžičkový kapitál typu overnight, hoci v menších objemoch
aj  počas ďalších dní. Tak môžeme povedať, že ECB bola prvou centrálnou
bankou,  ktorá útok na likviditu medzibankových trhov riešila
neštandardnými opatreniami. V polovici  septembra 2008 sa medzibankový
obchod dokonca umelo zastavil.  Rovnako ECB v tomto období podnikla 
ECB novú formou zabezpečenia likvidnej odmeny. ECB začala zabezpečovať
refinancovanie nad úrovňou, akú banky mohli absorbovať na uskutočnenie svojich
rezervných požiadaviek v normálnych časoch.

Nové stavebné kamene ECB

1)
Primárnou snahou ECB je sústrediť sa na dosiahnutie prístupu k úverovým zdrojom
s dostupnou sadzbou pre vlastníkov nehnuteľností a pre firmy.
Od minulej jesene ECB sleduje pri tendrových procedúrach " fixnú sadzbu s
plnou dávkou". Takto mohli výrazne expandovať operácie ECB. To znamená, že
banky v rámci  úverovej politiky pri splatnostiach nad 6-mesiacov majú
garantovaný prístup k nelimitovanej likvidite. V normálnych časoch ECB
uskutočňovala aukciu určenej ako časť úveru centrálnej banky. Šlo hlavne o
refinančné operácie s týždňovou splatnosťou. ECB si  stanovila 
úrokové sadzby na základe dopytu a ponuky. Úverové zdroje boli dostupné
celému  bankovému systému eurozóny. Likvidita bola  rámcoch
rozhodovacej politiky ponechaná na vzájomnú konkurenčnú ponuku.

Tento
postup bol krízou od minulej jesene v ECB  zmenený. Odkedy abnormálne
expandovala likvidita jednotlivých inštitúcií, trhy dramaticky uviazli pri
alokácii likvidity. ECB pristúpila na nové opatrenia. ECB, ako zástupca
trhu  má pôžičkové sadzby na veľmi nízkej úrovni. Pri úrokových sadzbách
so splatnosťou do 6 mesiacov sa ECB pripravilo na zníženie likvidity obchodným
bankám, ako aj určovania ich cien.

2)
Druhým stavebným blokom v novej snahe ECB, je široký zoznam aktív, ktorý banka
zahrnula pod pojmom kolaterál. Tento zoznam bol rozsiahly a ECB minulý rok
pokračovala v jeho zväčšení. Na rozdiel od ostatných centrálnych bánk už pred
krízou ECB sprostredkovala ako kolaterál  súkromne papiere. Počas krízy
dokonca banka akceptuje ako kolaterál ešte širší rámec súkromných papierov.
Vládne dlhopisy tvoria iba 44% z nominálnej hodnoty nachádzajúcej sa na zozname
cenných papierov koleterálu ECB, zvyšok tvoria súkromné cenné papiere. Celková
hodnota týchto cenných papierov je 45 tisíc, to je do počtu v súčasnosti 12.2
triliónov eur. Toto množstvo tvorí 86% zo všetkých dlhových akcií emitovaných v
eurách a je vo výške 130% HDP eurozóny. Táto  veľmi rozsiahla voliteľnosť
štruktúry kolaterálu ECB. Dramaticky zjednodušila bankovú likviditu obmedzovanú
počas krízy. Nakoniec  povzbudila úverový sektor v ponúkaní nových úverov
alebo pri pokračovaní rolovania splatných úverov.

3)
Vyššie spomenuté dva stavebné kamene  novej snahy ECB umožňujú neobmedzené
refinancovanie zo široko rozloženého portfólia kolaterálu. Efekt však môže byť
dosiahnutý iba ak sa finančný systém spojí s tretím stavebným blokom.

Tretím
pilierom je účasť veľmi veľkého počtu protistrán, ktoré boli a sú vždy schopné
zúčastniť sa na refinančných operáciách ECB. Pred krízou asi 1700 protistrán
spĺňalo všetky relevantné kritériá zúčastniť sa na refinančných operáciách ECB.
Tento počet je vyšší, než ho majú nastavené ostatné centrálne banky sveta.
Nasledovné zmeny v operačnej štruktúre ECB z októbra 2008 tento  počet
ďalej zvýšili. V súčasnosti až 2.200 úverových inštitúcií z eurozóny sa môže
zapájať ECB  do týchto operácií a banky samých seba refinancovať. Ani pre
väčšinu zo zvyšných 4.300 úverových inštitúcii nebude problém dostať oprávnenie
zúčastniť sa na refinančných operáciách ECB. Napríklad v marci 2009 asi 750
protistrán využilo túto možnosť v porovnaní zo 450 v júli 2007.

Takéto
štrukturálne charakteristické vlastnosti operačného rámca ECB boli účinným
nástrojom od prvých štádií krízy so zabezpečení širokej dôvery. Prostredníctvom
ECB majú všetci sprostredkovatelia refinančných operácií  majú rovnaký
prístup k likvidite. Môže byť užitočné prirovnanie, že kým pred krízou ECB mala
asi 450 aktívnych protistrán, vo FED-e je ich mal len 20. Tento fakt môže
demonštrovať dimenziu dosahu ECB k finančnému systému v eurozóne a jeho
účinnosť pri zaisťovaní voči hrozbe systémového rizika.

Opatrenia
na ochranu prístupu systému ECB k likvidite priniesol výraznú expanziu
bilančnej rozvahy eurosystému a vo vrcholoch krízy na prelome roka dosiahol
vrchol 19% HDP. Odvtedy ECB videla toky likvidity presúvať sa späť z jej
bilančnej rozvahy na peňažné trhy. To bol podľa prezidenta pána Tricheta dôkaz
k zvyšujúcej dôvere k ECB.

Spomeňme
ešte niekoľko otvorených tém, ktoré rieši ECB. Napr. názorová rôznorodosť
Výkonnej rady  ECB prvý raz po 10 rokoch
sa začína prezentovať aj na verejnosti.

Jednotlivý
predstavitelia Výkonnej rady, ako napr. Jurgen Stark verejne kriticky
hodnotia  kontroverzné  témy ECB, ako je  skupovanie dlhov korporátnych bánk priamo
centrálnou bankou.  Ďalšou tému sú  úvahy o téme znižovanie diskontnej sadzby pod
1%, čo  podľa niektorých členov odrádza
komerčné banky od požičiavania si peňazí navzájom.
Kritizovaná je absencia zápisov zo sedení 
výkonnej rady ECB tzv. minutes, bežne publikované FED-om či zo sedení
vrcholového vedenia Bank of Japan.

Bundesbanka a straty nemeckých bánk

Možno
mimo nášho rámca článku, ale treba spomenúť témy,  ktoré 
teraz rieši nemecká vláda, ministerstvo financií a  centrálna banka Bundesbanka.
V Nemecku sa spúšťa
vládny plán na rozpustenie toxických aktív v nemeckých finančných inštitúciách.
Nemecké obchodné banky presúvajú svoje toxické aktíva v hodnote niekoľkých
desiatok mld. eur do separátnych fondov či účtovných jednotiek.

Nemecký
minister financií prijal stratégiu, že vláda preberie nelikvidné rizikové
aktíva spravované bankami. Vláda a kľúčové banky vytvárajú tak vo svojich
bilančných zostavách  rizikový štít na rozpustenie toxických aktív. V
Nemecku existuje prekvapujúce množstvo toxických aktív. Volajú sa napríklad
rezidenčné hypotéky alebo podriadené akcie (residential mortgage or suprime
securities).  V Nemeckých bankách
existuje niekoľko tisíc rôznych štruktúrovaných finančných produktov, preto
potrvá dlhší čas na ich analýzu. Napríklad Commerzbank presunula v marci 2009
55,4 mld. eur svojich toxických aktív do interného fondu, aby bol riadený
reštrukturalizačným expertom. Štátom kontrolovaná WestLB banka presunula svoje
toxické aktíva zo svojich bankových kníh. Straty, ktoré priniesli nemeckým
bankám toxické aktíva sú len časťou riešení po ktorom nemecké banky volajú.

Ďalšie veľké bremeno, ktoré sa v 
Nemecku nerieši je téma možného rozvratu bánk vďaka nesplácaným úverom.
V Nemecku insolventní dlžníci pôžičiek spôsobujú vážne problémy v účtovných
knihách nemeckých bánk. Hoci veľkobanky, ako Deutsche bank, či Commerzbank
nemali také straty ako finančné skupiny UBS , Royal Bank of Scotland. Nemecké
banky si tiež musia kvôli finančným stratám a úverovej insolventnosti odpísať
miliardy eur zo svojich kníh.

Nemecká vláda zvažuje o programe, kde by ponúkla dočasnú úverovú ochranu
tým spoločnostiam, ktoré majú problémové úvery a hrozí im nesolventnosť. Malé a
stredné podniky v nemeckom priemysle, oceliarstve, stavebníctve a
potravinárskom sektore sa budú v Nemecku môcť spoľahnúť na ochranu štátu pri
ich zlých úveroch prostredníctvom poistenia úverov.

Nemecká vláda podporuje spoločnosti poskytujúce poistenie úverov.  Asi 40 tisíc nemeckých podnikov má poistené
svoje úvery. Tri veľké firmy Euler Hermes, Atradins, Caface poisťujú 90%
nemeckého trhu  poisťovania  úverov. 
Hlavný problém je stagnovanie bankových pôžičiek spoločnostiam. Ani
jeden z týchto krokov nemusí dlhodobo naštartovať nemeckú ekonomiku a riešiť
bolestivé obdobie krízy.

Záver

Uviedli
sme ako sa ECB a FED  spoliehajú odlišným spôsobom na boj s globálnou
finančnou  krízou. Táto rozdielnosť je vysvetľovaná prenikavými rozdielmi
medzi finančnými a ekonomickými štruktúrami eurozóny a Spojených štátov. Ďalej
je nová neštandardná politika ECB prirovnávaná so snahami podniknutými inými
centrálnymi bankami, predovšetkým s FED-om. Od  septembra 2008 FED nasmeroval
svoju politiku smerom k ceste  “credit easing”.  Táto politika FED-u
zahŕňa zabezpečenie likvidity priamo od požičiavateľov a investorov pri
kľúčových úverových trhoch. Ďalej zahŕňa i nákup dlhových nástrojov akými sú
obchodovateľné cenné papiere, alebo cenné papiere so spätným nákupom aktív
(asset backed securities). Tieto opatrenia FEDu smerujú na priamo adresovanú
nestabilitu trhov a znižovanie úverovej dostupnosti cez kritické nebankové
kanály sprostredkovania.

Použité zdroje

1. denník Wall Street Journal Europe, apríl
2009,  europe.WSJ.com
2. http://www.ecb.int
3. http://www.federalreserve.gov
4. http://www.bundesbank.de

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards