Trinásty plat či nižšie odvody. Aké zmeny si predstavuje koalícia? (Sme)

 Denník Sme publikoval 17.4.2017 článok o návrhu zavedenia povinného 13. platu v súkromnom sektore s odvodovým zvýhodnením, ktorý komentoval Radovan Ďurana

 Do roku 2020 by chceli, aby sa Slovensko umiestnilo v rebríčku Svetového ekonomického fóra Doing Business na 15.mieste.

BRATISLAVA. "Môžeme sa baviť, že ak niekto poskytne trinásty plat, môže prísť k daňovému a odvodovému zvýhodneniu," povedal na nedávnom sneme SNS predseda strany Andrej Danko.

Danko by chcel trinásty plat zaviesť ešte v tomto volebnom období, chváli sa tým aj na bilbordoch. Na plat navyše by mali mať podľa neho nárok všetci zamestnanci, ktorí by vo firme odpracovali aspoň jeden rok.

Povinný trinásty plat by bol podľa Petra Kremského z Podnikateľskej aliancie Slovenska záťažou hlavne pre malých a stredných podnikateľov. "Veľké firmy ich zvyčajne dávajú automaticky a celoplošne. Malé firmy ich vyplácajú podľa ekonomických výsledkov, ale zároveň aj podľa zásluh zamestnancov," dodáva Kremský.

"Mzdový balík sa nedá nafúknuť tým, že vláda či parlament rozhodne o jeho zvýšení. To, že ich v niektorých krajinách používajú, neznamená, že je to žiaduce opatrenie," hovorí analytik Iness Radovan Ďurana.

Zbytočné míňanie

Napríklad v Španielsku dostávali 13. plat zamestnanci podľa počtu odpracovaných rokov.

Toto opatrenie podľa Ďuranu však razantne prehĺbilo krízu na trhu práce, ktorá pretrváva dodnes. Okrem toho by takýto benefit bol pre lepšie platených zamestnancov zbytočným míňaním a mohol by neskôr viesť k väčšiemu prepúšťaniu zamestnancov, vymenúva.

Nevidí sa mu ani možnosť daňových a odvodových úľav pri vyplatení trinásteho platu.

"Poskytnutie daňových úľav k 13. platu by čiastočne znížilo negatívne dosahy tohto návrhu, ale len čiastočne. Pomohlo by najmä firmám, ktoré už dnes 13. plat vyplácajú, a zároveň znevýhodnilo v súťaži o zamestnancov nové firmy," dodáva Ďurana.

Ako ďalej upozorňuje šéf INEKO Peter Goliaš, mohlo by sa tiež stať, že by čoraz viac firiem začalo špekulovať, ako čo najväčšiu časť kompenzácií preniesť do 13. platu a vyhnúť sa tak povinným poplatkom štátu.

Nižšie odvody a postup v rebríčku

K nápadu Danka sa ešte v marci prihlásil aj premiér Robert Fico, ktorý ho vyhlásil za "podnetný". Naopak, strana Most-Híd sa doteraz zásadnejšie nevyjadrila.

"Strana Most-Híd uprednostňuje systémové riešenia. Navrhujeme napríklad znížiť sadzbu nemocenského poistenia o jeden percentuálny bod zo 4,4 percenta na 3,4 percetna. Alternatívou je zdobrovoľnenie nemocenského poistenia," odpovedá stručne hovorkyňa strany na otázku, akú zmenu chce v tomto roku presadiť pre malých a stredných podnikateľov.

Či sa to Mostu-Hídu podarí presadiť, je otázne. O diskusiách na túto tému doteraz vládna koalícia neinformovala.

O nižších odvodoch už strana hovorila prostredníctvom svojho štátneho tajomníka na ministerstve práce Ivana Švejnu. Ten ešte v septembri minulého roka tvrdil, že by chcel, aby sa odvody znížili pre živnostníkov a dohodárov. O nápade chcel ešte diskutovať s koaličnými partnermi.

Opatrenia, ktoré by mali pomôcť podnikateľskému prostrediu, predstavila vláda aj v takzvanom národnom programe reforiem. V ňom napríklad píše, že by sme sa do roku 2020 chceli v rebríčku Svetového ekonomického fóra Doing Business umiestniť na 15. mieste, dnes sa Slovensko umiestňuje na priečkach okolo tridsiateho miesta.

Ministerstvo hospodárstva pre zlepšenie zriadilo medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorej hlavnými cieľmi má byť znižovanie byrokracie a zlepšenie kvality podnikateľského prostredia. "Výsledkom bude materiál s vyše 30 opatreniami na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý by mal byť v máji predmetom medzirezortného pripomienkového konania," informoval hovorca rezortu Maroš Stano.

Zmeny v daniach

O aké opatrenia pôjde, ministerstvo nateraz nepovedalo, informovalo však o oblastiach, ktorých sa zmeny majú týkať. Ide napríklad o zamestnávanie mimo trvalého pracovného pomeru, zlepšenie elektronickej komunikácie s verejnou správou, zmeny v stavebnom zákone, zjednodušiť by sa malo aj zakladanie spoločností či robenie zmien v obchodnom registri či komunikácia s daniarmi.

"Finančná správa bude pokračovať v znižovaní administratívnej záťaže v daňovej agende, najmä DPH, a zasielaním predvyplnených vybraných typov daňových priznaní," píše sa v národnom programe reforiem.

Zjednodušene povedané, v budúcnosti by daniari mohli namiesto firiem vypĺňať isté typy daňových priznaní. Kedy a ako to bude fungovať, v súčasnosti nepovedalo ani ministerstvo financií, ani finančná správa.

O potrebe zmien v daniach hovorí aj Slovenská komora daňových poradcov. Slovensko zavádza takzvané kladivá, teda opatrenia proti vyhýbaniu sa plateniu daní. Tie podľa komory zasahujú plošne všetkých a nesústredia sa na rizikové skupiny podnikateľov. Pričom najnepriaznivejšie pôsobia najmä na malé a stredné podniky.

Komora navrhuje zaviesť limity tak, aby sa administratívne náročné opatrenia, ktoré nemajú dostatočne veľký daňový efekt, vzťahovali iba na väčšie podniky. Niektoré opatrenia predstavujú významnú administratívnu záťaž, no nemusia mať podstatný vplyv na výšku dane.

Michaela Kušnírová
Sme, 17.4.2017