Fico má bane rád, ale koniec sa blíži (Sme)

 Denník Sme uverejnil 3.4.2017 článok o potencionálnom urýchlení zatvárania dotovanej bane Nováky, ktoré naznačil minister hospodárstva, Peter Žiga, na podujatí INESS - Elektrický Chaos

 Minister naznačil, že stratový biznis ukončia skôr

Peter Žiga zo Smeru prvýkrát priznal, štát nebude dotovať bane peniazmi od odberateľov energií až do roku 2030.

BRATISLAVA. Dlhoročný biznis Hornonitrianskych baní, ktorý štát poistil až do roku 2030, sa môže skončiť skôr. Minister hospodárstva Peter Žiga zo Smeru to pripustil počas debaty, ktorú organizoval mimovládny inštitút INESS. Záštitu nad súkromnými baňami drží už dlhé roky premiér Robert Fico zo Smeru. Na jeseň 2015 bývalý minister hospodárstva za Smer Vazil Hudák podpísal rozhodnutie, že novácka elektráreň musí ešte 15 rokov vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábať energiu zo slovenského hnedého uhlia, aby udržali zamestnanosť v banskom priemysle. "Som pripravený na diskusiu, že by sme tento termín skrátili a definitívne to zavreli," povedal na debate Žiga. Výroba elektrickej energie z hnedého uhlia je veľmi drahá, tento rok bude stáť 95,4 milióna eur.

Pripraviť plán

Doteraz takúto možnosť vláda nepripúšťala. Ide o prvé podobné vyhlásenie vrcholného predstaviteľa vlády a člena Smeru. Ešte predtým, ako štát dotácie pre Hornonitrianske bane zastaví, bude si musieť podľa Žigu vypracovať plán. Vďaka nemu by vedel povedať, ako a kedy presne by bane skončili s ťažbou. Okrem toho, že by bane začali utlmovať ťažbu skôr, ako sa pôvodne plánovalo, je možné, že štát zmení aj spôsob ich podpory. Dnes podporu baní platia všetci odberatelia elektriny, teda aj domácnosti a firmy, cez takzvanú tarifu za prevádzkovanie systému. Každý rok sa jej výška dvíha, čo výrazne predražuje konečnú cenu elektriny. V roku 2017 je najvyššia v histórii, viac ako 26 eur za megawatthodinu. Zatiaľ nie je ešte jasné, odkiaľ by bane na zvyšný čas, ktorý im ešte štát určí, peniaze dostávali. Do úvahy pripadá napríklad priama dotácia zo štátneho rozpočtu. Peniaze by mali postupne začať majitelia baní používať na programy pre baníkov, vďaka ktorým by si mohli nájsť inú prácu. Prípadne by firma mala prísť na spôsob, aký iný biznis by mohla rozbehnúť – dnes popri ťažbe uhlia pestujú aj paradajky. Analytika INESS Martin Vlachynský hovorí, že sa dá pripraviť mnoho programov na pomoc baníkom či regiónu. Ide podľa napríklad o kombináciu priamej finančnej podpory – najmä pracovníkom, ktorým práca zhoršila zdravie, ale aj zlepšením infraštruktúry v regióne. Ako by mal plán podpory prechodu baníkov na inú prácu vyzerať, ešte ministerstvo nevie. "Takzvaná cestovná mapa na postupný odklon od ťažby uhlia a primeraná pomoc dotknutému regiónu mali byť realitou už dávno, keďže tento problém nevznikol včera," kritizuje ho analytik odborného webu energieprevas.sk Jozef Badida.

Tisícky robotníkov

V Hornonitrianskych baniach pracuje približne štyritisíc ľudí. Miera nezamestnanosti v Prievidzskom okrese je mierne pod celoštátnym priemerom. Ku koncu februára bola 7,4 percenta, na úrade práce bolo necelých šesťtisíc ľudí. Ak sa nepodarí baníkom nájsť inú prácu, nezamestnanosť by prudko vzrástla. "Ak by sa s ľuďmi začalo pracovať s predstihom, väčšia časť z nich je rekvalitikovateľná tak, aby sa dostala na trh práce," myslí si Luboš Sirota, partner personálnej agentúry McRoy Group. Čiastočne sa s tým začalo v roku 2013, keď ministerstvo v spolupráci s baňami prišlo s plánom za 25 miliónov eur, ako využiť pracovníkov v stratových baniach. Prácu si mali nájsť v skleníkoch, kde sa pestujú paradajky či uhorky, na rybných farmách či v novej elektrárne na biomasu. Do minulého roku tam malo pracovať 260 bývalých baníkov. Prioritne malo ísť o ľudí z Bane Cigeľ, ktorú Hornonitrianske bane plánovali postupne zavrieť. Pomôcť baníkom by mohli aj nové investície. Príkladom je podľa ministerstva výroba spoločnosti Brose v Prievidzi, ktorej Ficova vláda ešte v roku 2015 schválila stimul 12,5 milióna eur, a zamestnať má až 700 ľudí. Na tom, že medzi nimi budú bývalí baníci, sa však vláda s firmou nedohodla.

Tlak stúpa

Zavrieť hnedouhoľné bane žiadajú aj Európska únia a mimovládne organizácie. Únia podľa februárovej analýzy mimovládnej organizácie Climate Analytics nesplní svoje záväzky z Parížskej dohody o zmene klímy, ak do roku 2030 nezavrie všetkých 315 svojich uhoľných elektrární. Aj Žiga hovorí, že by to mal byť konečný termín na uzavretie baní na hornej Nitre. "Najlacnejšia cesta, ako naplniť dohodu z Paríža, je vyradiť uhlie a nahradiť ho obnoviteľnými zdrojmi energie," citoval spravodajský web e15.cz jednu z autoriek analýzy Yanguas Parraovú. V Česku v piatok zavreli baňu Paskov na FrýdeckoMístecku. V stratovej bani sa prestalo ťažiť čierne uhlie. Opustí ju 1030 zamestnancov, a zostane asi 300 ľudí, ktorí budú ďalej pracovať na útlme. Ďalší baníci dostali možnosť pokračovať v práci pre spoločnosť OKD v baniach v karvinskej časti revíru. Využila ju len malá časť z nich. Marek Poracký

Takzvaná cestovná mapa na postupný odklon od ťažby uhlia a primeraná pomoc dotknutému regiónu mali byť realitou už dávno. Jozef Badida, energieprevas.sk

FOTO:

Premiér Robert Fico vedie exkurziu do baní.

Marek Poracký
Sme, 3.4.2017