Orbán bez zábran (.týždeň)

 .týždeň publikoval 3.4.2017 komentár Dalibora Roháča o snahe "vyhnať" Stredoeurópsku univerzitu z Maďarska a otvorenom liste pre miestnu vládu, ktorý podpísal i Richard Ďurana 

 Od Trumpovho víťazstva bombardovali lídri Fideszu verejnosť rečami, že v roku 2017 vyženú z Maďarska Georgea Sorosa a ním financované organizácie. Nastal ten čas.

Doposiaľ nezverejnený návrh zákona má z mnohých mimovládok urobiť ,,zahraničných agentov", ktorí by sa museli povinne registrovať a ich štatutári by museli okrem iného zverejňovať celý svoj súkromný majetok.

S maďarským priateľom Máté Hajbom z budapeštianskeho protrhového inštitútu Szabad Piac Alapítvány, som preto pred pár týždňami zorganizoval otvorený list dvadsiatich piatich protrhových think tankov z oboch strán Atlantiku. Medzi signatármi sú kolegovia z AEI, výskumníci z Hudson Institute, Roland Freudenstein z Martens Centre či Richard Ďurana z INESS.

Kritika Orbána zabolela, nahnevané reakcie prišli rýchlo - tak od ministra zahraničia Pétera Szijjárta, podľa ktorého Orbána nemáme čo poučovať o boji s komunizmom (v liste o tom nebola zmienka), ako aj od vládneho hovorcu Zoltána Kovácsa, inak absolventa Sorosom sponzorovanej Stredoeurópskej univerzity... Obaja tvrdia, že pripravovaný zákon nechce nikoho vyháňať. Vláde ide vraj len o transparentnosť. A požiadavky nového zákona budú aj tak menej prísne než to, čo od ,,zahraničných agentov" žiada podobný americký zákon, takzvaná FARA. Úplne identické tvrdenie bolo naposledy počuť v roku 2012 z Kremľa, keď sa v Rusku zavádzal zákon, ktorý dnes prakticky znemožňuje slobodu združovania. Orbánov argument, samozrejme, neobstojí.

Predovšetkým, ustanovenia FARA sa vzťahujú veľmi úzko na politické aktivity (lobovanie), nie na zahraničím sponzorované aktivity ako také. Kým jej údajná obdoba v Rusku poslúžila za ostatné roky na umlčanie občianskej spoločnosti, FARA od svojej reformy v roku 1966 neviedla v Spojených štátoch ani k jednému úspešnému trestnému stíhaniu.

Náš AEI neprijíma podporu z verejných zdrojov, no iné washingtonské think tanky, Brookings či Atlantic Council, zavše dostávajú podporu od krajín, ako sú Nórsko, Katar či Spojené arabské emiráty. Nie sú pritom registrované ako zahraniční agenti. Dokonca ani kancelárie nemeckých politických nadácií v Spojených štátoch - Konrada Adenauera či Friedricha Naumanna - nie sú takto neregistrované, hoci sú spojené s nemeckými politickými stranami a prakticky výlučne financované nemeckou federálnou vládou.

Minulý týždeň však maďarská vláda ešte pritvrdila. Nepriateľom nie sú už len Sorosove mimovládky, ale aj samotná univerzita. Minimálne v oblasti spoločenských vied je to pritom najprestížnejšia vzdelávacia inštitúcia v našej časti sveta. Podľa predstavenej novely školského zákona by však v krajine nemohla fungovať. Na výučbu by jej totiž nestačil existujúci maďarský zákon, podľa ktorého vznikla (spolu s jej chartou vydanou štátom New York). Po novom by musela otvoriť nový kampus v Spojených štátoch a bolo by jej znemožnené najímať akademikov z krajín mimo Európskej únie.

Na to, ako boj o CEU a občiansku spoločnosť v Maďarsku dopadne, si musíme počkať. Ale to, čo sa v Maďarsku deje, ho postupne vyčleňuje zo spoločnosti demokratických krajín Európy. Dávajme pozor, aby maďarská prítomnosť nebola slovenskou budúcnosťou.

Autor je výskumník AEI a stály spolupracovník .týždňa.

Dalibor Roháč
.týždeň, 3.4.2017