Fico má bane rád, sú však drahé. Minister Smeru hovorí o ich možnom zatváraní (Sme)

 Denník Sme publikoval 31.3.2017 reportáž o potencionálnom zatváraní vysoko dotovanej bane Nováky na základe vyjadrenia ministra hospodárstva Petra Žigu z podujatia INESS - Elektrický chaos

 Odberatelia v roku 2017 prispejú na výrobu elektrickej energie z hnedého uhlia sumou 95,4 milióna eur.

BRATISLAVA. Dlhoročný biznis Hornonitrianskych baní, ktorý majú zaistený do roku 2030, sa môže skončiť skôr. Pripustil to minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) počas debaty, ktorú organizoval inštitút INESS.

Záštitu nad súkromnými baňami drží už dlhé roky premiér Robert Fico (Smer). Na jeseň 2015 bývalý minister hospodárstva Vazil Hudák (nominant Smer-SD) podpísal rozhodnutie, že novácka elektráreň musí vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábať energiu zo slovenského hnedého uhlia, aby tak udržiavali zamestnanosť v banskom priemysle.

Toto nariadenie má platiť až do roku 2030. "Som pripravený na diskusiu, že by sme tento termín skrátili a definitívne to zavreli," vravel na debate Žiga. Výroba elektrickej energie z hnedého uhlia je totiž veľmi drahá, tento rok bude stáť 95,4 milióna eur.

Pripraviť plán

Ide o prvé takéto vyhlásenie vrcholného predstaviteľa vlády a člena Smeru. Doteraz takúto možnosť vláda nepripúšťala.

Ešte pred tým, ako k možnému skoršiemu zavretiu Hornonitrianskych baní štát pristúpi, bude si musieť vypracovať takzvanú cestovnú mapu, teda konkrétny plán. Vďaka nemu by štát podľa Žigu vedel povedať, ako a kedy presne by bane skončili s ťažbou.

Okrem toho, že by bane začali s utlmovaním ťažby skôr, ako sa pôvodne plánovalo, je možné, že štát zmení aj spôsob ich podpory.

Dnes podporu baní platia všetci odberatelia elektriny, teda aj domácnosti a firmy, cez takzvanú tarifu za prevádzkovanie systému. Každý rok sa pritom cena za túto tarifu dvíha, čo výrazne predražuje konečnú cenu elektriny.

V roku 2017 je najvyššia v histórii, keď jej cena vyskočila na viac ako 26 eur za megawatthodinu.

Dnes však nie je ešte jasné, odkiaľ by bane - na obdobie, ktoré im ešte štát určí - peniaze dostávali. Do úvahy pripadá napríklad dotácia zo štátneho rozpočtu.

Tieto peniaze by mali postupne začať majitelia baní používať na prípravu programov pre baníkov, vďaka ktorým by si mohli nájsť inú prácu. Prípadne by samotná firma mala prísť na spôsob, aký biznis by mohla rozbehnúť - dnes popri ťažbe uhlia pestujú paradajky.

Podľa analytika Inštitútu INESS Martina Vlachynského sa dá pripraviť celý rad programov na pomoc baníkom či regiónu.

Ide podľa napríklad o kombináciu priamej finančnej podpory najmä tým pracovníkom, ktorým sa ťažká práca odrazila na zdraví, ale aj zlepšením infraštruktúry regiónu hornej Nitry.

Ako by mala cestovná mapa - teda plán podpory prechodu baníkov na inú prácu - vyzerať, ešte ministerstvo hospodárstva nevie, začína na ňom iba pracovať.

"Takzvaná cestovná mapa na postupný odklon od ťažby uhlia a primeraná pomoc dotknutému regiónu mali byť realitou už dávno, keďže tento problém nevznikol včera," kritizuje situáciu analytik odborného webu energieprevas.sk Jozef Badida.

Tisícky ľudí

V samotných Hornonitrianskych baniach pracuje približne štyritisíc ľudí.

Miera nezamestnanosti v Prievidzskom okrese je mierne pod celoštátnym priemerom. Ku koncu februára bola na úrovni 7,4 percenta, čo znamenalo, že na úrade práce bolo necelých šesťtisíc ľudí. V prípade, ak sa nepodarí baníkov rekvalifikovať na inú prácu, nezamestnanosť by sa takmer zdvojnásobila.

"Ak by sa s ľuďmi začalo pracovať s predstihom, väčšia časť z nich je rekvalitikovateľná tak, aby sa dostala na trh práce," mieni Luboš Sirota, partner personálnej agentúry McROY Group.

Čiastočne sa tak začalo diať už v roku 2013, keď ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Hornonitrianskymi baňami prišlo s plánom, ako využiť pracovníkov v stratových baniach.

Išlo o projekty skleníkov, v ktorých sa pestujú paradajky či uhorky, rybných fariem alebo novej elektrárne na biomasu. Podľa pôvodných plánov v nich malo od roku 2013 do roku 2016 nájsť prácu až 260 bývalých baníkov. Celková investícia mala byť vo výške 25 miliónov eur.

Prioritne malo ísť o ľudí z Bane Cigeľ, ktorú Hornonitrianske bane plánovali postupne zatvárať.

Pomôcť pri zmene orientácie práce baníkov na inú činnosť by mohli napríklad nové investície. Príkladom je podľa ministerstva výroba spoločnosti Brose v Prievidzi, ktorej kabinet Roberta Fica ešte v roku 2015 odklepol stimul vo výške 12,5 milióna eur, pričom celkovo plánuje zamestnať 700 ľudí. Na tom, že by niektorí z nich boli bývalí baníci, sa však vláda s firmou nedohodla.

Tlak na zavretie

Tlak na zavretie hnedouhoľných baní prichádza aj z Európskej únie a mimovládnych organizácií.

Európska únia podľa februárovej analýzy mimovládnej organizácie Climate Analytics nesplní svoje záväzky voči Parížskej dohode o zmene klímy, ak do niekoľkých rokov nezavrie všetkých 315 uhoľných elektrární v Únii. Musí to urobiť do roku 2030, čo by mal byť podľa Žigu konečný termín na uzavretie baní na hornej Nitre.

"Najlacnejšia cesta, ako naplniť dohodu z Paríža, je vyradiť uhlie a nahradiť ho obnoviteľnými zdrojmi energie," citoval spravodajský web e15.cz jednu z autoriek analýzy Yanguas Parraovú.

V susednej Českej republike pritom v piatok (30. 3.) zavreli jednu z baní, baňu Paskov na Frýdecko-Místecku. V stratovej bani sa prestalo ťažiť čierne uhlie a začal sa útlm.

Baňu opustí 1030 zamestnancov, zostane v nej približne 300 ľudí, ktorí budú ďalej pracovať na útlme. Ďalší baníci dostali možnosť pokračovať v práci pre spoločnosť OKD v baniach v karvinskej časti revíru. Túto možnosť zatiaľ využila len malá časť.

Marek Poracký
Sme, 31.3.2017