Sulík chce mať Slovensko mimo jadra Únie (HN)

Martin Vlachynský sa 30.3.2017 vyjadril pre Hospodárske noviny ku konceptu presunu časti kompetencií Európskej únie na národne štáty

 Šéf liberálov predstavil svoju reformu Bruselu.

Bratislava – Eurofondy korumpujú politické elity – tvrdí už niekoľko rokov šéf SaS Richard Sulík. Tento i ďalšie názory pretavil do 23 odporúčaní, ako zreformovať Úniu. Z piatich scenárov vývoja, ktoré ponúka Brusel, si vybral štvrtý "oveľa menej, ale oveľa lepšie". Zároveň by Slovensko rád videl mimo tvrdého jadra.

Silnejšie národné štáty

Jednou zo 14 kompetencií, ktoré by sa mali podľa predsedu liberálov vrátiť na národnú úroveň, je poľnohospodárska politika. Sulík tvrdí, že dotácie likvidujú našich poľnohospodárov a navrhuje ich zrušiť, aby mali farmári vo všetkých krajinách rovnaké podmienky. Analytik Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika súhlasí, že spoločná poľnohospodárska politika je problémom, upozorňuje však, že ak by sa aj dotácie úplne zrušili, začali by štáty s vlastnou dotačnou politikou a slovenskí poľnohospodári by sa tak opäť mohli dostať do rovnako nevýhodnej pozície. S úplným zrušením dotácií nesúhlasí ani Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. "Chceli by sme však, aby bol systém dotácií nastavený spravodlivo pre všetky členské krajiny," uviedla hovorkyňa Jana Holéciová. Všeobecne presun kompetencií na národné vlády považuje za rozumný aj Martin Vlachynský z Inessu. "Pomohlo by to zabezpečiť súťaž v politických riešeniach. Trh a konkurencia by nemal fungovať len v oblasti trhových produktov, ale aj v oblasti verejných politík."

Eurofondy korumpujú

Keby európske krajiny znižovali svoj dlh súčasným tempom, dostane sa na predkrízovú úroveň v roku 2085. "To si však EÚ nemôže dovoliť," upozorňuje poslanec SaS Eugen Jurzyca. Znižovaniu dlhu má pomôcť aj rušenie eurofondov. Podľa návrhu by mal byť v budúcnosti zrušený napríklad Európsky sociálny fond alebo Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond by ďalej slúžili už len na infraštruktúrne projekty. To pomôže obmedziť korupčné správanie spájané s rozdeľovaním prostriedkov. Eurofondy sú historicky najlacnejším zdrojom verejných investícií na Slovensku, oponuje Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku: "Ich rušenie nie je v našom záujme." Na to, že Slovensko je dlhodobo čistým prijímateľom prostriedkov z Únie, upozorňuje aj poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. Možnú stopku pre europeniaze považuje za nebezpečnú a zdôrazňuje, že za korupciu a neefektívne míňanie nemôže Brusel, ale jednotlivé štáty. "Pokiaľ si nechá štát rozkrádať eurofondy alebo ich využíva na nezmyselné projekty, tak sa ich úžitok dá, samozrejme, spochybniť. Nemyslím si však, že je správnym riešením ich rušiť len preto, že ich nedokážeme čerpať," dodáva analytik Asociácie pre medzinárodné vzťahy Ondřej Mocek.

Jadro alebo periféria?

Richard Sulík si podľa vlastných slov uvedomuje, že jeho reforma má len malú šancu, že bude uskutočnená a vie si predstaviť aj viacrýchlostnú Európu. Na rozdiel od premiéra Roberta Fica však chce, aby sme ostali mimo tvrdého jadra Únie: "Prišli by sme tak navyše o príležitosť získavať komparatívne výhody," vysvetľuje Sulík. S týmto názorom však nesúhlasí český europoslanec Tomáš Zdechovský, podľa ktorého by sa krajiny ako Slovensko alebo Česká republika mali snažiť, aby neostali na periférii. "Naše ekonomiky sú orientované na západný trh, preto by bolo pre nás omnoho výhodnejšie, aby sme sa stali spoločne súčasťou jadra." Politológ Tomáš Zálešák upozorňuje, že ak dôjde k rozpadu Únie, tak práve odpadnutím periférií. Pre strednú a východnú Európu to znamená s čoraz vyššou pravdepodobnosťou ich opätovný pád do sféry vplyvu Ruska.

Eurofondy sú najlacnejším zdrojom verejných investícií. Vladimír Bilčík, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Matej Vanoch
Hospodárske noviny, 30.3.2017