Klesajúca nezamestnanosť? Sú za tým aj triky so štatistikou (Finweb)

 Róbert Chovanculiak kritizoval 24.3.2017 štatistické metódy znižovania miery nezamestnanosti pre portál Finweb

 Podľa ministerstva práce máme na Slovensku desaťtisíce nezamestnaných, ktorí si celoročne privyrábajú na dohody. To by sa malo zmeniť po prijatí novely zákona, ktorá nezamestnaným umožní pracovať iba 40 dní v roku. Ministerstvo chce docieliť, aby firmy začali dohodárov prijímať na trvalý pracovný pomer. "V situácii, keď úrady práce evidujú desaťtisíce voľných pracovných miest, tu je priestor, aby sa aj z takýchto dohodárov stali klasickí zamestnanci," uviedla Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva.

Štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš ešte v minulom roku vyčíslil, že vďaka zmene zákona sa bude môcť zamestnať približne 20- až 30-tisíc ľudí. Ak by sa tak udialo, klesla by nezamestnanosť evidovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 8,4 percenta na 7,4 percenta.

Problémom nie sú zamestnávatelia

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka však upozorňuje na to, že problém nie je v neochote firiem dohodárov zamestnať. "Zamestnávatelia v dnešnej situácii potrebujú kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú aj medzi týmito dohodármi. Problémom však je, že často ide o ľudí, ktorí nemajú záujem pracovať osem hodín denne, prípadne sa týmto spôsobom vyhýbajú exekúcii."

K očakávaniam ministerstva sa stavia skepticky aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. "Cieľom tohto opatrenia je dostať ľudí z úradov práce. Dôsledkom síce bude pokles evidovaných uchádzačov o zamestnanie, avšak okrem tohto jedného ukazovateľa sa nič iné nezmení."

Triky so štatistikou

Štátu sa v posledných rokoch darí znižovať mieru nezamestnanosti, svoju úlohu v tom však zohrávajú aj opatrenia, ktoré skutočné čísla umelo skresľujú. Samotný ukazovateľ o evidovanej miere nezamestnanosti, ktorý zverejňuje úrad práce, je nepresný, keďže v ňom nie sú započítaní takzvaní nedisponibilní uchádzači o zamestnanie. Patria medzi nich ľudia, ktorí sú práceneschopní, sú na absolventskej praxi, alebo sa vzdelávajú a pripravujú sa tak na trh práce.

Do tejto skupiny ľudí sa navyše začali od roku 2013 započítavať aj ľudia na aktivačných prácach, ktorých bolo v tom čase asi desaťtisíc. "Ide o ľudí, ktorí idú odrobiť menšie obecné práce, aby dostali dávku v hmotnej núdzi. Títo ľudia nemajú reálnu prácu, ale po novom fiktívne znižujú mieru nezamestnanosti," hovorí analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak.

Matej Vanoch
Finweb, 24.3.2017