Nezamestnaných papierovo ubudne (HN)

 Róbert Chovanculiak 24.3.2017 vysvetľoval pre Hospodárske noviny štátne štatistické opatrenia, ktoré umelo skresľujú nezamestnanosť na Slovensku

 Bratislava – Podľa ministerstva práce máme na Slovensku desaťtisíce nezamestnaných, ktorí si celoročne privyrábajú na dohody. To by sa malo zmeniť po prijatí novely zákona, ktorá nezamestnaným umožní pracovať iba 40 dní v roku. Ministerstvo chce docieliť, aby firmy začali dohodárov prijímať na trvalý pracovný pomer. "V situácii, keď úrady práce evidujú desaťtisíce voľných pracovných miest, tu je priestor, aby sa aj z takýchto dohodárov stali klasickí zamestnanci," uviedla Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva.

Problémom nie sú firmy

Štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš ešte v minulom roku vyčíslil, že vďaka zmene zákona sa bude môcť zamestnať približne 20- až 30-tisíc ľudí. Ak by sa tak udialo, klesla by nezamestnanosť evidovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 8,4 percenta na 7,4 percenta. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka však upozorňuje na to, že problém nie je v neochote firiem dohodárov zamestnať. "Zamestnávatelia v dnešnej situácii potrebujú kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú aj medzi týmito dohodármi. Problémom však je, že často ide o ľudí, ktorí nemajú záujem pracovať osem hodín denne, prípadne sa týmto spôsobom vyhýbajú exekúcii." K očakávaniam ministerstva sa stavia skepticky aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Triky so štatistikou

"Cieľom tohto opatrenia je dostať ľudí z úradov práce. Dôsledkom síce bude pokles evidovaných uchádzačov o zamestnanie, avšak okrem tohto jedného ukazovateľa sa nič iné nezmení." Štátu sa v posledných rokoch darí znižovať mieru nezamestnanosti, svoju úlohu v tom však zohrávajú aj opatrenia, ktoré skutočné čísla umelo skresľujú. Samotný ukazovateľ o evidovanej miere nezamestnanosti, ktorý zverejňuje Úrad práce, je nepresný, keďže v ňom nie sú započítaní takzvaní nedisponibilní uchádzači o zamestnanie. Patria medzi nich ľudia, ktorí sú práceneschopní, sú na absolventskej praxi, alebo sa vzdelávajú a pripravujú na trh práce. Do tejto skupiny ľudí sa navyše začali od roku 2013 započítavať aj ľudia na aktivačných prácach, ktorých bolo v tom čase asi desaťtisíc. "Ide o ľudí, ktorí idú odrobiť menšie obecné práce, aby dostali dávku v hmotnej núdzi. Títo ľudia nemajú reálnu prácu, ale po novom fiktívne znižujú mieru nezamestnanosti," hovorí analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. 

Matej Vanoch
Hospodárske noviny, 24.3.2017