Slovenské dlhopisy lámu rekordy (HN)

 Martin Vlachynský 23.3.2017 komentoval potencionálne ďaľšie zadlžovanie štátu pre Hospodárske noviny

Slovenské dlhopisy lámu rekordy (HN)

VEREJNÉ FINANCIE

Vláda si požičiava peniaze za veľmi výhodných podmienok. Využiť to chce na ešte väčšie zadlženie.

Bratislava – Keď si chcel pred dvadsiatimi rokmi štát požičať peniaze, musel sa pripraviť na to, že bude platiť úroky vo výške okolo 20 percent. V poslednej aukcii, ktorá sa uskutočnila tento týždeň, si dokázal štát požičať za úrok vo výške len pol percenta. Na začiatku mesiaca sa dokonca podarilo historicky prvýkrát predať 20-ročné dlhopisy za rekordné dve miliardy eur. Tento predaj sa tak zaradil medzi najväčšie a najúspešnejšie nielen v histórii Slovenska, ale aj v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. Potvrdilo sa, že nám investori veria.

Nižšie úroky ako inde

Vláda bude z týchto peňazí okrem iného refinancovať staré úvery, ktoré si štát vzal v minulosti za menej výhodných podmienok. Využíva tak aktuálnu situáciu na trhu, spôsobenú masívnym tlačením peňazí Európskou centrálnou bankou. Úroky, ktoré platíme, sú dokonca nižšie ako v mnohých krajinách západnej Európy. "Slovenské úrokové miery sú stále veľmi nízke. Napríklad krajiny ako Taliansko alebo Španielsko si požičiavajú za vyššie sadzby, keďže v týchto južanských štátoch sa stále nepodarilo stabilizovať finančný systém," hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Ministerstvo financií aj kvôli priaznivej situácii navrhuje, aby vláda dostala takzvanú investičnú výnimku a mohla sa tak zadlžiť viac, ako jej povoľuje zákon o dlhovej brzde. Podľa Tomčiaka to môže byť rozumné riešenie, podmienkou však je, aby boli takto získané prostriedky investované do projektov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré pre štát v budúcnosti vygenerujú vyšší ekonomický rast. S úpravou zákona o dlhovej brzde by súhlasil aj Peter Šoltys z odboru riadenia dlhu Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorý upozorňuje na to, že im zákon neumožňuje pružne a efektívne spravovať dlh. Štát tak podľa neho zbytočne prichádza o peniaze.

Kto je proti

Proti investičnej výnimke sa však postavila skupina 40 slovenských ekonómov z Klubu ekonomických analytikov a so zmenami nesúhlasí ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. "Slovensko by malo obdobie hospodárskeho rastu využiť na čo najagresívnejšie znižovanie výdavkov a konsolidáciu rozpočtu. Napožičiavať si do rezervy nie je rozumné, takéto zdroje by boli s vysokou pravdepodobnosťou vyplytvané a celkový dlh by len prehĺbili," dodáva analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Štátne cenné papiere v číslach

2 MILIARDY EUR získal štát v rámci jedinej emisie za 20-ročné dlhopisy

0,54 PERCENTA je úrok, ktorý sme dosiahli pri poslednom predaji 5-ročných dlhopisov

1,18 PERCENTA je úrok, ktorý sme dosiahli pri poslednom predaji 10-ročných dlhopisov

21 PERCENT je úrok, za ktorý si požičiaval štát pred 20 rokmi

3,3 MILIARDY EUR získal štát predajom dlhopisov od začiatku roka 2017

Čo je úroková sadzba

Podobne ako napríklad pri hypotékach vyjadruje, koľko zaplatí štát za to, že si mohol požičať. Pred 20 rokmi platila vláda za každú požičanú miliardu 210 miliónov ročne. Aktuálne je to necelých 12 miliónov za rovnakú sumu.

Kto vlastní slovenské dlhopisy

40 % Zahraniční investori

60 % Slovenskí investori

27,5 % Právnické osoby

0,5 % Fyzické osoby

Zloženie zahraničných investorov podľa regiónov*

7 % Francúzsko/Benelux
14 % Veľká Británia/Írsko
5 % Švajčiarsko
7 % Ostatné krajiny
5 % Škandinávske krajiny
52 % Rakúsko/Nemecko

*Údaje sú platné pre poslednú veľkú emisiu dlhopisov

Vývoj priemerných sadzieb dlhopisov (v percentách)

1993 18,00
1994 10,75
1995 10,21
1996 8,64
1997 21,37
1998 23,89
1999 17,00
2000 9,49
2001 7,40
2002 7,40
2003 5,09
2004 4,81
2005 2,95
2006 4,06
2007 4,16
2008 4,65
2009 3,47
2010 3,46
2011 3,39
2012 3,82
2013 2,98
2014 2,50
2015 0,94
2016 0,69

Vývoj hrubého dlhu (v percentách HDP)*

2006 30,8
2007 29,9
2008 28,2
2009 36,0
2010 41,1
2011 43,5
2012 52,1
2013 54,6
2014 53,6
2015 53,4
2016 52,8
2017 51,9
2018 50,3

Matej Vanoch
Hospodárske noviny, 23.3.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards