Vláda si požičiava peniaze za veľmi výhodných podmienok. Využiť to chce na ešte väčšie zadlženie. (Finweb)

Martin Vlachynský 23.3.2017 komentoval potencionálne ďaľšie zadlžovanie štátu pre Finweb

 Vláda si požičiava peniaze za veľmi výhodných podmienok. Využiť to chce na ešte väčšie zadlženie.

Keď si chcel pred dvadsiatimi rokmi štát požičať peniaze, musel sa pripraviť na to, že bude platiť úroky vo výške okolo 20 percent. V poslednej aukcii, ktorá sa uskutočnila tento týždeň, dokázal štát predať svoje dlhopisy za omnoho výhodnejších podmienok. Napríklad pri päťročných dlhopisoch bol úrok len pol percenta. Na začiatku mesiaca sa dokonca podarilo historicky prvýkrát predať 20-ročné dlhopisy za rekordné dve miliardy eur. Tento predaj sa tak zaradil medzi najväčšie a najúspešnejšie nielen v histórii Slovenska, ale aj v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. Potvrdilo sa tak, že nám investori veria.

Vláda bude z týchto peňazí okrem iného refinancovať staré úvery, ktoré si štát vzal v minulosti za menej výhodných podmienok. Využíva tak aktuálnu situáciu na trhu, spôsobenú masívnym tlačením peňazí Európskou centrálnou bankou. Úroky, ktoré platíme, sú dokonca nižšie ako v mnohých krajinách západnej Európy.

"Slovenské úrokové miery sú stále veľmi nízke. Napríklad krajiny ako Taliansko alebo Španielsko si požičiavajú za vyššie sadzby, keďže v týchto južanských štátoch sa stále nepodarilo stabilizovať finančný systém," hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Ministerstvo financií aj kvôli priaznivej situácii navrhuje, aby vláda dostala takzvanú investičnú výnimku a mohla sa tak zadlžiť viac, ako jej povoľuje zákon o dlhovej brzde. Podľa Tomčiaka to môže byť rozumné riešenie, podmienkou však je, aby boli takto získané prostriedky investované do projektov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré pre štát v budúcnosti vygenerujú vyšší ekonomický rast.

S úpravou zákona o dlhovej brzde by súhlasil aj Peter Šoltys z odboru riadenia dlhu Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorý upozorňuje na to, že im zákon neumožňuje pružne a efektívne spravovať dlh. Štát tak podľa neho zbytočne prichádza o peniaze.

Proti investičnej výnimke sa však postavila skupina 40 slovenských ekonómov z Klubu ekonomických analytikov a so zmenami nesúhlasí ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

"Slovensko by malo obdobie hospodárskeho rastu využiť na čo najagresívnejšie znižovanie výdavkov a konsolidáciu rozpočtu. Napožičiavať si do rezervy nie je rozumné, takéto zdroje by boli s vysokou pravdepodobnosťou vyplytvané a celkový dlh by len prehĺbili," dodáva analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Matej Vanoch
Finweb, 23.3.2017