Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát (Sme)

 Martin Vlachynský sa 21.2.2017 vyjadril pre Sme k rozšíreniu štátnych pestovateľských dotácií i na šípky či bazu

 Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

BRATISLAVA. Jej pestovanie nie je náročné, väčšinou rastie voľne v prírode, nadivoko na okraji ciest či v záhradách za domami.

V posledných rokoch sa baza vrátila medzi obľúbené plodiny, z ktorých si ľudia robia domáci sirup. Teraz sa ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo, že bude podporovať jej pestovanie.

Bazu pestuje pritom na Slovensku pomerne málo poľnohospodárov. Podľa ministerstva ich je menej ako päť. Na peniaze od štátu nebudú mať pritom nárok všetci. Ale iba tí, ktorí majú na jednom hektári aspoň päťsto kríkov.

Rozdajú milióny ročne
Jedným z pestovateľov bazy je aj Imrich Hrubý, konateľ spoločnosti Zamio. Bazu pestuje na rozlohe približne piatich hektárov, o novú podporu štátu má záujem.

„Ten, kto nemá mraziareň, nech sa do toho ani nepúšťa,“ upozorňuje Hrubý. Vysvetľuje, že po ručnom zbere kvetov bazy sa musia do šiestich hodín zmraziť, inak kvety zožltnú a nebude sa dať z nich vyrobiť prakticky nič.
To isté platí aj pri bobuliach. Takto zmrazené kvety či plody ďalej predáva napríklad na výrobu vína či sirupu.
Ročne dá štát pestovateľom citlivých rastlín v priemere 10 miliónov eur. Medzi poberateľov podpory patri aj pestovatelia bežnejšieho ovocia, ako napríklad hrušiek, jabĺk, bobuľovín ako sú egreše, maliny a ríbezle, ale aj kôstkovín, teda broskýň, čerešní, marhúľ, nektáriniek, ringlot, sliviek a višní.

Kto splní podmienky, môže dostať jednorázovú dotáciu takmer 155 eur za hektár. Tak je ohodnotené pestovanie ovocia, s ktorým je "vysoká prácnosť". Medzi ne patria aj jahody a liesky, ktoré sa rezort pôdohospodárstva tiež rozhodol podporiť.
Viac - až 250 eur za hektár, dostanú iba pestovatelia hrušiek a jabĺk, patria totiž k ovociu s "veľmi vysokou prácnosťou".

Peniaze aj na pestovanie šípok
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa tento rok rozhodla podporiť aj ďalšie ovocie, ktoré je bežnejšie ako zberateľská plodina na lúkach, prípadne v záhradách. Ide o ružu jabĺčkovú. Jej plody sú vlastne šípky, ale skôr guľového tvaru, veľké v priemere až päť centimetrov.

Guľaté šípky sa v slovenských kuchyniach používajú na výrobu čajov, džemov či štiav ale aj ovocného vína. Oproti klasickým šípkam majú plody ruže jabĺčkovej silnejšiu a tuhšiu dužinu, ktorá je aromatickejšia než pri klasických šípkach.
Ani pestovateľov ruže jabĺčkovej nie je na Slovensku veľa - podobne ako pri baze našlo ministerstvo menej ako päť pestovateľov. Podobne ako pestovatelia bazy majú nárok na 155 eur za hektár. Musia mať však vysadených aspoň šesťsto kríkov na jednom hektári.

Pestovaniu ruže jabĺčkovej sa venuje napríklad Záhradníctvo pod Urpínom, podľa Ľuboša Vrbického však nejde o veľké plantáže. „Pre nás táto podpora nie je aktuálna, my pestujeme ružu len na sadenice, ktoré ďalej predávame napríklad maloobchodom,“ vraví Vrbický.

Finančná podpora pestovania netradičného ovocia je podľa analytikov diskutabilná.
Podľa analytika INESS Martina Vlachynského každá dodatočná dotácia kriví trh a zvýhodňuje niekoho na úkor iného.
„O tom, aké plodiny sa majú pestovať na Slovensku, by mali rozhodovať poľnohospodári na základe dopytu od zákazníkov,“ vraví analytik.
„To, že niektoré typické plodiny na Slovensku takmer vymizli, je práve dôsledok toho, že úradníci dotáciami a reguláciami vyberajú ´víťazov´,“ dodáva Vlachynský.

Na druhej strane poľnohospodári podporu vítajú. „Takáto podpora by mohla byť zaujímavá pre mladých poľnohospodárov, mohla by sa zároveň ešte viac rozšíriť, napríklad na čučoriedky či brusnice,“ vraví spolumajiteľ Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva v Maduniciach Oliver Šiatkovský.

Tvrdí, že je dobré, ak štát podporuje slovenské tradičné druhy ovocia či zeleniny, pretože obchody sú podľa neho plné dovezeného tovaru.

„Špeciálna výroba je na Slovensku vo veľkom úpadku, nie sme konkurencieschopní, pretože dovezené ovocie a zelenina sú často lacné,“ dodáva Šiatkovský.

Martina Raábová
Sme, 21.2.2017