Štát chce silnejšie postavenie v energetike (HN)

 Hospodárske noviny uverejnili 15.2.2017 článok venovaný potencionálnemu vzniku energetickému holdingu, ako inštitúcie spravujúcej všetky aktíva štátu v energetických podnikoch s komentárom Martina Vlachynského

 Desať rokov. Presne tak dlho sa uvažuje o vytvorení štátneho energetického holdingu. Čiže štátnej firmy, ktorá by spravovala všetky akcie štátu v biznise s energiami. Pred pár mesiacmi sa pritom zdalo, že tento nápad odznie "do stratena". Nedostal sa ani do programového vyhlásenia vlády a ešte začiatkom roka hovoril minister hospodárstva Peter Žiga, že vytvorenie holdingu nie je jeho prioritou. Až doteraz. Kauza okolo predražených energií prinútila vládnu koalíciu, aby včera o vytvorení holdingu opäť rokovala.

Na holding tlačia národniari
Dôvodom na jeho vytvorenie má byť najmä tlak koaličných partnerov, predovšetkým SNS, ktorá si vytvorenie takéhoto holdingu ešte pred týždňom vytýčila ako jednu z podmienok na odvrátenie hroziacej koaličnej krízy. Dôvodom na vytvorenie holdingu má byť snaha o lepšie spravovanie portfólia akcií, ktoré štát drží v energetických podnikoch. Štát by tak vytvoril úplne nový podnik, ktorý by na seba "prevzal" všetky akcie štátu v energofirmách.

Odborníci nie sú touto myšlienkou nadšení, i keď priznávajú isté pozitíva. Podľa šéfredaktora portálu venergetike.sk Martina Dargaja by si prostredníctvom holdingu mohol štát upevniť pozíciu pri spätnom odkupovaní podielov v energopodnikoch, ktoré v minulosti sprivatizoval. "Sila štátu by bola napríklad voči bankám v získavaní potrebných financií za skupovanie akcií," vysvetlil Dargaj. Ďalším benefitom by mohla byť teoreticky aj efektívnejšia správa podielov, ktoré už štát v týchto podnikoch má. "Obávam sa však, že potenciál tejto výhody je viac ako vyvážený veľkým rizikom koncentrácie obrovskej politickej a ekonomickej moci v rukách zopár politických nominantov," dodáva jedným dychom analytik INESS Martin Vlachynský.

Problém vnímajú aj právnici
Na druhej strane, už dnes je väčšina štátnych akcií v energetických podnikoch vlastnená prostredníctvom ministerstva hospodárstva. "Je zbytočné vytvárať novú spoločnosť, ktorá by mala vykonávať tie isté akcionárske práva, aké vykonáva teraz ministerstvo. V konečnom dôsledku dôjde k vytvoreniu ďalšieho administratívneho medzičlánku v riadení," myslí si Pavol Poláček, partner advokátskej kancelárie Poláček & Partners. Rovnaký názor má aj partner advokátskej kancelárie Capitol Legal Group Rastislav Hanulák. Zároveň však upozorňuje, že ďalší problém na ceste k vytvoreniu štátneho holdingu môže vzniknúť z právnej stránky. "Európska legislatíva nedovoľuje vykonávať kontrolu jednou a tou istou osobou nad podnikmi, ktoré na jednej strane vyrábajú alebo dodávajú elektrinu a podnikmi, ktoré na druhej strane zabezpečujú jej prenos," podotkol Hanulák. Dnes sú pritom tieto kompetencie rozdelené napríklad medzi ministerstvo hospodárstva a financií.

Na stole sú však aj ďalšie možnosti. Akcie štátu by sa mohli napríklad začleniť pod už existujúcu spoločnosť pod správou štátu. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína materská firma SPP. Tá je dnes opäť v stopercentnom vlastníctve štátu. Do úvahy pritom pripadá aj posilnenie pozície ministerstva hospodárstva, prostredníctvom ktorého je už dnes štát vlastníkom napríklad 34-percentného balíka akcií v Slovenských elektrárňach. Dargaj si myslí, že práve táto cesta je najschodnejšia. Rokovanie koaličnej rady na túto tému pokračovalo aj po uzávierke HN.

Lucia Vanková
Hospodárske noviny, 15.2.2017