Čo nás čaká v budúcom roku? Nové strany, konflikty a možno aj vyššie mzdy (Aktuálne.sk)

Radovan Ďurana 30.12.2016 poskytol prognózu na rok 2017 pre Aktuálne.sk

BRATISLAVA – Rok 2017 môže priniesť viacero zásadných zmien. Aký bude vývoj u nás a v Európe? Udrží si Smer postavenie najsilnejšej strany, alebo bude upadať? Vyrieši sa kauza Bašternák? Hrozia Európe ďalšie teroristické útoky? Pozrite sa, čo predpovedajú odborníci.

bonaparte XII 3
Kauza Bašternák vyhnala do ulíc tisíce ľudí. Podarí sa ju v budúcom roku konečne vyriešiť? 

Nový rok vo svete zrejme nebude pokojný. Na čelo USA nastupuje nevyspytateľný Donald Trump, na Blízkom východe pokračuje boj proti teroristickej organizácii Islamský štát, ktorého útoky pocítila už i Európa, viaceré štáty EÚ čakajú voľby. A čo Slovensko?

Spravodajský portál Aktuálne.sk preto oslovil niekoľko analytikov, aby sa pozreli do pomyselnej krištáľovej gule a skúsili predpovedať, čo nás asi v budúcom roku čaká a neminie.

Tomáš Koziak, politológ
Určite neočakávam, že politika bude pokojnejšia. Nemožno ani očakávať nárast politickej kultúry. To, čo volič so znechutením sledoval tohto roku, bude, žiaľ, pokračovať.

Čo sa týka politických strán, tu by mohlo nastať prekvapenie. Mali by vzniknúť dva nové politické subjekty. Založenie prvého už ohlásil trenčiansky primátor Richard Rybníček a tým druhým by malo byť Progresívne Slovensko.

Minister vnútra Robert Kaliňák ani po kauze Bašternák neodstúpil.

Vychádzajúc z toho, ako Rybníčkova strana vstúpila na politickú scénu, si myslím, že veľkú vodu nenamúti, takže ovplyvniť politiku by mohlo skôr Progresívne Slovensko.
Inak si myslím, že bude pokračovať klesajúci trend preferencií Smeru, pretože to, čo sa odohralo na jeho sneme v decembri, ukazuje, že v strane neprišlo k žiadnym zásadným zmenám, ktoré by ten trend mohli ovplyvniť alebo zvrátiť.

Skôr naopak. Nebola vyvodená osobná zodpovednosť voči Robertovi Kaliňákovi, hoci on je dôvodom, že sa so Smerom spájajú rôzne kauzy.

Pokiaľ ide o to, kto si podelí bývalých sympatizantov Smeru, ktorí sa od tejto strany odklonili, najviac na tom bude asi profitovať SNS. To, či jej preferencie porastú, však bude závisieť aj od toho, ako si bude počínať jej predseda Andrej Danko.

Pre stranu je totiž zlé, ak o jej šéfovi, vlastne o jej najvýznamnejšom predstaviteľovi, začnú kolovať vtipy, ako je to pri Dankovi pre jeho, nazvime to, „komunikačnú nešikovnosť“.

Bugár ukázal na "fakt veľký problém": Kauza Bašternák škodí vláde aj spoločnosti
Strana Mariana Kotlebu zrejme svoju hranicu v preferenciách, okolo tých 10 percent, už dosiahla. Odhadujem, že to je maximum, čo u nás môže s touto rétorikou a politikou získať. Jedine, že by začal preberať nejakých voličov od strany Borisa Kollára.

V kauze Bašternák to vyzerá tak, že Kaliňák ani v novom roku neodstúpi. Asi sa spolieha na to, že táto kauza jednoducho „vyhnije“ ako všetky ostatné.

Zrejme čaká, že to postupne prestane byť témou a prehluší to nejaká iná kauza. Výsledkom možno zase bude to známe, že „skutok sa nestal“.

Ján Baránek, politický analytik
Koncom budúceho roka sa budú konať župné voľby. Tam už možno do istej miery uvidíme, aké bude najnovšie prerozdelenie síl – či napríklad Smer obháji svoje pozície.

Myslím si – ale bez záruky, že možno očakávať aj nejaké zmeny v samotnom Smere. Či to bude zmena na poste Roberta Kaliňáka, sa však neodvažujem tvrdiť.

Nečakám, že by sa vládna koalícia budúci rok rozpadávala, hoci niektoré veci tomu možno nasvedčovali, najmä skrytý súboj medzi Smerom a SNS. Je však možné, že nastane konflikt ohľadom RTVS. Môže to byť spor medzi Smerom alebo Maďaričom a SNS.

Čo sa týka nových politických strán, je tu vyprázdnený priestor po SDKÚ a KDH sa stále pohybuje v rizikovom pásme, na hranici zvoliteľnosti do parlamentu – teda päť-šesť percent. Či však projekt novej strany bude úspešný, to sa nedá dopredu vôbec povedať.

Fico si gratuluje: Slovensko funguje ako hodinky, ľudia míňajú viac peňazí
Pokiaľ ide o kauzu Bašternák, nemyslím si, že „vyšumí“ úplne do prázdna. Niečo s tým budú musieť robiť, aj keď tá kauza má už po vrchole a vlastne už len doznieva. Pôjde o to, čoho sa Smer chytí a ako to začnú komunikovať.

Ak si povedia, že Kaliňáka obetujú, tak to urobia. Určite to však neodkomunikujú tak, že Kaliňák by mal odstúpiť pre kauzu Bašternák. Ak by sa aj vzdal funkcie, ten dôvod by bol zástupný.

Ďalší vývoj strany Mariana Kotlebu bude závisieť od toho, či mu ponechajú jeho agendu. Prvý náznak toho, že mu ju nechcú ponechať, bol snem Smeru, kde sa hovorilo o Rómoch.

Pokiaľ sa tejto agendy – nie však populisticky, ale zmysluplne – ujme nejaká strana, ktorá príde so systémovými riešeniami problému, tak časť agendy Kotlebovi zoberú.

Samozrejme, nejde len o Rómov. Súčasťou tej agendy je aj euroskepticizmus – napríklad tvrdenie, že ak nevystúpime z EÚ, znamená to zánik Slovenska. Je tam teda priestor aj pre euroskeptické strany, ale ten do veľkej miery začína obsadzovať SaS.

Je teda na ostatných politických stranách, či dokážu zmysluplne prebrať agendu Kotlebovi. Keď nie a nebude sa riešiť ani korupcia, tak preferencie Kotlebu budú rásť.

Radovan Ďurana, ekonomický analytik
Ekonomika sú ľudia, obchod a pravidlá, ktorými sa riadia. Skutočný ekonomický rast závisí od možností ľudí slobodne vymieňať tovary a služby. Takejto výmene je možné brániť len násilím alebo reguláciami.

Od nového roka nebudú vznikať pracovné miesta s hodnotou odmeny do 561eur mesačne, vláda to zakázala zvýšením minimálnej mzdy. Doteraz to bolo 514 eur. Ľudia bez kvalifikácie a skúseností si teda budú prácu hľadať ťažšie.

Na druhej strane záujem o produkciu na Slovensku, i napriek reguláciám vlády, núti zamestnávateľov súťažiť o zamestnancov, vďaka čomu môžu skúsení a kvalifikovaní zamestnanci očakávať ďalší rast miezd.

Jaroslav Naď, odborník na obranu a bezpečnosť
Na začiatku pôsobenia nového amerického prezidenta Donalda Trumpa očakávam ústretové kroky smerom k Ruskej federácii, ale predpokladám, že už na konci budúceho roka budú minulosťou a dostaneme sa do rovnakej situácie, aká je v súčasnosti.

Opraty najsilnejšieho štátu sveta prevezme Donald Trump.

To znamená napätie a veľká miera nedôvery medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Presne to isté očakávam aj o rok.
V súvislosti s jeho politikou voči Európe očakávam priateľské vzťahy a nemyslím si, že príde k zmene postoja, ktorý zaujal Barack Obama.

Bude teda platiť posilnenie východnej hranice NATO a vojenská prítomnosť USA.

V rámci NATO bude veľký tlak zo strany Spojených štátov na zvyšovanie rozpočtu na obranu v členských krajinách a tie sa touto cestou aj vyberú.

V priebehu budúceho roka bude pokračovať masívna propaganda zo strany Ruskej federácie smerom k Európe. Budeme vidieť pokračujúce vojenské operácie tak na Ukrajine, ako aj v Sýrii, ktoré budú prebiehať tak, ako to vyhovuje ruskému prezidentovi Putinovi.

Teroristické útoky budeme, žiaľ, vidieť aj v priebehu celého budúceho roka. Situácia sa nezmení a ich terčom budú nielen ciele v západnej Európe, ale očakávam, že aj v Rusku – ako následok jeho pôsobenia v Sýrii.

Trumpova klietka bláznov. Svoj kabinet vystaval z týchto bizarných postavičiek
Vplyv Islamského štátu však podľa mňa bude klesať. Očakávam veľmi silné zapojenie medzinárodnej komunity v boji proti nemu s cieľom zlikvidovať jeho vojenské základne a dobyť naspäť územie, ktoré obsadil.

Naopak, Islamský štát pôjde viac cestou teroristických útokov v zahraničí a guerillovej vojny na území krajín ako je Sýria a Irak.

V Sýrii naozaj neuvidíme nejaké významné zlepšenie situácie. Predpokladám, že občianska vojna tam bude pokračovať aj v priebehu budúceho roka.

Radovan Geist, odborník na zahraničnú politiku
S blížiacim sa Brexitom, s pokračujúcou nestabilitou na Blízkom východe aj na Ukrajine a s nástupom Donalda Trumpa bude silnieť tlak na efektívnejšiu spoluprácu Európy v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky.

Na druhej strane pretrváva neochota investovať väčšie prostriedky do obrany a vojenských rozpočtov, ako aj politická neochota prísť so zásadnejšími iniciatívami. Ak sa teda spolupráca bude rozvíjať, tak skôr na „ad hoc“ báze, napríklad na vyčlenení časti rozpočtov na obranu.

Takže napriek tomu, že tam bude tlak na posilnenie európskej spolupráce v oblasti obrany, nedajú sa čakať nejaké veľké projekty.

Európske krajiny sa budú omnoho viac sústreďovať na oblasť vnútornej bezpečnosti, a to od ochrany vonkajších hraníc až po efektívnejšiu spoluprácu v boji s organizovaným zločinom a terorizmom.

Pokiaľ ide o prezidentské voľby vo Francúzsku, všetky prieskumy zatiaľ naznačujú, že by predsedníčka pravicového Národného frontu Marine Le Penová s ktorýmkoľvek z možných kandidátov v druhom kole prehrala.

Le Penová hľadá spojencov: Slovensko na úrovni Trumpa a Putina
Posledné dva roky však ukazujú, že predvolebné prieskumy nie sú najspoľahlivejšie. Stále je teda pravdepodobné, že nevyhrá, ale vylúčiť sa to nedá.

Ak by vyhrala, zásadne by sa zmenila politika jedného z dôležitých členov EÚ. Malo by to negatívny dopad na eurozónu, ale aj na také veci ako je voľný pohyb osôb. Bol by to veľký politický otras.

Sú však aj iné voľby, ktoré môžu destabilizovať politickú situáciu v EÚ. Je napríklad pravdepodobné, že v Holandsku vyhrá Strana slobody Geerta Wildersa.

Pravdepodobne budú i predčasné voľby v Taliansku, kde z piatich veľkých strán tri hovoria o tom, že treba vypísať referendum o členstve v eurozóne a štvrtá to tiež spomína. Aj to by mohli byť teda veľmi zásadné voľby.

No a, samozrejme, na jeseň budú voľby v Nemecku. Je pravdepodobné, že v nich zvíťazí opäť Angela Merkelová.

Je stále najpopulárnejšou političkou, ale posledný vývoj posilňuje aj stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) a tá berie podporu práve strane súčasnej kancelárky, takže je možné, že po voľbách už nebude môcť zostaviť vládu.

Radovan Krčmárik
Aktuálne.sk, 30.12.2016