ÚRSO predstavil ďalší postup pri riešení energetickej chudoby (Energia.sk)

Energetický portál Denníka N, Energia.sk, uverejnil 21.12.2016 článok venovaný problematike energetickej chudoby so záverom INESS

Pojmy energetická chudoba a hmotná núdza spolu navzájom súvisia, zopakoval regulačný úrad v aktualizovanej koncepcii. Kľúčom pre riešenie má byť nový príspevok na energetické minimum, ale tiež inteligentné a kreditné meradlá. Prijať by sa mal zákon o pomoci v energetickej chudobe. Termíny sú ale otvorené, zdroje na financovanie nejasné.

Regulačný úrad od včera pripomienkuje návrh novej koncepcie v oblasti energetickej chudoby. ÚRSO na úvod konštatuje, že ide o „sociálny problém, ktorý je obrazom celkového stavu spoločnosti“. Koncepcia by preto mala „zohľadňovať ekonomickú realitu danej krajiny a nevytvárať ďalší priestor rozpínania chudoby prenášaním nákladov na ostatné obyvateľstvo“.

Súvisiace články

Energetická chudoba: aktualizuje sa koncepcia, chýbajú peniaze 27.10.2016
Koľko energeticky chudobných je na Slovensku? 27.05.2016
Ako ÚRSO (ne)zanalyzovalo energetickú chudobu 09.05.2016
Medzi najobecnejšie príčiny energetickej chudoby úrad zaraďuje nedostatočný príjem domácnosti, neefektívny spôsob vykurovania, nedostatočnú izoláciu i uhrádzanie rôznych poplatkov, ktoré nesúvisia priamo s cenami energie. Ide predovšetkým o dane, podporné schémy rozvoja obnoviteľných zdrojov a kogenerácie a iné politicky motivované rozhodnutia.

Napokon, inštitút INESS odhadol, že priemerná domácnosť vlani zaplatila viac než 60 eur na plnenie rôznych politík vyplývajúcich z politických zásahov v elektroenergetike.

Doterajší pokrok
Prvú koncepciu pre riešenie energetickej chudoby na Slovensku vláda schválila pred 2,5 rokom - v júni 2014. Odvtedy bolo podľa ÚRSO prijatých niekoľko legislatívnych opatrení, ktoré prispievajú k jej riešeniu, a to:

Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, ktorý stanovil opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, najmä v § 25 tohto zákona;

Regulačná politika na regulačné obdobie 2017 – 2021, kde si ÚRSO okrem iného stanovil za cieľ vytvárať podmienky na zvyšovanie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, zabezpečiť primerané ceny pre všetkých odberateľov, optimalizovať podporu výroby elektriny z OZE a VÚ KVET pri zohľadnení nových kritérií na zníženie finančnej záťaže a primeranosti dopadov na koncové ceny energií, presadzovať zavedenie inteligentných meracích systémov i napomáhať používaním vhodných regulačných metód riešeniu problematiky energetickej chudoby;
Vyhláška ÚRSO č. 260/2016 Z. z. o cenovej regulácii v elektroenergetike, podľa ktorej by mala tarifná štruktúra prispievať k riešeniu problematiky energetickej chudoby a to tým, že určuje sadzby pre odberateľov tak, aby sa energetická účinnosť zvýšila;

Vyhláška ÚRSO č. 223/2016 Z. z. o cenovej regulácii v plynárenstve, kde sa napríklad podľa úradu tarifné sadzby cien za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu stanovili tak, aby boli účastníci trhu ekonomicky motivovaní využívať tarifnú skupinu, ktorá zodpovedá ich ročnej spotrebe plynu na odbernom mieste.
Príspevok pre ľudí v hmotnej núdzi
Tak ako v predchádzajúcej verzii koncepcie sa úrad vracia k pojmu hmotná núdza, ktorý s energetickou chudobou súvisí.

Podľa posledných štatistík ústredia práce a sociálnych vecí za január – november 2016 dávky v hmotnej núdzi poberá mesačne v priemere 106 tisíc domácností, po zohľadnení ostatných členov rodiny to predstavovalo v priemere takmer 228 tisíc dávok a príspevkov. Príspevok na bývanie poberalo mesačne v priemere takmer 52 tisíc ľudí.

Práve u domácnosti v hmotnej núdzi podľa ÚRSO dochádza spravidla k neuhrádzaniu alebo nepravidelnému, prípadne neúplnému uhrádzaniu platieb za dodávku energií a následne aj k možnému obmedzeniu, prípadne až zastaveniu dodávok.

„Vhodným riešením je realizácia zavedenia príspevku na energetické minimum, ktoré umožní v domácnosti určité tepelné minimum,“ uvádza ÚRSO, podľa ktorého „je potrebné vypracovať legislatívnu úpravu pre poskytovanie príspevku na bývanie tak, aby bolo možné stanovovať podmienky pre získanie príspevku na bývanie najmä v závislosti od počtu členov v domácnosti, úhrad súvisiacich s bývaním a príjmovej situácie členov domácnosti“.

Už v roku 2015 sa vláda uzniesla, že energetickú chudobu by mohlo zmierniť budúci samostatný príspevok na bývanie vo forme adresnej, priamej finančnej podpory štátu domácnostiam, ktorá by pokryla, resp. zmiernila časť výdavkov v rámci legálnych foriem bývania, ktoré majú priamy vplyv na zachovanie legálneho bývania, a ktoré domácnosť uhrádza len problémami alebo vôbec. Nárok by naň teda mali mať len tí, ktorí splnia zákonom určené podmienky v nadväznosti na úhrady súvisiace najmä s legálnym užívaním bytu alebo obytnej miestnosti v obytnom zariadení, ale aj legálnym užívaním rodinného domu a udržaním si takýchto foriem bývania.

Výpočet príspevku
Oproti roku 2014 úrad zvýšil hodnoty minimálnej energetickej potreby podľa jednotlivých typov domácností.

Príklady určenia minimálnej energetickej potreby domácnosti

Koncepcia 2014 [kWh/mes.]

Koncepcia 2016 [kWh/mes.]

Jednočlenná domácnosť

142,12

146,64

2-členná domácnosť

215,59

225,37

3-členná domácnosť

291,27

330,41

4-členná domácnosť

375,09

390,17

5-členná domácnosť

449,82

468,44

Zdroj: ÚRSO

Vyššie uvedené hodnoty by sa mali zohľadniť vzhľadom na aktuálne sumy životného minima pre členov domácností v núdzi. „Stanoví sa minimálna výška podielu a príspevok na energie by mal byť stanovený ako rozdiel medzi týmto podielom a skutočnými nákladmi. Ďalšou podmienkou je hodnota príjmu domácnosti, ktorá nepresiahne dvojnásobok minimálnej mzdy,“ uvádza ÚRSO.

Nový zákon o pomoci v energetickej chudobe by mal zohľadniť zavedenie príspevku na energie resp. palivového dreva; príspevok v bezhotovostnej forme (priamo pre úhradu faktúry pre dodávateľa energií alebo kreditu pre odber elektriny); ustanoviť potrebné definície a kritériá; nastaviť formu spolupráce medzi štátnymi orgánmi a samosprávami (v prípade tepla zapojiť aj spoločenstvá vlastníkov bytov a správcov budov); stanoviť povinnosti v rámci zlepšenia energetickej efektívnosti (jednorazový príspevok v prípade doteraz nevykonaných opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti budov) i prednostnú inštaláciu kreditných meracích systémov.

Ďalšie úlohy
V rámci tzv. všeobecných opatrení pre riešenie energetickej chudoby regulačný úrad hovorí o poskytovaní informácií odberateľovi energií ohľadom úspor energií, energetickom poradenstve, poskytovaní dôveryhodných a zrozumiteľných informácií o dodávateľoch energií aj rozdieloch medzi jednotlivými tarifami, poskytovaní podpory na zvýšenie energetickej hospodárnosti domov, jasne definovanom postupe pre energetické spoločnosti v prípade, že sa domácnosť ocitne v situácii, kedy nemôže za energie zaplatiť (napr. splátkový kalendár či inštalácia špeciálneho elektromeru obmedzujúceho spotrebu na určitú hodnotu) či dokonca o zabezpečení možnosti výstavby bytov pre špecifické skupiny obyvateľov, ako sú napr. dôchodcovia.

Priestor pre realizáciu úrad vidí aj pre vládu a jednotlivé ministerstvá.

Vláda by mala podľa regulátora vytvárať pracovné miesta a podnikateľské prostredie umožňujúce zvýšenie reálnych miezd, optimalizovať dotácie pre OZE, legislatívne definovať energeticky chudobnú domácnosť a tiež vytvoriť podmienky pre optimalizáciu tarifných štruktúr pre dodávku a distribúciu energií energeticky chudobným domácnostiam (alternatívne umožniť vznik dodávateľov špecializovaných na dodávky elektriny a plynu pre energeticky chudobné domácnosti).

Tiež má podporiť informačné systémy na zber a integráciu dát o obyvateľoch, ktoré sa dajú využiť pre posudzovanie energetickej chudoby obyvateľov, zintenzívniť záujem na využitie peňazí z fondov EÚ na znižovanie energetickej náročnosti, znižovanie strát ako aj skvalitňovanie bývania, cielenejšie selektovať sociálne slabších obyvateľov, adresnejšie a účelne smerovať sociálne podpory, stanoviť podmienky energetickej chudoby a prijať spomínaný zákon o pomoci v energetickej chudobe.

Inštitút pre výskum práce a rodiny pri ministerstve práce by malo analyzovať minimálne výdavky na bývanie a záťaž výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti, na základe čoho by sa potom nastavil koeficient pre výpočet nového príspevku na bývanie.

Zdá sa však, že najťažšiu úlohu bude mať rezort financií, ktorý má „vytvoriť mechanizmy pre zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu všetkých nákladov spojených s opatreniami na riešenie energetickej chudoby“.

V koncepcii ÚRSO, ktorú je možné pripomienkovať do 3. januára 2017, však chýbajú presnejšie termíny pre realizáciu načrtnutých opatrení. Zostáva dúfať, že aspoň niektoré hlavné body sa podarí uskutočniť v aktuálnom regulačnom období, t.j. do roku 2021, respektíve počas pôsobenia súčasnej vlády, ktorá riešenie energetickej chudoby spomína aj vo svojom programovom vyhlásení.

Energia.sk, 21.12.2016