Analytik: Británia si nemôže dovoliť poslať preč zabehaných ľudí, ani Slovákov (Život)

Týždenník Život zverejnil 29.6.2016 rozhovor s Martinom Vlachynským o Brexite a jeho dopadoch na Slovensko

Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych analzýz (INESS) dlhodobo sledoval vývoj vo Veľkej Británii pokiaľ išlo o možný odchod z Únie. Čo teraz podľa neho s Britániou aj s EÚ bude?

Čo z hľadiska ekonomiky znamená pre EÚ a pre Slovensko, že odchádza taký významný člen, Veľká Británia?

My zatiaľ vieme len to, že odíde, ale netušíme, ako bude vyzerať vzťah Únie a Veľkej Británie po odchode. Veľká Británia nezmizne zo sveta, bude chcieť obchodovať s Úniou a naopak. Británia nie je Grécko, je to druhá najväčšia ekonomika v Európe a aj po odchode bude významnejší obchodný partner ako napríklad USA. Európa, ktorá na tom stále nie je ekonomicky úplne dobre, nemôže veľmi vyskakovať v tom, aké veľké bariéry postaví proti Británii.

Brexit... a čo teraz? Aj organizátori kampane o vystúpení Británie z EÚ už začali cúvať

Britské referendum za vystúpenie z EÚ rozkolísalo celú Úniu, nik nevie, čo bude ďalej. Mnohí sa obávajú, že sa spustí lavína ďalších referend a odchodov.
Môže sa stať, že život medzi Úniou a Veľkou Britániou bude ešte zopár rokov fungovať normálne, tak ako doteraz?

Zatiaľ fungujú vzťahy úplne normálne. Voliči síce odhlasovali odchod z Únie, ale v skutočnosti sa brexit ešte ani nezačal. Vláda Veľkej Británie musí oficiálne oznámiť Európskej únii odchod, a nie je jasné, kedy to urobí. Nevieme, či oznamovateľ bude súčasný premiér Cameron, alebo počkajú do jesene na nového premiéra, alebo budú predčasné voľby v roku 2017 a bude sa čakať na novú vládu. Aj zástancovia odchodu od začiatku hovorili, že si chcú nechať čo najviac času, pokojne aj rok-dva. A potom aj samotný proces dohadovania odchodu potrvá možno až dva roky. Pôvodné odhady hovorili, že finálne by brexit nastal až v roku 2020.

Ako podľa vás bude vyzerať končiaci sa vzťah medzi Úniou a Britániou? Myslíte, že sa úplne odtrhne a napríklad aj obmedzí voľný pohyb obyvateľov?

Nevieme a málokto si to dovolí odhadnúť, preto sa hovorí o troch modeloch. Keby sa úplne odtrhla, dostala by sa vo vzťahu k Únii na úroveň tretej krajiny, napríklad Číny, a fungovala by podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Zároveň by Briti mohli zmeniť čokoľvek, čo doteraz prevzali z európskej legislatívy.

Napríklad?

Napríklad by Británia mohla obmedziť aj voľný pohyb osôb. Druhý model je úplne na opačnom konci a to je príklad Nórska, ktoré nie je členom Únie, no prispieva do rozpočtu EÚ, preberá časť európskej legislatívy, umožňuje voľný pohyb osôb, čiže občania Únie môžu ísť pracovať do Nórska, a medzi Úniou a Nórskom je voľný trh. Vzťahy sú veľmi blízke a to je opačný extrém ako prvý model. Medzi týmito dvoma modelmi je stred, príkladom by mohlo byť Švajčiarsko, ktoré si dohodlo pravidlá s Úniou na mieru cez množstvo zmlúv.

Čo by pre Britániu mohlo znamenať, keby sa Únia zaťala a chcela by pritvrdiť vzťah s Britániou?

Veľká časť britského exportu sú finančné služby ako bankovníctvo, poisťovníctvo. Nebude jednoduché presvedčiť európskych politikov, aby mali britské banky aj naďalej takú otvorenú bránu na trh Únie, ako doteraz, čo je pre Britov vážny problém. V prípade tovarov zrejme veľké prekážky nebudú.

Existujú odhady, že vo Veľkej Británii pracuje zhruba 100-tisíc Slovákov. Môžu teraz prísť o prácu?

Nevieme, na čom sa Briti s Úniou dohodnú. Ak bude dohoda o prístupe na spoločný trh, tak zrejme bude aj voľný pohyb osôb. Na druhej strane, migrácia bola dosť veľkou témou brexitu a v tomto prípade Briti vnímajú ako migrantov aj Slovákov. Je možné, že časom Británia bude tlačiť napríklad na austrálsky model, pri ktorom najviac kvalifikovaní ľudia ľahšie dostanú pracovné povolenie, menej kvalifikovaní ťažšie.

Potrebujú teraz Briti ľudí z východnej Európy, alebo by sa ich radi hneď zbavili?

Nezamestnanosť vo Veľkej Británii je najmenšia za predchádzajúcich asi desať rokov, dopyt po zamestnancoch je veľký. Cudzinci, najmä tí z východnej Európy, tvoria významnú časť v tamojšej ekonomiky. Sú to ľudia, ktorí nielen umývajú hrnce v hoteloch alebo šoférujú autobusy, ale aj operujú pacientov v nemocniciach. Británia si teraz nemôže dovoliť poslať preč zabehaných ľudí. Uvidíme, čo sa stane, ale v najbližších mesiacoch, možno rokoch, sa podmienky na pracovnom trhu nezmenia, ľudia tam budú môcť pracovať. Výrazne sa však môže sťažiť prístup k britskému sociálnemu systému.

Pocítime na vlastných peňaženkách odchod Británie?

Práve preto, že nevieme, ako sa nakoniec politici dohodnú, budeme zatiaľ zažívať len obdobie zvýšenej neistoty. Existuje scenár, že príde k výraznému zhoršeniu situácie, na druhej strane to môže byť impulz, aby sa podarilo zlomiť dlhodobú stagnáciu Európy a došlo by k reformám štátnych rozpočtov, pravidiel fungovania Únie, reformám finančného systému. Môže to byť facka, ktorá pomôže naštartovať smerovanie k dlhodobejšej stabilite.

Okamžite po referende boli veľké pohyby na finančnom trhu. Kurz libry oproti doláru klesol na najnižšiu úroveň za 31 rokov. Môže to niečo pre ekonomiku Európy aj Veľkej Británie napovedať?

Brexit je dejinná, najväčšia udalosť Európy za predchádzajúce desaťročia. Je samozrejmé, že trhy na to zareagovali, ale časom sa stabilizujú. No do už tak pestrého hrnca neistoty v Európe pribudla ďalšia ingrediencia.

Veľká Británia je výrazný prispievateľ do rozpočtu Únie?

Je čistý prispievateľ, čiže viac dá, ako dostane. Ale nie je taký výrazný čistý prispievateľ ako ostatné bohaté štáty, lebo ešte v 80. rokoch Margaret Thatcher vyrokovala niečo, čomu sa hovorí britský rabat. Časť peňazí, ktoré Briti pošlú, ide hneď naspäť. Celkovo bolo čisté ročné plus okolo 10 miliárd eur. Pri rozpočte Európskej únie, ktorý je okolo 140-miliárd, to bolo zhruba 7 percent. Takže výpadok v rozpočte Únie by bolo tých 7 percent.

Čo by taký výpadok pre rozpočet znamenal?

Nie je to výpadok, po ktorom by rozpočet vybuchol, ale politici budú musieť vymyslieť, čo s ním. Keby napríklad v slovenskom štátnom rozpočte vypadlo 7 percent, tak vláda prepotí veľmi veľa košieľ, kým by niečo vymyslela, a podobne na tom bude teraz Únia.

Ako sa teraz zachovajú európski politici?

Podľa mňa to bude balansovanie na hrane. Videli sme, čo urobili ruské sankcie a tie boli kvapkou v porovnaní s tým, čo by sa stalo pri ochladení vzťahov s Britániou. Veľa krajín by začalo mať problémy, napríklad Írsko, ktoré sa ledva-ledva vyškriabalo z najhoršieho. Budú to chcieť politici Únie akceptovať? Podľa mňa nie. Na druhej strane sa politici boja, že „nákaza“ sa rozšíri, že vo Francúzsku vyhrá Marine Le Pen, v Holandsku Geert Wilders, vo Fínsku Praví Fíni, ktorí by sa snažili o to isté, čo Briti. Bude snaha aj vytrestať Britániu, aj nepoškodiť európsku ekonomiku. A to je veľmi ťažká kombinácia.

Dalo sa čakať, že Briti nakoniec odídu?

Niečo prísť muselo. Kríza v Európe trvá veľmi dlho, je obrovské trenie medzi skupinou presadzujúcou budovanie európskeho superštátu a jej odporcami. Mali sme grécku krízu, ktorá stále nepominula. Bolo len otázkou času, kedy sa problémy niekde prejavia. Teraz sa prejavili na brexite. Ale keby aj nezahlasovali za odchod, nebol by to koniec problémov. Možnože sa o rok vo Francúzsku stane niečo podobné. Alebo môže prísť do periférie nová kríza. Smerovanie Únie bolo schizofrenické, na jednej strane sa tvárila, že nejde brať kompetencie všetkým štátom, ale zároveň budovala superštát postavený na Bruseli. Jednoducho brexit nebol žiadny náhly úder blesku. Je to len dôsledok vývoja za predchádzajúcich desať rokov. Je najvyšší čas, aby si EÚ uvedomila, že kráča po slepej uličke a ustúpila od budovania superštátu.

Reakcie politikov z celého sveta boli po referende pomerne dramatické. Niektorí hovorili až o katastrofe. Môže sa to preklopiť do katastrofy?

V médiách sa objavili informácie, že vybuchla bomba a je koniec. Ale teraz ešte žiadna katastrofa nenastala, len sme sa postavili na križovatku. Európa už pred rokmi zaspala. Zasekla sa v kafkovskom zámku, kde donekonečna riešia nejaké regule, vymýšľajú nové nástroje, pravidlá, ako keby sa úplne zabudlo na to, čo tvorí ekonomiku, hospodársky rast, na to, že Únia mala byť o voľnom pohybe tovaru, služieb a ľudí, o schopnosti rozvíjať sa, podnikať. Začala sa meniť na jeden veľký úrad a táto cesta bola narušená. Možno brexit bude prvým krokom smerom k hašterivým izolovaným národným štátom, alebo, naopak, fackou na prebudenie. Únia nemusí byť len superštát.

Rozumiete tým Britom, ktorí hlasovali za odchod?

Veľká Británia chcela vstúpiť do Európskych spoločenstiev, čo bol predchodca EÚ, ešte v šesťdesiatych rokoch a Francúzi im to neumožnili. V roku 1973 ich nakoniec do Európskych spoločenstiev prijali, ale už o dva roky bolo v Británii referendum, aby vystúpila. Neúspešné, Briti ostali, ale ešte aj v osemdesiatych rokoch boli silné hlasy za vystúpenie. Predchodca Únie bolo úplne iné spoločenstvo. Bol to spoločný trh a väčšina spoločného rozpočtu išla na poľnohospodárstvo, ktoré bolo jediným väčším zdrojom vnútorných nedorozumení. Dnes však vidíme fiškálne kompakty, snahu vybudovať fiškálnu Úniu či spoločnú sociálnu politiku, európskeho prezidenta, 28 komisárov, a množstvo úrovní regulácií. Väčšina Britov mala pocit, že Únia už nie je tým, do čoho kedysi vstupovali.

Keby sme sa vrátili naspäť k peniazom – ktorí ľudia by mohli najviac pocítiť odchod Veľkej Británie z EÚ a následné pohyby aj v rámci Únie?

Môže prísť k posunom, ale predtým sme existovali aj bez Únie a nezomierali sme od hladu. Snažím sa byť optimista, aj keď možno zažijeme obdobie, keď bude trenie väčšie. No ak nenastanú také konflikty, že sa začnú zatvárať hranice a budovať osamotené ostrovy štátov v rámci Európy, tak to zvládneme. Lenže treba si uvedomiť aj ďalšie riziká. My debatujeme o brexite, ale stále máme nad hlavou spiacu tému a tou je eurokríza. Európska centrálna banka už pomaly stráca nástroje, ktoré by vedela použiť, a stále sa nepodarilo vyriešiť napríklad dlhové problémy Grécka, Španielska, Talianska. Ekonomických mín je množstvo a brexit môže byť zápalka, ktorá niektorú mínu odpáli.

Richard Filipko
Život, 29.6.2016