Hrozba, ktorú môže prinesť Brexit (NextFuture.sk)

 Martin Vlachynský sa 5.4.2016 vyjadril k problematike následkov Brexitu na EÚ pre NextFuture.sk

Referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie tamojších obyvateľov čaká v júni tohto roka. Už teraz však ekonómovia varujú pred hrozbami na trhu, ktoré môžu ovplyvniť nielen budúcnosť Veľkej Británie.

Brexit, ako odborníci nazývajú vystúpenie veľkej Británie z Únie, je viac než názorným príkladom toho, ako len samotná hrozba tohto radikálneho kroku môže zmeniť priority medzinárodných politických rokovaní. V neposlednom rade taktiež podnecuje debaty o ovplyvnení európskeho i svetového ekonomického priestoru. Konzervatívni analytici zdôrazňujú, že vystúpenie z eurozóny môže byť pre Britániu zásadný a negatívny krok. Britský konzervatívny premiér David Cameron nazval tento krok skokom do temnoty a vysvetlil to tým, že nik nebude po odchode zo schengenského priestoru vedieť Britom zaručiť prístup k voľnému trhu v eurozóne, stabilitu vo vývoji cien a na trhu práce.

Z tohto názorového tábora sa objavujú aj myšlienky, že Brexit by bol novým precedensom a každá krajina, v ktorej politiku môžu ovplyvniť euroskeptici, by sa mohla začať vyhrážať odstúpením. Často z týchto vôd však prichádza zdržanlivosť a upozornenie na to, že k tomuto radikálnemu kroku sa jednoducho Británia neuchýli. A tvrdia to i napriek prieskumom, ktoré britských obyvateľov v tejto problematike rozdeľujú na polovicu. Cameron sa síce diplomaticky snaží zvrátiť názory svojich obyvateľov proklamovaním reformnej dohody s Bruselom, ktorú podpísal vo februári, no euroskeptici majú na svojej strane politikov, ktorých je počuť stále viac. Jedným z nich je aj predseda protieurópskej strany Nigel Farage. Ten nabádal k opusteniu Európskej únie už dávnejšie. Pri svojich prejavoch, ktoré sú plné provokácií, si nedáva servítku pred ústa. Dohoda s Bruselom nemá podľa neho ani hodnotu toho papiera, na ktorom bola napísaná. Hovorí o tom, že je nutné prestať do Bruselu každý deň posielať 55 miliónov libier, a upozorňuje, aby krajina vystúpila z eurozóny čo najrýchlejšie. V prejavoch, ktoré sa teraz v britských médiách ozývajú čoraz častejšie, však okrem podobných zvolaní nenájdete takmer ani náznak toho, akým spôsobom sa po tomto razantnom kroku bude uberať britské hospodárstvo v jednotlivých segmentoch a na aký trh sa bude Británia sústreďovať. Niektorí pokojnejší euroskeptici sú si preto vedomí, že Brexit by vyvolal vlnu ekonomických zmien v Európe, a preto Británii ponúkajú aj alternatívu. Po vystúpení z EÚ by Británia mala okamžite nadviazať dohody o voľnom obchode najmä so štátmi Commonwealthu. Podľa mnohých odborníkov je však ekonomické postavenie Británie na trhu príliš zložité na to, aby táto alternatíva dlhodobo fungovala.

Východná Európa ohrozená
Faktom ostáva, že odstupom Británie by sa eurozóna znateľne oslabila. Silné ekonomiky ako Francúzsko a Nemecko sa môžu spoliehať na obchodovanie s Britániou aj na základe dohôd Svetovej obchodnej federácie. Pre menšie krajiny, ako Slovensko, je tu však výkričník v podobe silnejúceho vplyvu z Východu. Podľa odborných ekonómov môže nastať situácia, keď si tieto krajiny budú musieť vybrať medzi voľným trhom eurozóny a nejasnou a často kritizovanou alternatívou v podobe Putinovho Ruska a jeho nestálemu, no naoko lákavému trhu.

Východoeurópania si už zvykli predovšetkým na výdobytky kapitalizmu a možnosti štúdia či práce v zahraničí. Práve na odliv pracovných síl upozorňujú ekonómovia, bankári i politici. K presunu pracovných síl, a teda ťahúňov britského kapitálu, by určite prišlo, čo by malo za následok množstvo regulácií. Nie však také, ktoré zabezpečili Švajčiarsku asociačnú dohodu s EÚ. Regulácie by museli byť prísnejšie a obmedzujúcejšie, keďže by zavládol ďalší precedens, pomocou ktorého by mohli iné krajiny o svojom postavení v eurozóne vyjednávať.

Veľká strata

Podľa Martina Valachynského, hovorcu inštitútu INESS, by v prípade odchodu Veľkej Británie z EÚ európsky rozpočet prišiel o približne deväť miliárd eur čistého príspevku Británie, čo je približne sedem až osem percent. Upozornil však aj na možný scenár, že po odchode z Únie by mohla Británia eurozóne prispievať, podobne ako Nórsko cez takzvané Nórske fondy. „Zásadnejší by však bol fakt, že z Bruselu by zmizol významný oponent mnohých centralistických a dirigistických návrhov z dielne silného Francúzska či Nemecka, čo by mohlo vychýliť rovnováhu smerom k väčším reguláciám a obmedzeniam,“ upozornil Valachynský.

V neposlednom rade rastie na Slovensku i u východoeurópskych krajín odbor k Európskej únii a jej byrokracii. Nedá sa povedať, že by v niektorých prípadoch nebol opodstatnený, no to, že vláda byrokracie by zavládla predovšetkým po oslabení či zrušení eurozóny, už tak často nezaznieva. Slovensko je krajina závislá od exportu a muselo by sa komplikovane rozhodnúť, na aký trh sa bude orientovať. Ako už bolo spomenuté, veľa možností mu neostáva.

Martin Karlík
Nextfuture.sk, 5.4.2016