Gastrolístková telenovela. Riešenia príspevkov na jedlo sú hmlisté (Aktuálne.sk)

 Radovan Ďurana vysvetľoval problematiku gastrolístkov na Slovensku v článku od Aktuálne.sk zo dňa 23.11.2016

 Gastrolístky sú tŕňom v oku mnohých ekonomických analytikov. Ministerstvo práce ich ale rušiť nechce, podľa nich by ľudia mohli stratiť návyk na pravidelné obedy. Za "gastráč" si kúpite takmer čokoľvek. Ilustračné foto. Zdroj -Aktuálne.sk/ Ondrej Kubovič Princíp gastrolískov bol na začiatku jednoduchý - zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Lenže v súčasnosti využívajú zamestnanci gastrolístky či stravovacie karty aj na večerný alebo víkendový nákup.

Teplé obedy tak častokrát nahrádzajú mrazené potraviny alebo konzervy pre našich domácich miláčikov. Reči o lepšom nastavení a o zmenách počúvame už dlho, no stále sa žiadne nedejú.

V poslednom období sa okrem sporných nákupov na gastrolístky rieši monopolné postavenie a kartelová dohoda dodávateľov "gastráčov". Mnohí okrem toho vyjadrili aj znepokojenie nad obchodovaním a ziskom spomínaných spoločností.

"Dosahovaný zisk v pomere k poskytovaným službách je vysoko nadpriemerný. Gastrofirmy verejnosť zavádzajú ak svoj zisk porovnávajú s objemom predaných lístkov, pretože predaný lístok nie je poplatkom za službu gastrofirmy, ale je to len transformácia hotovosti na ceninu, za ktorú bude musieť nakoniec gastrofirma zaplatiť. Keď gastrofirma predá lístok, de fakto len dostáva od zamestnanca pôžičku, ktorú bude musieť splatiť reštaurácii, obchodu, po uplatnení lístku. Službou, ktorú zamestnanci získavajú, tak je len sprostredkovanie tejto transakcie, nie hodnota lístku. Zákonom garantovaný poplatok tak tvorí tržby gastrofirmy, a zisk z neho tvorený je nadštandardný," vysvetlil situáciu analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Zamestnanec na prvom mieste? "V prvom rade je škoda, že sa celá diskusia o zamestnaneckom benefite vedie v rovine výhodnosti, nevýhodnosti pre zamestnávateľov, reštaurácie a dokonca obchodníkov. Úplne sa ignoruje kľúčový faktor. Teda to, že celý systém je aj v iných krajinách o zabezpečení pravidelného stravovania ľudí počas pracovného dňa. Každá zmena by mala zohľadňovať, či sa zachová tento hlavný účel," opisuje svoj pohľad prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík.

Asociácia eviduje potrebu zjednodušenia, aj požiadavky niektorých zamestnávateľov na vyplácanie príspevkov peniazmi.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vidí kritiku len na strane provízií a finančných transakcií, ale samotným ľuďom systém neprekáža. "Argumentácia kritikov stravných poukážok totiž nie je o samotnom zabezpečení stravovania, ale o vysokých províziách, ktoré majú dostávať predajcovia za stravné lístky od reštaurácií," tvrdí Veronika Husárová z tlačového odboru rezortu práce.

Zákonník práce ustanovuje, že "že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravnej poukážke."

Zlepšiť, ale nerušiť Túto situáciu chce ministerstvo prehodnotiť. No fakt, aké provízie si nakoniec distribútori stravných poukážok nakoniec pýtajú, je už obchodnoprávnym vzťahom a štát naň nemá dosah.

Minister práce Ján Richter už v minulosti avizoval, že sa na systém gastrolístkov pozrie, zatiaľ nie je jasné, kedy. "Minister Ján Richter je o akýchkoľvek vylepšeniach systému pripravený diskutovať najmä so sociálnymi partnermi na pôde tripartity, keďže ich názor reprezentuje státisíce zamestnancov a tisíce prevádzok a zamestnávateľov. Je však na nich, aby o túto diskusiu prejavili záujem," tvrdí Husárová.

Podľa jej slov musia zmeny priniesť vyplešenia, zrušenie odmietajú.

Tvrdia, že riešením je kontrola provízií či tovarov, ktoré sa za gastrolístky nakupujú. "Alternatíva hotovosti v návrhoch znie síce ako vždy lákavo, bola by však začiatkom konca zabezpečovania stravovania pre zamestnancov, čo je kľúčovým zmyslom zákonnej povinnosti, gastrolístky sú len alternatívou, ktorú si pred časom vyžiadali zamestnávatelia. Hotovosť by sa navyše po krátkom čase "rozplynula" v samotnej mzde," dodáva ministerstvo.

Peniaze by chceli všetci Ďurana z INESS však pripomína, že voľba by mala byť na zamestnancovi, zároveň tvrdí, že vláda dialógy neuskutočňuje: "Súčasná vláda odmieta diskusiu o stravných lístkoch napriek silným argumentom o nevýhodnosti tohto systému pre samotných zamestnancov. Zákon by mal umožniť voľbu zamestnanca, či príspevok na stravovanie chce získať vo forme stravného lístku alebo hotovosti, ktorá bude oslobodená od daní a odvodov."

Analytik pripomína, že ľudia mali stravovacie návyky aj pred zavedením lístkov a obedujú aj živnostníci, ktorí ich nedostávajú. Prioritou by však malo byť nastavenie jasných pravidlá marže, aby na systéme nebohatli najmä sprostredkujúce firmy. Rezort práce finančný príspevok odmieta. Podľa nich by to len spôsobilo problémy. Tento príspevok by potom požadovali aj tí zamestnanci, ktorí majú napríklad zabezpečené obedy v jedálňach na svojom pracovisku.

Ministerstvo práce dodáva, že podobné stravovacie systémy fungujú v desiatkach vyspelých krajín, preto nie je dôvod ich u nás meniť. Podobné stanovisko zaujala aj AESP. Nerozumejú, prečo je práve Slovensko krajinou, kde sa systém lístkov napáda. Túto možnosť využíva približne tretina zamestnancov.

Simona Gulisová
Aktuálne.sk, 23.11.2016