Korupcia berie svetu toľko, čo všetky armády sveta (Sme)

 Róbert Chovanculiak sa 12.5.2016 vyjadril pre denník Sme k problematike korupcie na Slovensku

 BRATISLAVA. Pre korupciu vo verejnom sektore prichádza svet ročne o obrovské peniaze. Úplatky z globálnej ekonomiky odčerpávajú 1,5 až dva bilióny dolárov ročne (1,3 až 1,75 bilióna eur). Vyplýva to zo správy Medzinárodného menového fondu.

Pre lepšiu ilustráciu, ide o sumu 55-krát vyššiu, ako to, čo naša vláda ročne minie na chod štátu. Je to tiež 42 percent z toho, čo na svoj chod minú Spojené štáty americké. Ide tiež približne o sumu, ktorú všetky krajiny sveta vlani minuli na vojenské účely.

Menej služieb pre ľudí
Podľa MMF je korupcia pre svetovú ekonomiku veľký problém. Spomaľuje ekonomický rast, ale oberá chudobných na celom svete o dostupnosť základných služieb. „Korupcia má neblahý dopad na spoločnosť. To podkopáva dôveru vo vládu a narušuje etické štandardy obyčajných ľudí,“ tvrdí výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová.
Štáty, medzi nimi aj Slovensko, by tieto peniaze mohli minúť iným spôsobom. Napríklad na lepšiu zdravotnú starostlivosť, investície do do školstva či do elektronizácie štátnej správy, aby ľudia nemuseli kvôli jednému potvrdeniu či povoleniu obísť dva či štyri úrady.

Korupcia podľa šéfa INEKO Petra Goliaša prekvitá najmä tam, kde sa nesleduje efektívnosť a kvalita. Ak nikto nehodnotí efektívnosť nemocníc, nemajú podľa Goliaša zábrany nakupovať predražené tovary a služby.
Peniaze unikajú aj vtedy, ak nikto nedohliada na prínos investičných projektov vo vzťahu k ich nákladom, stáva sa, že vláda schváli projekt, pri ktorom sa zbytočne plytvá verejnými peniazmi. „V prospech často dopredu určených skupín podnikateľov previazaných s politikmi,“ hovorí Goliaš.

Práve takéto úniky peňazí spomaľujú aj rast ekonomiky, a to či už globálnej alebo jednotlivých štátov. Ak napríklad postaví vláda predraženú diaľnicu, minie tak zdroje, ktoré by mohla podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža znova investovať. Napríklad na inú stavbu, kde by sa zamestnali ďalší ľudia. Tí by mali viac peňazí, ktoré by míňali na nákupy, a to by podporilo ekonomiku.

MMF upozorňuje ale aj na ďalšie problémy. Na finančných trhoch si pre veľkú korupciu môže krajina požičiavať drahšie. Korupcia môže negatívne vplývať aj na bankový systém.
V prípade, ak napríklad Centrálna banka menej prísne kontroluje banky či poisťovne na trhu. V takom prípade, môže dochádzať k poskytovaniu nevýhodných úverov pre ľudí čo dokonca ku bankrotu finančných inštitúcií.

Ako je na tom Slovensko?
Transparency International každoročne zostavuje rebríček vnímania korupcie. V roku 2015 sa Slovensko na 50. až 53. mieste, spolu s Chorvátskom, Maďarskom a Bahrainom. Oproti roku 2014 si pohoršilo o dve miesta.
V rámci krajín Európskej únie si slovensko dlhodobo drží piate najhoršie umiestnenie. Za nami skončilo len Grécko, Rumunsko, Taliansko a ako posledné Bulharsko.
Goliaš tieto výsledky ale považuje za mierne skreslené. Podľa neho, tam kde sa o korupcii hovorí ju ľudia vnímajú viac. „Väčšia otvorenosť v porovnaní s inými štátmi môže mať negatívny vplyv na úroveň vnímania korupcie,“ vysvetľuje.
Slovensko zaviedlo v roku 2011 napríklad povinnosť zverejňovať všetky zmluvy uzatvárané so štátnymi organizáciami. Slúži na to portál s názvom Centrálny register zmúv.

Žitňanská sľubuje veľký záťah na korupciu
BRATISLAVA. Ako sa môže Slovensko dostať z dna rebríčka najskorumpovanejších krajín Európy? Nová ministerka spravodlivosti sľubuje, že zlepší zverejňovanie zmlúv so štátom a zavedie hmotnú zodpovednosť ľudí, ktorí nakladajú s verejnými financiami.

To sú len prvé z opatrení, ktoré sa v najbližších rokoch chystá presadiť bývalá opozičná poslankyňa a súčasná ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská

Viac podrobností
Po novom by sa mala povinnosť zverejňovať zmluvy mala vzťahovať aj na mestá a kraje, ale aj spoločnosti v stopercentnom verejnom vlastníctve. Životopis a plat by sa zas mal zverejňovať pri všetkých štátnych nominantoch.
Doteraz sa tak robilo len pri vybraných ľuďoch, zväčša na šéfovských funkciách.Podľa odborníkov by transparentnosť mohla pomôcť. Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka máme problémy najmä s kontrolou štátnych úradov a organizácií, ako aj s prísnejším trestaním ľudí zapletených do korupcie.

„Nie je náhoda, že Slovensko má rovnako problémy s prokuratúrou a súdnictvom, ktoré nefungujú tak ako by mali,“ dodáva Chovanculiak. O peniaze štáty pre korupciu prichádzajú o peniaze rôznymi spôsobmi.
Kvôli úplatkom, predraženým tendrom či prihrávaním zákaziek spriateleným podnikateľom. Práve posledné dva problémy malo vyriešiť spustenie elektronického trhoviska.
Podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža ide o jedno z najúspešnejších opatrení, za 12 mesiacov od spustenia prinieslo už úsporu takmer 54 miliónov eur. Je to takmer toľko, čo získa štát na dani z piva.

Pozornosť na schránky
Riešiť problémy s korupciou plánuje vláda aj prijatím protischránkového zákona. Práve ten si Žitňanská určila za top prioritu. Zákon by mal nadväzovať už na súčasnú právnu úpravu.
Žitňanská sľubuje podrobnejší register firiem, s ktorými obchoduje štát vrátane sfunkčnenia pokút pre firmy za uvádzanie nepravdivých údajov. Michaela Kušnírová © SME

Michaela Kušnírová
Sme, 12.5.2016