Fico plánuje bankám zaviesť daň Robina Hooda (HN)

 Radovan Ďurana komentoval snahu SMERu zvyšovať dane z majetku pre HN dňa 24.10.2016

 Chceme na Slovensku presadiť nové dane. Tak znie jedno z posolstiev sobotňajšej programovej konferencie Smeru-SD. V tézach, ktoré cez víkend priniesla najsilnejšia slovenská strana, nájdeme napríklad aj zavedenie dane z finančných transakcií. Tá je prezývaná aj ako daň Robina Hooda, keďže za oceánom si od nej sľubovali vznik nových pracovných miest.

Bankári sú proti
Novinku chce pritom Slovensko zaviesť spoločne s ďalšími deviatimi európskymi krajinami a na pretrase je niekoľko rokov. Daň z finančných transakcií sa dotkne bánk, poisťovní aj dôchodkových správcovských spoločností. Teda inštitúcií, ktoré napríklad predávajú a kupujú akcie či dlhopisy.
Proti dani dlhodobo vystupujú slovenské banky aj poisťovne. Jeden z argumentov finančníkov znie, že spoločnosti si nájdu cestičky, ako ju obísť. "Zavedenie dane z finančných transakcií neodporučil ani Medzinárodný menový fond vzhľadom na fakt, že nebude aplikovaná celosvetovo. Regionálne zavedenie dane bude preto podľa nášho názoru drahým experitmentom s pochybnými a neistými prínosmi," znie stanovisko Slovenskej bankovej asociácie.

Smer iné krajiny
Podľa analytika Finančnej hitparády Pavla Škriniara budú robiť firmy všetko pre to, aby novú daň nemuseli platiť. "Ak je spoločnosť súčasťou veľkého svetového holdingu, nebude robiť niektoré finančné operácie, ale nechá to na svoju sesterskú spoločnosť. Je jedno, či to bude Singapur alebo nejaká európska krajina, v ktorej daň z finančných transankcií nie je," povedal Škriniar.

Ako bude nová daň vyzerať, zatiaľ nie je jasné. "Parametre tejto dane nie sú dohodnuté, preto je predčasné hovoriť o akýchkoľvek detailoch," povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Poslednú diskusiu o zavedení dane viedli krajiny koncom júna. A bolo to práve Slovensko, ktoré spolu s Belgickom odsunuli rokovania. Slováci vtedy chceli, aby sa u nás nezdaňovali finančné deriváty, teda produkty, ktoré sú odvodené z iných finančných nástrojov, ako napríklad úrokových sadzieb.

Desať až sto miliónov eur ročne
Od toho, ako bude daň nastavená, sa pritom bude odvíjať aj to, koľko peňazí na nej krajiny získajú. Európska komisia predpokladá, že desiatim európskym štátom pritečie každoročne dokopy 35 miliárd eur. Nemecký Inštitút pre výskum ekonomiky prepočítal aj to, koľko na tom získajú jednotlivé krajiny. Slovensko by malo vďaka novej dani každý rok dostať do rozpočtu sto miliónov eur. Organizácia Oxfam, ktorej predstavitelia sa zúčastnili na posledných rokovaniach o dani, však predpokladá, že Nemci príjem pre slovenský štátny rozpočet značne nadhodnotili. Oxfam očakáva, že novinkou by sme získali zhruba desať miliónov eur ročne, odkázal Javier Pereira z organizácie.

Švédsky prípad
Tzv. daň Robina Hooda chce Európa zaviesť preto, aby sa zabránilo vzniku ďalších finančných kríz. Daňou sa má zaistiť, aby banky či poisťovne spravodlivým dielom prispievali na pokrytie nákladov spôsobených krízou.
Bankári ako argument proti zavedeniu dane poukazujú najčastejšie na švédsky prípad. Švédi totiž daň zaviedli v 80. rokoch, no napokon ju zrušili, pretože sa objem obchodov na švédskom trhu prepadol a obchody sa presunuli do New Yorku či Londýna.

Oslovení odborníci sa tiež obávajú, že banky či iné finančné inštitúcie sa pokúsia novú daň preniesť na svojich klientov. "Dosah na daňovníka bude závisieť od toho, v akej konkrétnej forme bude daň z finančných transakcií zavedená. Keďže nepoznáme konkrétnu formu dane, je ťažké odhadnúť, v akej podobe sa uvedená daň prenesie na klientov finančných inštitúcii," povedal daňový expert spoločnosti Grant Thornton Slovensko Vladimír Kovár. Môže to byť napríklad vo forme vyšších poplatkov či vyšších úrokových sadzieb.

Ďalšie dane, ktoré chce zaviesť Smer

Zdaňovanie škodlivých ekologických aktivít
Strana Smer by chcela okrem iného zdaňovať aj škodlivé ekologické aktivity. To, ako bude nová daň konkrétne vyzerať, zatiaľ známe nie je. V niektorých krajinách existuje napríklad zdanenie emisií oxidu uhličitého. Ako napríklad vo Švédsku, hovorí odborník na klimatickú zmenu Alexander Áč. Na Slovensku momentálne existuje spotrebná daň z motorových vozidiel, nie je však naviazaná na znižovanie emisií. "Preto je potrebná minimálna reforma spotrebnej dane s ohľadom na klimatickú zmenu, alebo dodatočné a postupne rastúce spoplatnenie fosílnych palív. Takéto opatrenie by bolo efektívnejším nástrojom na znižovanie emisií, ako je obchodovanie s nimi," dodal Áč.

Daň z majetku
Strana Smer na svojej konferencii zaradila do svojich plánov napríklad aj zvýšenie dane z majetku. Gro majetkových daní pritom tvorí na Slovensku daň z nehnuteľností. O zvýšenie dane sa pritom Smer usiluje už od roku 2012. "Problém spočíva v tom, že daň de facto vyženie dôchodcov z centra miest. Sám som zvedavý, ako sa k tomu Smer postaví," okomentoval to analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Daň z nehnuteľností je pritom momentálne v kompetencii samospráv. Ak bude chcieť vláda daň zvýšiť, bude sa musieť dohodnúť s obcami.
"Je to naša daň, je to daň obecná a obecnou musí aj zostať," povedal podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány.

Progresívne zdaňovanie
Pre Smer je témou aj progresívne zdaňovanie príjmu fyzických osôb. Na Slovensku platí 19-percentná sadzba z tej časti daňového základu, ktorá nepresiahne 176,8-násobok životného minima, a 25-percentná sadzba z tej časti, ktorá ho presiahne. Ako konkrétne by malo vyzerať ďalšie progresívne zdaňovanie, sa ešte nevie. "Tých pásiem sa dá nastaviť niekoľko, severské štáty majú päť - šesť pásiem na zdaňovanie," povedal daňový špecialista V4 Group Tomáš Janoušek. Zároveň podotkol, že v týchto krajinách si ľudia, ktorých sa to dotkne, môžu uplatniť napríklad úroky z hypotéky či výdavky na vzdelávanie, ktoré sa dajú odpočítať z daňového základu. To my nemáme.

Niektoré z téz Smeru
Zvyšovanie minimálnej mzdy
Širšie chápanie pojmu práce (účasť na rekvalifikácii, starostlivosť o blízku osobu), ktorú treba platiť z verejných rozpočtov
Progresívne zdaňovanie príjmu fyzických osôb
Zvýšenie dane z majetku
Zavedenie dane z finančných transakcií
Zdaňovanie ekologicky škodlivých aktivít
Rozvoj výstavby nájomných bytov, pretransformovať systém štátnej podpory bývania
Vznik nového typu bytových družstiev podľa rakúskeho modelu
Učiteľské služobné byty (s možnosťou rozšírenia na ďalšie profesie)
Výhodné úvery pre malé a stredné podniky zo Slovenského investičného holdingu
Legislatívne podporiť formu družstevného podnikania
Granty a pôžičky pre začínajúce sociálne podniky
Možnosť pre chránené dielne vykonávať činnosť v exteriéri
Zohľadňovanie kvality, a nielen ceny, pri odbere produktov do školských, sociálnych a štátnych zariadení (definovať kvalitu ako ekologické bioprodukty)
Uplatňovanie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní (inšpirovať sa sociálnymi klauzulami z Dánska)
Preventívne programy v základnom balíčku zdravotnej starostlivosti
Zverejňovanie cien nákupov štátnych nemocníc v predstihu a ich porovnávanie so zahraničnými a domácimi nákupmi
Zverejňovanie podmienok zmlúv zdravotných poisťovní so všetkými poskytovateľmi
Vzdelanie vo forme večerného štúdia pre dlhodobo nezamestnaných
Zľavy na časové lístky na MHD v krajských mestách
Lepšia dostupnosť kultúry pre nízkopríjmové skupiny a vidiecke obyvateľstvo - systém zliav a kultúrne poukazy
Posilnenie kompetencií splnomocnenca pre najmenej rozvinuté okresy
Regionálny príspevok k platu absolventom vysokých škôl, aby sa zabránilo odlevu mozgov
Vyčlenenie prostriedkov na štartovacie náklady pre pilotné centrá udržateľnej energetiky a podpora vzniku regionálnych energetických agentúr
Úprava zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov (zjednodušenie prístupu pre mladých a malých farmárov)
Vyčlenenie opustenej pôdy mladým a malým farmárom a skrátenie výpovednej lehoty pre zákonné ukončenie prenájmu na 5 rokov
Umožniť predaj z dvora do školských a sociálnych zariadení, ako aj internetový predaj z dvora
Zaviesť licenciu na predaj prebytkov domáceho hospodárenia
Mechanizmus krátkeho trhu pre predaj poľnohospodárskych výrobkov
Posilnenie ozbrojených zložiek a hlavných zložiek integrovaného záchranného systému
Prijatie protischránkového zákona, registra partnerov verejného sektora

Stanislava Luppová
Hospodárske noviny, 24.10.2016