Sociálne dávky máme podpriemerné. Fínom a Francúzom môžeme závidieť (Aktuálne.sk)

 Róbert Chovanculiak 23.10.2016 vysvetľoval problematiku sociálnych dávok na Slovensku pre Aktualne.sk

Z nášho hrubého domáceho produktu ide na sociálne dávky približne 18 percent. Predbehli nás štáty ako Francúzsko či Fínsko. Napriek tomu, že naša ekonomika rastie, od 90-tych rokov sa balík sociálneho zabezpečenia veľmi nezmenil. Odborníci na to však majú vysvetlenie. ilustračné foto Zdroj -TASR - Roman Hanc Slovenská ekonomika rastie, patríme medzi rekordérov Európskej únie.

Tento fakt nemôžeme poprieť. Podobne sa prezentuje aj prispievanie na sociálne zabezpečenie, do ktorého patria dôchodky, zdravotná starostlivosť, ale aj príspevok na bývanie.

Napriek tomu Slovensko v porovnaní s inými krajinami míňa menšie percento HDP. V roku 2009 bolo priemerné sociálne zabezpečenie na úrovni 21 percent HDP spomedzi krajín OECD (Oragnizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), čo predstavovalo historické maximum. Niektoré krajiny toto maximum ešte predbehli. Napríklad Francúzsko a Fínsko dávalo na sociálne zabezpčenie nad 30 percent HDP.

Sme podpriemerní Viac ako štvrtinu hrubého domáceho produktu dáva aj Rakúsko, Belgicko, Nemecko aj Taliansko. Na druhej strane príspevky pre chudobnejších tvoria v Chile, Turecku a Mexiku menej ako 15 percent.

Keďže sa u nás často sociálne balíčky prezentujú, mohli by sme sa nazdávať, že na tom budeme podobne ako Francúzi. Opak je však pravdou.

Slovensko je v rámci sociálneho rozdávania podpriemerné. Dávky tvoria len približne 18 percent HDP.

"Vzhľadom na nízku infláciu sa na Slovensku od roku 2013 nezvyšovali sociálne dávky. Napriek tomu slovenské HDP rástlo a tým pádom klesal podiel výdavkov na sociálne záležitosti. Taktiež v posledných rokoch klesá nezamestnanosť s čím sú spojené klesajúce výdavky na dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi, čo aj v absolútnom vyjadrení tlačilo na pokles sociálnych výdavkov, aj keď ten bol kompenzovaný rastom výdavkov na dôchodky," povedal pre Aktuálne.sk analytik INESS Róbert Chovanculiak. Upozorňuje, že naše HDP nie je úplne bežné.

"Taktiež je potrebné brať do úvahy špecifikum slovenského HDP. Na Slovensku máme niekoľko veľkých exportérov, ktorých pridaná hodnota vzniká v silno kapitálovo vybavených fabrikách. Táto pridaná hodnota nemôže byť zdanená rovnako ako mzdy zamestnancov a nemôže sa tak ani podieľať na sociálnom systéme, pričom HDP zvyšuje. Pomer našich výdavkov na sociálny systém tak musí byť zákonite nižší ako v priemere OECD," dodáva analytik.

Zaujímavosťou je, že zvýšenie sociálneho zabezpečenia sa u nás od 90-tych rokov veľmi nezmenilo. Podľa Chovanculiaka ale porovnávať tieto obdobia je skresľujúce. "Ceny v tom období ešte neboli liberalizované, tak je ťažké porovnávať skutočnú hodnotu vtedajšieho HDP s tým dnešným," vysvetľuje. Spomedzi celého balíka sociálnych zabezpečení sa najviac v krajinách OECD, ale aj na Slovensku míňa na dôchodky. Sociálna poisťovňa v roku 2017 minie na naše dôchodky 6,78 miliardy eur. Tento rozpočet už schválila vláda. Jeho priemerná výška by mala dosiahnuť 468,10 eura. V budúcom roku pôjde zo štátneho na zvyšovanie dôchodkov 134,08 milióna eur. Na druhom mieste sú nemocenské dávky. Na tie ide v priemernej krajine OECD približne 6 percent HDP. Zvýšenie je zapríčinené nárastom cien za zdravotnú starostlivosť a pomerom starších obyvateľov daných krajín. V budúcom roku by u nás mali výdavky na nemocenské 509,2 milióna eur.

Simona Gulisová
Aktuality.sk, 23.10.2016