Ako motivuje náš sociálny systém? (HN)

 Róbert Chovanculiak komentoval opatrenia vlády zaoberajúce sa trhom práce pre Hospodárske noviny dňa 20.10.2016

 Neutíchajúci hlad po zamestnancoch sčasti čelí okrem malej ponuky tých kvalifikovaných aj
inému problému. Ochote ľudí z úradov práce natrvalo sa zamestnať.

Ministerstvo práce opisuje kolotoč, v ktorom uchádzač prijme vhodné zamestnanie, aby nebol
vyradený z evidencie, no z práce rýchlo odíde. Jeho prvá cesta vedie znova na úrad práce.
Za minulý rok prišlo na úrady práce celkovo 241-tisíc uchádzačov. Z nich takmer 40-tisíc ľudí, ktorí si našli prácu, boli do troch mesiacov späť. Okolo tritisíc ľudí nevydržalo v pracovnom pomere viac ako týždeň a jedenásťtisíc ľudí bolo v robote maximálne do jedného mesiaca. "Vychádza nám to tak, že časť nezamestnaných reaguje na ponuku, len aby splnila podmienku zákona, ale reálne záujem legálne pracovať nemá," vysvetľuje si nezáujem minister práce Ján Richter.

Skutočne sa u nás pracovať oplatí?
Matematika skutočne nepustí. Privyrobenie si načierno a súbeh dávok pri dvoch nezamestnaných s deťmi môže byť podľa RÚZ atraktívnejšie ako zamestnať sa.
Podnikateľské združenia hovoria, že cenu práce predražuje štát, keď si z koláča ukrajuje vysoké dane a odvody. Nízke mzdy sú potom malým lákadlom oproti sociálnym dávkam. Časť ľudí preto volí kombináciu práca načierno plus dávky z úradu práce. Tie sa pritom nezvyšujú prudkým tempom. Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že od roku 2009 sa
minimálna mzda zvýšila o 36,8 percenta, zatiaľ čo dávky v hmotnej núdzi iba o 1,8 percenta.

Plat na exekúciu
Cielené využívanie sociálneho systému či uprednostňovanie práce načierno sú len časť dnešného obrázka nezamestnanosti. Analytici hovoria aj o ďalších prekážkach zamestnania. Tisíce ľudí sú na Slovensku kvôli dlhom v exekúcii. Časť prípadného platu by im teda hneď odišla na dlžoby. Ďalším dôvodom je podľa IFP nedostatočný systém starostlivosti o malé deti. Málo škôlok nasleduje aj malý počet zariadení, ktoré pomôžu s nevládnymi staršími
ľuďmi v rodine. Doma s rodinnými príslušníkmi tak ostáva časť pracovnej sily.
Slovensko historicky prešlo niekoľkými novelami Zákonníka práce aj úpravami vzťahu odborár - pracovník - zamestnávateľ. Ako sa striedali pravicové a ľavicové vlády, zavádzali sa opatrenia ako aktivačné príspevky a zriaďovali sa sociálne podniky. Na podporu zamestnávania nám z EÚ tiež začali prúdiť eurofondové prostriedky.
Ekonomických analytikov a zástupcov z radov zamestnávateľov a odborov sme sa spýtali, ktoré reformy či opatrenia boli pre trh práce z ich pohľadu najúspešnejšie a ktoré, naopak, najškodlivejšie.

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti
Ľudia z hladových dolín nemajú reálnu šancu na zamestnanie a rezort práce im túto šancu cez inkluzívne podniky nedáva. Dlhodobo tiež alokuje nedostatočné finančné prostriedky na riešenie problémov nezamestnanosti. Druhým dlhodobo neriešeným problémom je bezbrehá práca starobných a výsluhových dôchodcov. Približne 50 000 starobných dôchodcov má dôchodok ako prilepšenie k platu, asi 100 000 starobných dôchodcov si trochu privyrába k dôchodku, čo je v poriadku. Takéto možnosti bezbrehého súbehu plnej mzdy a plného dôchodku sú v EÚ výnimočné.

Martin Hošták, RÚZ
V minulosti rôzne opatrenia typu flexikonto, legislatívne ukotvenie duálneho vzdelávania či súčasná ochota aspoň diskutovať na tému otvorenia pracovného trhu zamestnancom z tretích krajín možno považovať za pozitívne kroky. Negatívom je absencia systematického riešenia regulačného rámca trhu práce a prílišné vnášanie jednostranných ideologických pohľadov a riešení do praktických problémov zabezpečenia podmienok pre tvorbu pracovných miest a zamestnanosti.

Ján Kovalčík, INEKO
Najužitočnejšia bola reforma Zákonníka práce z roku 2003, ktorá priniesla pružnejšie pravidlá zamestnávania, nižšie náklady na prepúšťanie, slabšie odbory i ďalšie nepopulárne zmeny. A najmä výsledky, z ktorých ťažili aj mnohí kritici tejto reformy. Spolu so vstupom Slovenska do EÚ od roku 2004 i ďalšími reformami prispel pružnejší Zákonník práce k výraznému zníženiu miery nezamestnanosti. Našťastie, podobne zásadné škodlivé opatrenie sme tu asi nemali. Žiaľ, celý rad zmien legislatívy ovplyvňujúcej zamestnávanie ľudí - často populistických a prakticky nedomyslených - v súhrne pôsobí na trh práce výrazne škodlivo.

Michal Habrman, IFP
Za najužitočnejšie opatrenia považujeme vo všeobecnosti tie, ktoré sú zamerané na vtiahnutie dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Napríklad odvodová odpočítateľná položka či posilnenie kapacity a kvality verejných služieb zamestnanosti na úradoch práce. Ďalej opatrenia na zvýšenie zamestnanosti mladých matiek - napríklad dostupnosť predškolských zariadení. Za najmenej užitočné považujeme opatrenia, ktoré demotivujú nezamestnaných hľadať si prácu. Zlepšiť bude potrebné systém aktivačných príspevkov tak, aby pomáhal ľuďom s prechodom na skutočný trh práce a nie, aby ich len dlhodobo udržiaval na medzitrhu práce.

Robert Chovanculiak, INESS
Za najviac negatívne považujem neustále zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré výrazne predbieha vývoj mediánovej mzdy na Slovensku. A rovnako zodvodnenie dohodárov znamenalo výrazné zhoršenie možnosti zamestnať sa pre najzraniteľnejšie časti obyvateľstva.

Emil Machyna, OZ KOVO
Jedna z vecí, ktorá neprispela k stabilite, bola rovná daň. To, čo získali zamestnávatelia na zníženej dani, zaplatili na DPH a ďalších veciach zamestnanci. Potom vznikol veľký prepad sociálnych istôt, teda aj nižšie mzdy a nižšia kúpyschopnosť obyvateľov a ochota pracovať. Toto opatrenie vidím ako negatívne. Čo hodnotím pozitívne, je opatrenie, keď si tí, čo sú na sociálnych dávkach, musia dávky odpracovať a znižuje sa priestor pracovať načierno. Takisto aj agenda u mladých ľudí a dotácie na ich zamestnávanie.

Veronika Sokolová
Hospodárske noviny, 20.10.2016