Deti čaká 12 rokov v škole (HN)

 Róbert Chovanculiak komentoval absenciu spôsobov dosahovania cieľov obsiahnutých v novom Národnom programe z pera Ministerstva školstva dna 19.10.2016 pre Hospodárske noviny

 Slovná spätná väzba namiesto známkovania či 12-ročná školská dochádzka namiesto terajšej 10-ročnej. Ministerstvo školstva predstavilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý by mal do škôl priniesť revolučné zmeny.

Zrušenie jednotiek či pätiek
Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré chystá ministerstvo školstva na nasledujúcich desať rokov, je individuálnejší prístup učiteľov k žiakom. Mal by znamenať, že vyučujúci budú namiesto známok dávať svojim žiakom slovné ohodnotenie. Proti takejto novinke nie sú ani učitelia. Ema Mílová zo Združenia základných škôl tvrdí, že súčasné hodnotenie známkami môže byť najmä v mladších ročníkoch zavádzajúce. "Napríklad u problematických žiakov nedokáže známka vyjadriť ich pokrok. Niekedy žiak prejde významným rastom, avšak na známke sa to vôbec nepreukáže, čo môže byť veľmi demotivujúce," vysvetlila. Zrušenie klasickej jednotky, trojky či päťky podporuje aj analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Jozef Miškolci. Podľa neho už výskumy v minulosti ukázali, že súťaživosť a naháňanie sa za známkami spôsobuje u väčšiny detí namiesto napredovania zbytočný stres.

Rozšírená povinná dochádzka
Miškolci tvrdí, že na rozdiel od predošlých rokov priniesol rezort školstva konečne návrh, ktorý má v sebe moderné prvky. Vyzdvihuje aj odvážny krok zaviesť 12-ročné povinné vzdelávanie. "Počíta aj s povinným nultým ročníkom, čiže s predškolským vzdelávaním. Samozrejme, že dnes väčšina detí chodí do takéhoto ročníka, ktorým je materská škola. Sú tu však deti vyrastajúce v zaostalejších podmienkach, ktoré hneď idú do školy. Takto sa to už nebude dať obísť," vysvetlil Miškolci.
Ľudia z praxe zároveň dodávajú, že na tento model musí byť najskôr dostatočný počet materských škôl. A to je momentálne problém. Ministerstvo však vychádza z ideálneho stavu kvôli tomu, že v predošlých mesiacoch poskytlo obciam dokopy 15 miliónov eur na rekonštrukciu a výstavbu nových škôlok. Rezort okrem toho počíta aj s tým, že predškolské vzdelávanie budú môcť deti absolvovať aj doma.

Rozšírená dochádzka z terajších desať na 12 rokov však zasiahne aj starších žiakov. Bez prepadnutia to bude znamenať, že žiak dokončí povinnú školskú dochádzku až v druhom ročníku na strednej škole. "Je pravdepodobné, že sa tak môže zvýšiť počet žiakov, ktorí dokončia strednú školu. Momentálne máme množstvo takých, čo prepadnú a dokončia tak povinnú školskú dochádzku už na základnej škole. Toto by mohlo súčasný stav zlepšiť a zvýšiť tak vzdelanosť," myslí si analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.

Chýba finančná istota
Napriek tomu, že odborníci nápady chvália, učiteľka Základnej školy Laborecká v Humennom Andrea Matuščáková poukazuje na to, že nie je až tak čo hodnotiť. "Počas vzdelávania vždy trváme na tom, aby jednotlivé ciele boli konkrétne, jasne formulované, náročné, no zároveň dosiahnuteľné a musia umožňovať spätnú väzbu, aby bolo možné ich splnenie skontrolovať. Predkladatelia návrhov sa pravdepodobne tak veľmi ponáhľali s ich tvorbou, že na tieto základné zásady zabudli," povedala. V dokumente sa napríklad píše o tom, že vysoké školy majú budúcim učiteľom poskytnúť vyvážené vzdelanie kombináciou praxe a teórie. Konkrétnosti o tom, aké percento učiva má však pokrývať prax, zatiaľ chýba. Nejasnosti v programe vidí aj analytik INESS Róbert Chovanculiak, podľa ktorého ministerstvo zabudlo uviesť, ako chce ciele dosiahnuť.

Aké ďalšie novinky možno očakávať v školstve:
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania je zoznam niekoľkých krátkodobých, strednodobých, ale aj dlhodobých cieľov ministerstva školstva. Okrem zvýšenia rokov povinného vzdelávania a obmedzenia používania známok tiež prikazuje, že testovanie detí ako monitoring na základnej škole či maturity na strednej škole by už viac nemali vykonávať školy, na ktorých sa testované deti učili. Zmeny sa týkajú aj slobody rozhodovania učiteľa o výučbe, ktorá nemusí postupom stopercentne zodpovedať zadaniam z učebníc. Okrem toho sa počíta aj so zabezpečením bezbariérového prístupu na všetkých školách či zvýšení platov učiteľov tak, aby zodpovedali aspoň 80 percentám priemerného platu zamestnaniam, kde je potrebná rovnaká kvalifikácia.

Nikola Richterová
Hospodárske noviny, 19.10.2016