Došlo už aj na ľudí, vláda navrhuje vyššie odvody (Sme)

 Radovan Ďurana kritizoval zvyšovanie vymeriavacieho základu na výpočet odvodov do Sociálnej poistovne dňa 7.10.2016 pre Sme. 

Vyššie odvody by mali ľudia platiť aj do zdravotných poisťovní. Peniaze chce ministerstvo použiť na obnovu nemocníc.
BRATISLAVA. Keď vláda Roberta Fica tento rok zvyšovala dane, tvrdila, že viac chce najmä od firiem a ľudí by sa zmeny dotknúť nemali. Tento argument už neplatí. Lepšie zarábajúci by sa totiž mali poskladať na približne 140-miliónový balík.
Vyzbierať do štátnej kasy by sa mali cez vyššie odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Milióny navyše pre sociálku
Prvý prišiel s návrhom šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny. Cez pozmeňujúci návrh k zákonu o sociálnom poistení, ktorý by už na najbližšej schôdzi parlamentu mali poslanci schváliť, navrhol, aby ľudia s vyššími príjmami platili vyššie odvody.
Dnes funguje takzvaný strop, teda maximálna možná hranica, z ktorej zamestnanci a firmy platia odvody.
Pre rok 2016 je stanovená vo výške 4290 eur, čo je päťnásobok priemernej mzdy. Ak aj zamestnanec zarába viac, platí odvody len z tejto sumy.

Vážny navrhuje, aby hranica od budúceho roka stúpla na 6181 eur, teda 7-násobok priemernej mzdy. Zmena by sa podľa poisťovne mala dotknúť 15-tisíc ľudí.

Ide napríklad o špecialistov, IT technikov či vysoko postavených manažérov. „Dotkne sa to ľudí, ktorí pracujú v noci či nadčasy,“ hodnotí členka Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda Oravcová.
Sociálna poisťovňa ráta, že budúci rok aj vplyvom II. piliera vyzbiera na odvodoch o takmer 70 miliónov eur viac. V ďalších rokoch sa suma zvyšuje. Peniaze navyše poisťovni pomôžu, budúci rok vláda v rozpočte počíta, že ju bude musieť zadotovať viac ako pol miliardou eur.

„Takéto raketové zmeny by teoreticky boli ospravedlniteľné v čase krízy, ale nie v čase, keď odborníci nestíhajú prepisovať prognózy výberu daní smerom nahor,“ hovorí analytik Iness Radovan Ďurana s tým, že tento návrh považuje za nešťastný a nesystémový.

Kritizuje tiež fakt, že zvyšovanie odvodov navrhuje strana Smer zase cez poslanecký pozmeňovací návrh v parlamente, namiesto toho, aby ho predstavil minister práce Ján Richter, ktorý je za odvody zodpovedný a aby sa zákon prerokoval s verejnosťou.

Protiústavná zmena?
Problémom je tiež, že tento návrh na zvýšenie hranice na platenie odvodov nezvyšuje súčasne aj dôchodkové nároky. Napriek tomu, že platiť do Sociálnej poisťovne bude zo sedemnásobku priemernej mzdy, maximálny dôchodok dostane vo výške 2,3-násobku.
„Tento návrh je protiústavný. V Česku už ústavný súd rozhodol, že systém, ktorý je považovaný za poistný, nemôže donekonečna zvyšovať odvody, a zároveň nezvyšovať nároky poistencov. Ústavný súd vláde následne prikázal zvýšiť dôchodky poistencom, ktorí platili z vysokých vymeriavacích základov,“ hovorí Ďurana.

Šéf Ineko Peter Goliaš ďalej dodáva, že návrh v postate motivuje lepšie zarábajúcich ľudí, aby sa vyhli plateniu odvodov. Napríklad cez živnosť či eseročku.

Opravu nemocníc zaplatia ľudia
Vyššie odvody by mali ľudia platiť aj do zdravotných poisťovní. Úplné zrušenie stropu navrhlo ministerstvo zdravotníctva. Peniaze chce ministerstvo použiť na obnovu nemocníc. Každoročne chce na to minúť 50 až 70 miliónov eur.
Peniaze chce použiť na rekonštrukcie budov a obnovu urgentných príjmov, diagnostických prístrojov, výťahov či parkovísk. "Časť z nich by mala byť vyčlenená aj na vybudovanie detenčného ústavu, ktoré chce ministerstvo zdravotníctva realizovať už od budúceho roka,“ priblížil rezort.

Opravu nemocníc sľubovala vláda Roberta Fica pritom už v druhom sociálnom balíčku. Vtedy tvrdila, že všetky predstavené opatrenia plánuje zaplatiť z lepšieho výberu daní spôsobeného dobrým rastom ekonomiky. O zvyšovaní odvodov nehovorila.
O tom, že ďalšie peniaze zdravotníctvo nepotrebuje, hovorili pred časom aj analytici v dokumente Hodnota za peniaze. „Slovensko dáva na zdravotníctvo viac ako okolité krajiny, vo výsledkoch však zaostáva,“ píše sa v dokumente.
O systematických škrtoch v zdravotníctve hovoril v stredu na tlačovej konferencii aj minister financií Peter Kažimír.

Mamičky a chorí dostanú viac
Časť peňazí, ktoré Sociálna poisťovňa dostane navyše, chce použiť na vyššie príspevky pre mamičky na materskej dovolenke, ale tiež pre ľudí na PN. Poisťovňa predpokladá, že jej výdavky na tieto dávky stúpnu približne o 19 miliónov eur.
Vážny navrhuje, aby sa strop na dávky vypočítaval z dvojnásobku priemernej mzdy. Dnes sa počíta z 1,5-násobku.
Maximálna výška materského pri 30-dňovom mesiaci tak po novom bude približne 1220 eur a pri 31-dňovom mesiaci 1260 eur.

„Celkové materské tak v prípade matky, ktorá má nárok na materské 34 týždňov, môže dosiahnuť sumu 9673 eur. V prípade otca, ktorý má nárok na materské 28 týždňov, môže dosiahnuť sumu 7966 eur,“ informoval na svojom facebookovom profile exminister práce Jozef Mihál (SaS).

Analytici zmenu kritizujú. Podľa Goliaša patrí Slovensko už dnes medzi štáty s najštedrejšou materskou dávkou. Štát by sa mal podľa neho skôr zamerať na pomoc pracujúcim rodičom. Chýbajú aj kvalitné a dostupné služby.
Zvýšiť by sa mali aj príspevky pre ľudí na PN. Maximálna výška nemocenského by mohla dosiahnuť 990 eur.

Michaela Kušnírová
Sme, 7.10.2016