Ficova vláda trvá na zvyšovaní daní, hoci ich výber sa prudko zlepšuje (Denník N)

Mária Onuferová citovala 5.10.2016 vo svojom článku v Denník N vyjadrenie Radovana Ďuranu ohľadom ambicióznosti nového rozpočtu. 

 Vláda v stredu schválila rozpočet, podľa ktorého má verejná správa v budúcom roku hospodáriť s deficitom 1,29 % HDP. Tento cieľ zostáva v pôvodnej výške, hoci podľa najnovšej prognózy štát vyberie na daniach a odvodoch o pol miliardy viac, ako si pôvodne myslel.

"Vôbec neschovávam, že mi odľahlo," povedal po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír (Smer).
Rozpočet ráta s príjmami vo výške 33,4 miliardy eur, čo je o 1,7 % viac ako bol plán na tento rok. Kažimír sa pochválil sa, že príjmy v rozpočte stúpli najmä preto, lebo sa zlepšil výber daní a ukázalo sa, že nie sú takí babráci ako bol rok 2012 a roky predtým, kedy sa efektivita výberu daní zhoršila. Pre doplnenie, efektivita výberu DPH sa začala prudko padať počas prvej Ficovej vlády. Vláda však od januára zvyšuje aj viaceré dane, čo pocítia aj domácnosti.
Rozpočtované výdavky medziročne rastú o 1,1 % (oproti tohtoročnému plánu).

"V roku 2017 by mali byť príjmy z daní a odvodov o takmer 4 miliardy eur vyššie ako v roku 2014. Deficit v tom istom období by mal klesnúť len o jednu miliardu eur. Porovnanie týchto čísel jasne ukazuje, že ambicióznosť je to posledné, čo možné o konsolidácii verejných financií povedať," povedal pre TASR Radovan Ďurana z INESS.

V rozpočte sa napríklad ráta s výdavkami na dostavbu priemyselného parku v Nitre, kde sa stavia fabrika automobilky Jaguar. Počíta sa v ňom už aj s výdavkami na bratislavský obchvat. Dôchodcom sa majú zvýšiť penzie o 2 %.
V rozpočte sa s ďalším zvýšením platov pre učiteľov neráta, teraz v septembri im stúpli o 6 %. Kažimír tvrdí, že teraz je to na ministrovi Plavčanovi (SNS), aby prezentoval svoju predstavu, možnosti v rozpočte na to má. Kažimír konkrétny návrh nepovedal.

Na obranu pôjde 1,2 % HDP, nie sľubovaných 1,6 %. Aj na toto má minister financií vysvetlenie: Spolu s ministrom obrany vedia, že nie je dôležité naháňať percentá HDP, ale zabezpečiť plnenie úloh. Obrana teda nemá na nákup nových lietadiel, keď bude potrebovať peniaze na modernizáciu, vláda rozhodne.

Hodnota za peniaze
Kažimír potvrdil, že vládni analytici sa detailnejšie pozrú na výdavky v zdravotníctve, doprave a v štátnom IT.
Avizoval, že majú nápad, ako sa dajú v zdravotníctve rozumnejšie minúť výdavky v sume 174 miliónov eur. Priestor je najmä vo verejnom zdravotnom poistení, no niečo by vedeli ušetriť aj nemocnice.
V štátnom IT sa dá ušetriť 22 až 40 miliónov eur lepším nákupe licencií, telekomunikačných služieb a využívaním vládneho cloudu. Chcú sa detailne pozrieť na každú IT zákazku nad 10 miliónov eur. Nedávno schválená národná IT koncepcia ráta s tým, že štát bude preferovať menšie IT projekty (tri štvrtiny zákaziek majú mať nižšiu hodnotu ako 5 miliónov eur) a budú sa porovnávať rôzne alternatívy.

V doprave budú vládni analytici hodnotiť náklady a prínosy investičných projektov nad 40 miliónov eur. Kažimír ale nehovoril o tom, žeby sa pozreli aj na projekt prešovského obchvatu.

Chce zmeniť ústavný zákon
Kažimír zopakoval, že chce debatovať o zjemnení dlhovej brzdy, teda o zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dlhová brzda určuje limit pre náš dlh a ak prevýši niektoré úrovne, vláda to musí vysvetľovať, viazať výdavky, pri dlhu nad 60 % parlament hlasuje o jej dôvere.

Minister financií si pri argumentácii pomohol vysvetlením, prečo si vláda v tomto roku požičia peniaze cez dlhopisy do zásoby. Vysvetľoval, že štát má v januári vysokú splátku dlhu a preto si na ňu požičajú ešte v tomto roku, čo ale zvýši tohtoročný dlh. Má byť vo výške 53,5 %, kým vlani bol 52,9 %. V budúcom roku má klesnúť na 52,7 %.
"Avizujem, že prví, s kým chcem o zmene dlhovej brzdy rokovať, sú poslanci strany SaS," povedal minister financií.
Základné informácie o rozpočte na rok 2017:
Celkové príjmy štátu, samosprávy, škôl, nemocníc, teda celej verejnej správy majú v roku 2017 dosiahnuť 33,4 miliardy eur a výdavky 34,5 miliardy.

Vláda predpokladá, že v tomto roku nakoniec v podstate dodrží plánovaný deficit pod dvomi percentami (namiesto 1,93 má byť 1,97 %). V minulom roku sa jej to nepodarilo, namiesto 2,49 % bol deficit takmer 3 %. Minister Kažimír ale tvrdí, že keď Eurostat tieto čísla teraz v jeseni prehodnotí, minuloročný deficit bude nakoniec blízko 2,5 % a ak sa tak stane, "so zadosťučinením" to pripomenie niektorým médiám.
Minister avizuje, že dlh štátu bude v tomto roku vyšší, lebo sa predzásobíme kvôli splátke dlhu v januári 2017.
Predpokladá sa, že aj v budúcom roku bude ekonomikaa rásť podobne ako teraz, počíta sa s jej rastom o 3,5 % (je v tom zarátaný aj negatívny vplyv brexitu 0,2 %). Má sa vytvoriť 34-tisíc nových pracovných miest, v tomto roku to má byť 50-tisíc. Nezamestnanosť má klesnúť na 8,5 %, už dnes sú signály nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Mzdy majú reálne rásť o necelé 3 %.

Rozpočet ráta s tým, že sa zmenia viaceré dane, viaceré stúpnu, polepšia si len živnostníci a niektoré firmy. Limit pre paušálne výdavky živnostníkov, ktoré sa totiž nezdaňujú, sa od budúceho roka zvýšia zo 40 % na 60 % a ich strop z 5040 eur na 20 000 eur.

Zdaňovanie ziskov firiem klesne z 22 % na 21 %. Z pohľadu rozpočtu ide o mínusové položky. O zrušení daňových licencií sa vo vládou schválenom rozpočte nehovorí, počíta sa s ním až od budúceho roka.
Menej budú spokojné firmy z regulovaných odvetví, ktoré budú platiť dvakrát vyšší špeciálny odvod ako doteraz, aj keď sa mal už úplne zrušiť.

V rozpočte sa hovorí aj o tom, že poisťovne budú platiť špeciálny odvod z tržieb z neživotného poistenia. V parlamente sa teraz debatuje o návrhu, že to má byť 8 % a rozpočtu to prinesie zhruba 40 miliónov eur. Poisťovne varujú, že to zvýši ceny poistiek, podľa šéfa Bankového dohľadu NBS Vladimíra Dvořáčka to môže byť o 10 %.
Rozpočtu pomôže aj to, že od januára sa budú viac zdaňovať cigarety, balíček cigariet zdražie zhruba o euro.
Od roku 2018 sa budú dividendy zdaňovať sadzbou 7 %, prvýkrát to bude teda za zdaňovacie obdobie roku 2017.
Od januára sa ráta s tým, že firmám, ktorým daniari zadržia kvôli kontrole vratky DPH na viac ako 6 mesiacov a kontrola nič nezistí, štát zaplatí úrok 1,5 %.

Čistý dopad týchto opatrení na rozpočet má byť v roku 2017 plus zhruba 83 miliónov eur.
Podľa najnovšej prognózy štát vyberie na daniach a odvodoch v budúcom roku v porovnaní s doterajšími plánmi o 560 miliónov viac, ako si pôvodne myslel a len v menšej miere je to kvôli zvyšovaniu niektorých daní. Vláda tak získala priestor na to, aby niektoré vyššie dane prehodnotila. Zatiaľ však nič také neurobila.

Mária Onuferová
Denník N, 5.10.2016