Maturita u nás na vysoký plat nestačí (Hospodárske noviny)

 Róbert Chovanculiak vysvetľoval dôvody zmenšujúcich sa platových rozdielov zamestnancov s maturitou a vysokoškolským titulom v článku zo dňa 20.9.2016, ktorý  publikoval denník Hospodárske noviny. 

 Zamestnanci, ktorí vyštudovali vysokú školu, majú o 130 percent vyššie platy ako pracovníci s maturitou. Štúdia OECD ukazuje, že Slováci jasne prevyšujú priemer členských krajín, ktorý je na úrovni 91 percent. Podľa odborníkov nie je tento výsledok dôsledkom dobrého ohodnotenia titulovaných Slovákov, ale skôr podhodnotenia absolventov stredných škôl.

Zo strednej školy sa stala povinnosť
Podľa analytika Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je v súčasnosti stredoškolské vzdelanie na pracovnom trhu považované za nutnosť. Ide totiž o vzdelanie, ktoré má na Slovensku medzi mladšími ročníkmi prakticky každý. "Na Slovensku je podľa oficiálnych štatistík iba 5 percent ľudí, ktorí majú základné vzdelanie, napríklad v Rakúsku je to 15 percent. Na strednú školu ide študovať takmer každý, aj z tohto dôvodu klesla hodnota maturitného vysvedčenia," vysvetlil analytik. Podľa štatistík Centra vedecko-technických informácií bolo v predminulom školskom roku vyše 42-tisíc absolventov základných škôl. Ročenky zo stredných škôl v nasledujúcom akademickom roku však zaznamenali 56-tisíc nových stredoškolákov. Podľa Páleníka zrejme nastala chyba vo výpočtoch, napriek tomu však podľa neho platí, že vyše 90 percent odchádzajúcich zo základných škôl ide študovať ďalej na strednú. Školy totiž prijímajú aj takých žiakov, akí by sa v zahraničí na strednú nedostali.

Veľa "stredoškolákov" na úradoch práce
Nižšie ohodnotenie a záujem zamestnávateľov o ľudí so stredoškolským vzdelaním potvrdzujú aj informácie z ústredia práce. Podľa Dominiky Bordáčovej z kancelárie generálneho riaditeľa tvoria stredoškoláci najväčší podiel z celkového počtu 297-tisíc evidovaných bez práce. Ústredie má vo svojej evidencii 86-tisíc stredoškolákov bez maturity a 82-tisíc nezamestnaných s maturitným vysvedčením. Jemnú dehonestáciu stredoškolského vzdelania na Slovensku priznávajú aj zamestnávatelia. Tvrdia však, že veľké platové rozdiely spôsobuje najmä verejný sektor. Hlavným kritériom rozdelenia tarifných platov v štátnych inštitúciách je podľa Radovana Maxina z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení práve dosiahnuté vzdelanie. "Myslím, že súkromné firmy to majú trošku inak a v prvom rade pozerajú na prax a znalosti, ktoré človek má. Až na druhom mieste je vzdelanie." Maxin však upozorňuje, že za nízke platy stredoškolákov môže aj nedostatočná kvalita stredných škôl, ktorá dá študentom často zbytočné teoretické znalosti a najmä nulovú prax.

Rozdiel sa má zmenšovať
Veľké platové rozdiely medzi absolventmi univerzít a maturantmi eviduje aj štatistický úrad. Kým maturanti zarábajú v priemere 900 eur v hrubom, ľudia s vyšším vzdelaním dostanú za mesiac vyše 1 440 eur. Napriek veľkému rozdielu ide však oproti údajom OECD iba o 60-percentné zvýšenie. Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka sú v tomto prípade viac výpovedné údaje zo slovenských štatistík. Najnovšia štúdia OECD totiž pracuje s informáciami, ktoré sú dnes už neaktuálne. "Dáta sú dva a viac rokov staré, keď nezamestnanosť na Slovensku bola okolo 14 percent. Zamestnávatelia si mohli vyberať medzi ľuďmi a logicky najskôr siahali po tých s lepším vzdelaním," vysvetlil. Podľa neho sa situácia v posledných mesiacoch výrazne upravila, a to najmä kvôli nedostatku uchádzačov o zamestnanie na pracovnom trhu. Potvrdzuje to aj hovorkyňa webu Profesia.sk Katarína Tešla Klembalová. Tvrdí, že znižovanie nárokov na uchádzačov je pozorovateľné aj na základe pracovných ponúk firiem. Podľa prieskumu klesol za posledné dva roky počet firiem, ktoré vyžadovali jazykové znalosti o osem percent, počítačové znalosti o päť percent a o štyri percentá menej zamestnávateľov žiadalo od budúcich zamestnancov vysokoškolské vzdelanie.

Nikola Richterová
Hospodárske noviny, 20.9.2016