Kto si ešte odhryzne z jablka (.týždeň)

 Juraj Karpiš sa dňa 11.9.2016 vyjadril pre .týždeň k pokute vyrubenej Applu EÚ. 

  Spoločnosť Apple by podľa Európskej komisie mala Írsku doplatiť dane vo výške 13 miliárd eur. Írsko tie peniaze nechce a Apple zase nechce platiť.

Kto je vlastne v tomto príbehu ,,hrdina" a kto ,,zloduch"? pre fanúšikov produktov spoločnosti Apple bola minulotýždňová streda dôležitým dňom. Koncern predstavil nový iPhone 7. Vzhľad štýlového výrobku sa v podstate nezmenil, no vnútro skrýva viacero zlepšení. ,,Sedmička" je odolná voči vode a prachu, má jasnejší displej s pestrejšími farbami a oproti predchodcovi takmer o polovicu silnejší procesor. Domovské tlačidlo sa už viac nestláča. Zaujímavosťou sú aj bezdrôtové slúchadlá, ktoré však treba nabíjať a v technologickom svete boli prijaté kontroverzne. Od 16.

septembra sa ,,sedmička" bude dať kúpiť aj na Slovensku. Hoci, pokiaľ sa výška vášho mesačného príjmu pohybuje okolo priemernej mzdy, na kúpu si treba pripraviť veľkú časť z nej.

Kritici tvrdia, že pozícia spoločnosti Apple na trhu je náročná, lebo viaceré nové funkcie ,,sedmičky" už existujú aj u konkurenčných produktov.

No výrobky so symbolom nahryznutého jablka ťažia tiež zo sily značky, sú do istej miery generačným vyjadrením a disponujú vysokým ,,cool" faktorom.

Toto všetko sa môže zmeniť. Apple sa totiž čoraz viac stretáva s výčitkou, že dane optimalizuje až príliš. Väčšou témou ako iPhone 7 bolo v uplynulých týždňoch rozhodnutie Európskej komisie. Podľa eurokomisárky pre hospodársku súťaž Dánky Margrethe Vestager Írsko roky poskytovalo spoločnosti Apple neoprávnené daňové výhody. Technologická spoločnosť by ostrovnej republike mala doplatiť až 13 miliárd eur aj s úrokmi. V európskom kontexte sa ťažko hľadá iný príklad, keď musela korporácia vrátiť štátnu pomoc alebo doplatiť dane v podobnej výške.

Iróniou je, že Írsko peniaze nechce a bude sa proti verdiktu komisie brániť právnou cestou. Ak Apple získa nálepku spoločnosti, ktorá ,,takmer neplatí dane", môže si tým odcudziť časť svojich hipsterských fanúšikov. Im totiž na imidži spoločensky zodpovednej firmy záleží. Nehovoriac o dopadoch na firemné financie veľkých globálnych korporácií v prípade, že sa z tejto kauzy stane precedens.

.dane alebo súťaž? Kde vlastne začať s genézou prípadu Apple? Možno v Írsku. Ostrovná republika sa najmä v 90. rokoch vypracovala zo zaostalého zapadákova na jednu z najbohatších krajín v Európskej únii. Keltský tiger profitoval z kombinácie prístupu na európske trhy, anglického jazyka a najmä nízkych daní. Firmy tu zaplatia daň z príjmov právnických osôb len 12,5 percenta (na porovnanie, na Slovensku 22 percent). To, prirodzene, lákalo zahraničné investície a súčasne bolo tŕňom v oku krajinám s vysokým daňovým zaťažením, ako sú Nemecko alebo Francúzsko.

Írsko poslúžilo najmä americkým firmám vrátane gigantov ako Dell, Google, Hewlett Packard či Facebook. Bolo pre ne akousi vstupnou bránou na európske trhy. Asi 700 firiem z USA vo veľkom investovalo v ostrovnej republike, kde vytvorili okolo 140-tisíc pracovných miest. Jednou z takýchto nadnárodných firiem bol aj Apple, ktorý je v Írsku prítomný od roku 1980 a zamestnáva tam približne 6-tisíc ľudí. Do ostrovnej krajiny tečú príjmy aj z predajov výrobkov firmy v iných európskych krajinách.

Verejnosť pri daniach väčšinou vníma len výšku sadzby, no rovnako dôležitý je výpočet základu, z ktorého sa daň platí. Spoločnosť Apple a zdá sa, že podobne aj niektoré ďalšie veľké nadnárodné korporácie, uzavreli s Írskom osobitné dohody, ktoré firmám umožňujú komplikovanými schémami si ich efektívnu daň ďalej znížiť. Európska komisia vyčíta technologickej firme, že v roku 2003 zo svojich európskych ziskov odviedla na daniach len jedno percento. A že v roku 2014 dokonca len 0,005 percenta! Oblasť priamych daní si členské štáty pomerne úzkostlivo strážia. A tak EK vzniknutú situáciu riešila z perspektívy hospodárskej súťaže a nedovolenej štátnej pomoci na spoločnom trhu. Apple mal byť neoprávnene zvýhodnený oproti ostatným hráčom na trhu svojím zvláštnym daňovým režimom, ktorý jej odobril írsky štát. Tak nech teraz túto nedovolenú štátnu pomoc vráti.

Asi neprekvapí, že šéf spoločnosti Apple Tim Cook zúril. Je to vraj ,,úplná politická blbosť", vyhlásil v médiách. Podľa neho v roku 2014 spoločnosť v Írsku zaplatila na daniach v prepočte vyše 350 miliónov eur:
,,Veríme, že to z nás robí najväčšieho platcu daní v Írsku počas toho roka." Efektívna globálna daň, ktorú Apple platí, je podľa šéfa firmy 26 percent. Z pohľadu verejnosti je to teda tvrdenie eurokomisárky proti tvrdeniu šéfa spoločnosti Apple. Kto má pravdu, ukáže až súd.

Na Európsky súdny dvor sa chce obrátiť aj Írsko. Rozhodol o tom na mimoriadnom zasadaní kabinet v Dubline. Reakcie spoločnosti Apple a Írov neprekvapujú. Rozhodnutie EK by mohlo viesť k tomu, že peniaze od technologického gigantu si začnú pýtať aj ďalšie štáty. Prípadne, že podobne dopadnú aj iné korporácie. To desí Írov, lebo zo svojej pozície brány pre americký kapitál do Európy dlhodobo profitujú. Na tomto biznisovom modeli je vlastne vybudovaný ich blahobyt.

.americké peniaze? Reakcie na celý prípad vo verejnej debate boli v mnohých ohľadoch paradoxné. Medzi liberálnymi protrhovými ekonómami sa objavili takí, ktorí rozhodnutie EK opatrne vítajú. Akceptujú totiž argumentáciu o neodôvodnenej štátnej pomoci a štátnom zvýhodňovaní jednej firmy na trhu oproti iným. Na druhej strane sú kritici daňových rajov, ktorí nie sú práve nadšení.

Politologička Silvia Hudáčková sa daňovými rajmi zaoberala odborne a považuje ich za nemorálne. No priznáva, že z prípadu spoločnosti Apple má rozporuplné pocity. ,,Táto konkrétna pokuta je podľa mňa zaslúžená," hovorí pre .týždeň. ,,Írsko má nízke dane, no problémom je tá zvláštna dohoda, ktorá korporácii umožnila platiť ešte menej než oficiálnu sadzbu."

Hudáčková považuje Írsko za daňový raj najmä pre jeho netransparentnú politiku zverejňovania informácií. No voči Vestagerovej postupu má výhrady.

Na pôde OECD sa totiž pripravovala iniciatíva BEPS, ktorá mala zabrániť podobným agresívnym daňovým optimalizáciám. No viacerým štátom sa do toho nechce. Postup EK môže byť podľa Hudáčkovej aj výrazom neschopnosti presadiť širšiu medzinárodnú dohodu: ,,Nie je systémové zacieliť sa výlučne na niektoré veľké globálne korporácie. Férovejšie by bolo ísť cestou širokej medzinárodnej zmluvy, ktorá by platila pre každého. V tomto zmysle rozumiem spoločnosti Apple, že sú rozhorčení, prečo boli potrestaní len oni."

No rozhorčená je aj vláda Spojených štátov. Do celej záležitosti totiž vstupuje ešte ďalší dôležitý moment. USA majú s 35 percentami jednu z najvyšších korporátnych daní na svete. Federálnu sadzbu ešte asi o 4 percentá zvyšuje štátna daň. Aby sa americké nadnárodné korporácie plateniu takmer 40-percentnej sadzby vyhli, majú v zahraničí (väčšinou v daňových rajoch) zaparkované asi 2 bilióny dolárov. Len spoločnosť Apple má sedieť na vankúši hotovosti, ktorej výška môže presahovať 200 miliárd dolárov.

Väčšina z toho sa nachádza mimo USA. Tim Cook ešte v polovici augusta pre Washington Post vyhlásil, že jeho koncern peniaze do Ameriky neprevedie, pokiaľ nebude možnosť zdaniť ich ,,férovou sadzbou".

V USA sa teda diskutuje, že aby napomohli repatriáciu týchto peňazí, buď by reformovali daňový systém a znížili sadzbu, alebo by bola vyhlásená aspoň jednorazová amnestia na tento kapitál. Jednoducho, firmám by sa ponúklo, že zaplatia namiesto 40 percent len 5 alebo 10 percent a môžu svoje zisky previesť do Ameriky, kde by sa investovali na prospech ich národného hospodárstva. Americký minister financií má teraz dojem, že Európania siahajú na peniaze, na ktoré si sám brúsil zuby. Brusel namieta, že Apple má platiť zo ziskov, realizovaných z predaja jeho produktov v štátoch EÚ. Na spadnutie je teda ďalší konflikt. Tentoraz medzi USA a Európskou úniou.

.roky sporov Rozporuplné pocity z rozhodnutia Európskej komisie má aj ekonóm Juraj Karpiš. ,,Rozumiem pohľadu komisie, ale nepríde mi to šťastné," hovorí analytik INESS. ,,Výška trestu je absurdná. Navyše, podobne optimalizujú dane aj ďalšie veľké korporácie vrátane napríklad európskych automobiliek.

Nikto nechce platiť dobrovoľne vyššie dane, než nevyhnutne musí."

Často zaznieva argument, že kvôli agresívnej daňovej optimalizácii, ktorú si môžu dovoliť len veľké bohaté firmy, musia neprimerane vysoké dane platiť malé podniky či zamestnanci. No Karpiš neverí tomu, že keby sa podarilo zdaniť veľké koncerny kalibru Apple viac, tak by štáty znížili zaťaženie napríklad zamestnancov. Štát by akurát disponoval väčším balíkom peňazí. ,,Ani na Slovensku neviedlo zvýšenie zaťaženia živnostníkov k tomu, že by vláda odbremenila zamestnancov." Navyše Apple, na ktorého produkty vydržia ľudia vystáť rady, je vo výhodnej pozícii, aby mohol preniesť všetky prípadné dodatočné náklady v podobe mimoriadneho zdanenia na zákazníka prostredníctvom vyššej ceny jeho produktov.

Súdne riešenie prípadu sa zrejme bude ťahať ešte niekoľko rokov. Veľké korporácie využívajúce daňovú optimalizáciu doteraz argumentovali, že ich činnosť sa pohybuje v medziach litery zákona. Na druhej strane, takto získané daňové výhody sa mnohým ľuďom javia ako nespravodlivé. ,,Z právneho hľadiska spravodlivosť nie je objektívne merateľná a preto jej argumentačná sila v istom momente narazí na princíp právnej istoty," hovorí Peter Varga, advokát a ekonóm špecializujúci sa na daňové právo a šéf poradenskej spoločnosti CARPATHIAN Advisory Group. ,,Právne čistým riešením preto nie je domáhať sa materiálnej spravodlivosti, ale zmeniť písané pravidlá medzinárodného zdaňovania, ktoré to týmto firmám umožňujú." Varga upozorňuje, že vývoj týmto smerom už ide. Má podobu spomenutej iniciatívy BEPS, ktorá na pôde OECD presadzuje zužovanie priestoru na daňové optimalizácie.

Na druhej strane, Varga má pochopenie pre argumentáciu komisie, ktorá napadla nedovolenú štátnu pomoc zvýhodňujúcu jedného trhového hráča pred konkurentmi. Sám pozná príklad slovenskej firmy, ktorá sa ocitla vo finančných problémoch, štát je teda chcel odpustiť nezaplatené dane a EÚ to posúdila ako neoprávnenú výhodu. ,,Pôjde napokon zrejme na jednej strane o spor írskej suverenity v oblastiach priamych daní a na druhej strane právomoci Európskej komisie strážiť hospodársku súťaž na spoločnom trhu."

Lukáš Krivošík
.týždeň, 11.9.2016