Priemyselné parky zívajú prázdnotou (Hospodárske noviny)

 Martin Vlachynský komentoval situáciu s využívaním priemyselných parkov pre Hospodárske noviny v článku zo dňa 2.9.2016.

 Za posledné desaťročie sa na Slovensku nalialo do výstavby priemyselných parkov 111 miliónov eur. Výsledkom je 24 parkov. Mnohé z nich však zívajú prázdnotou. A tie, do ktorých firmy prišli, nezamestnávajú dostatok ľudí. Je to aj prípad Lučenca a Trnavy, na ktoré si posvietil Najvyšší kontrolný úrad.

Menej zamestnaných
Na juhu Slovenska si našlo v priemyselnej zóne prácu len 35 ľudí, čo je len približne 14 percent z plánovaného počtu. Trnava je na tom o čosi lepšie, park je takmer plný, čo do prenajatej plochy, no aj tu malo byť asi o 40 percent pracovných miest viac. Úradníci tiež prišli na to, že do počtu zamestnaných ľudí parky zarátali aj sezónnych pracovníkov.
Mestá pritom čerpali na priemyselné parky peniaze z eurofondov. Aj napriek tomu, že nesplnili stanovené podmienky, im sankcie nehrozia. Zatiaľ. "Ciele projektu neboli porušené a stačí, ak budú splnené do roku 2023," odkázala Michaela Hrnčiarová z kancelárie primátorky mesta Lučenec. Jej slová potvrdil aj Stanislav Jurikovič, hovorca Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá má výzvy pod palcom.
Trnava o úpravu ukazovateľa pracovných miest radšej rovno zažiadala. Ako dôvod toho, že sa jej nepodarilo vytvoriť dostatok pracovných miest, uvádza krízu aj vysoké odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Úrady však jej žiadosti nevyhoveli.

Ministerstvo hospodárstva odkazuje, že plnenie záväzkov je úloha samospráv a že relevantné sankcie už uplatnené boli. Rezort teraz chce vytvoriť zoznam parkov s potenciálom ďalšieho rozvoja. Ktorým projektom chce pomáhať, nespresnil.

Prázdne parky
Oproti iným priemyselným parkom sú na tom Lučenec a Trnava ešte dobre. Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry to dopadlo najhoršie v Palárikove, Bardejove a Kojčove. Tam nové pracovné miesta nevznikli vôbec. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský si spomína na ďalší príklad nevyužitej lokality. "Priemyselný park vo Vranove nad Topľou sa otvoril už v roku 2008, odvtedy sa tam v pravidelných intervaloch striedajú politici so svojimi sľubmi a park je stále prázdny. Investovaný kapitál 4,4 milióna eur tak nečinne už osem rokov stojí," povedal.

Podobný je aj prípad Trebišova, kde sa mesto sporí so súkromnou spoločnosťou o dokončenie parku. Podľa Petra Kremského z Podnikateľskej aliancie Slovenska na spor doplatila dánska firma Blika, ktorá tam chcela rozširovať výrobu. "Nakoniec sa po rokoch problémov, keď jej vypínali elektrinu a blokovali vjazd, rozhodla odísť a presťahovať výrobu do Česka," povedal Kremský.

Niektorým projektom sa, naopak, darilo a zamestnali päťkrát viac Slovákov oproti plánu. To sa stalo napríklad v Poprade.

No nad rámec išli aj v Snine a Myjave.
Aj keď mnohé priemyselné parky nedokázali prilákať dostatok investorov, bez nich by k nám firmy chodili zrejme ešte ťažšie. "Investori sa pri rozhodovaní o umiestnení svojej investície medzi jednotlivými krajinami v regióne rozhodujú aj na základe pripravenosti podmienok pre výstavbu svojich závodov," dodal analytik Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
Priemyselné parky, ktoré preskúmal kontrolný úrad

Priemyselná zóna Juh Lučenec
Počet zamestnancov: 35
Plánovaný počet: 252
Počet investorov: 2
Plocha areálu pripravená na prenájom: 54 877,6 štvorcového metra
Prenajatá plocha areálu: 20 659 štvorcových metrov
Nenávratný finančný príspevok: 3 milióny eur

Mestský priemyselný a technologický park Trnava
Počet zamestnancov: 269
Plánovaný počet: 450
Počet investorov: 27
Prenajatá plocha areálu: 8 690,9 štvorcového metra (plán naplnený na 100 percent)
Nenávratný finančný príspevok: 7 miliónov eur

Veronika Šoltinská 
Hospodárske noviny, 2.9.2016