Veľký Junckerov balíček má Európe naštartovať investície (Hospodárske noviny)

 Martin Vlachynský sa 30.8.2016 vyjadril pre Hospodárske noviny k Junckerovmu investičnému plánu. 

 Zhodnotiť, rozšíriť a zlepšiť fungovanie Junckerovho investičného plánu. To je jeden z kľúčových cieľov, ktorý sme si ako krajina predsedajúca Rade EÚ vymedzili do septembrovej diskusie ministrov hospodárstva. Hlavnou ambíciou "Junckerovho balíčka" je pritom zvýšiť investície v členských štátoch EÚ, ktoré sa stále nedostávajú do hodnôt pred krízou. Slovenský minister hospodárstva Peter Žiga tak bude viesť úvodné rokovania o revízii plánu a jeho väčšom prepojení na eurofondy.
Balíček spustili do obehu v roku 2015 na tri roky, zrejme sa však dočkáme jeho predĺženia. "Investičný plán funguje napriek pesimistickým predpovediam, denne vytvára pracovné miesta a podnecuje investície do reálnej ekonomiky. Navrhujeme ho preto zachovať aj po roku 2018," vyhlásil nedávno autor plánu a zároveň predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Mobilizovať projekty
Hlavným pilierom Junckerovho plánu je Európsky fond pre strategické investície. Dosiaľ z fondu ťažili najmä malé a stredné podniky. Hoci zhodnotiť doterajšie fungovanie plánu majú ministri naplánované až v septembri a kompletné hodnotiace správy prídu najneskôr začiatkom budúceho roka, niektorí analytici považujú fond už teraz za dobrý krok zo strany únie. "Je to rozhodne dôležitý nástroj najmä pre podporu investícií s dlhou dobou návratnosti. Rekordne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky ho robí v súkromných investíciách ešte akcieschopnejším," vyjadril sa hlavný analytik Sberbank Europe Vladimír Vaňo. Zároveň však upozorňuje na to, že problém nespočíva v tom, že by sme mali málo peňazí. "Skôr chýbajú inovatívne nápady, kam by peniaze išli. Najväčšou výzvou pre naše predsedníctvo tak bude skôr mobilizovať vhodné investičné projekty," myslí si Vaňo.

Či investičný plán pomôže nakopnúť investovanie, však niektorí vidia skepticky. "Za strachom investovať je najmä neistota budúceho vývoja Európskej únie. Tá firmy motivuje skôr budovať si nejaký bezpečnostný vankúš než púšťať sa do nových podnikateľských pokusov," tvrdí analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS. Problém pretrvávajúcej neochoty investovať podľa neho Junckerov plán nevyrieši.

Odpoveď v mestách
Fond sa zameriava na sektory, ktoré podporujú udržateľný rast a zamestnanosť. Patria sem napríklad infraštruktúra, vzdelanie, sociálne projekty alebo výskum. Často skloňovanou investíciou, ktorú Slovensku zafinancuje aj Junckerov fond, je bratislavský obchvat. Ten by mal stáť približne 1,7 miliardy eur a Európska investičná banka naň vďaka podpore fondu mohla poskytnúť 427 miliónov eur.

Vlani sa na Slovensku preinvestovalo veľa, ekonómovia to však najmä v prípade verejných investícií spájajú s dočerpávaním eurofondov, ktoré sme si v minulom programovom období nestihli dovyberať. "Tento rok už prichádza očakávaná korekcia, aj keď čiastočne ju môžu vyvážiť súkromné investície," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Zároveň dodala, že na to, aby bol fond efektívny, je potrebné investovať celoplošne a do kvalitných projektov.

O potenciáli Junckerovho fondu sa píše aj v takzvanom Bratislavskom vyhlásení zo začiatku júla, keď sa u nás stretli európske politické špičky na Samite regiónov a miest. Ústrednou témou samitu pritom boli práve investície a ich "alarmujúci pokles", ktorým sa zväčšujú regionálne rozdiely v členských krajinách. Predseda Európskeho výboru regiónov Markku Markkula vidí odpoveď v mestách. "S investíciami sa musí začať na miestnej úrovni. Približne šesťdesiat percent verejných investícií EÚ totiž vykonávajú miestne a regionálne orgány," vyhlásil v Bratislave Markkula.

Tri piliere Junckerovho investičného plánu
1. Európsky fond pre strategické investície
Fond, z ktorého môžu čerpať súkromné firmy, ale aj verejné inštitúcie. Ich projekty musí najskôr odklepnúť Európska komisia. Z fondu by sa malo prerozdeliť 21 miliárd eur. Z toho 16 miliárd ide z rozpočtu EÚ, päť miliárd z Európskej investičnej banky.
2. Európske centrum investičného poradenstva
Poskytuje odbornú pomoc a individuálne poradenstvo súkromným a verejným predkladateľom projektov.
3. Európsky portál investičných projektov
Online platforma, ktorá združuje európskych predkladateľov projektov a investorov z EÚ i mimo nej. Portál zvýši viditeľnosť investičných projektov v celej Európe.
Európsky fond pre strategické investície v číslach
21 miliárd eur sa prerozdelí z fondu, z toho 16 miliárd ide z rozpočtu EÚ, päť miliárd z Európskej investičnej banky
315 miliárd eur je výška investícií, ktoré sa vďaka fondu majú zmobilizovať do polovice roku 2018
400 miliónmi eur prispelo do fondu Slovensko
26 členských štátov sa môže uchádzať o financie z fondu
64 projektov sa dosiaľ schválilo z fondu
9,3 miliardy eur stáli doteraz schválené projekty
150-tisíc malých a stredných podnikov získalo do fondu prístup
Politický septembrový program v rámci slovenského predsedníctva
2.
Neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí (Bratislava)
3.
Medziparlamentná konferencia o spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike (Bratislava)
5.
Konferencia Posilňovanie ľudských práv v oblasti zamestnanosti na Slovensku (Košice)
Stretnutie pracovnej skupiny Rady EÚ pre zmenu klímy (Bratislava)
7.
Zasadanie riadiacej skupiny Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov (Bratislava)
9.
Neformálne zasadnutie ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti (Bratislava)
Euroskupina (Bratislava)
Stretnutie expertov EÚ, USA a Kanady pre oblasť ochrany kritickej infraštruktúry (Bratislava)
12.
Neformálne zasadnutie Osobitného výboru pre poľnohospodárstvo (Bratislava)
13.
Neformálne zasadnutie ministrov pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (Bratislava)
15.
Návšteva Výboru stálych zástupcov (COREPER II) (Bratislava)
Neformálny Rozpočtový výbor (Bratislava)
Zasadnutie Pracovnej skupiny pre výskum a Výboru pre Európsky výskumný priestor (Bratislava)
Konferencia k politike súdržnosti (Bratislava)
16.
"Bratislavský samit" - neformálne zasadnutie 27 hláv štátov a predsedov vlád (Bratislava)
19.
Zasadnutie vysokých štátnych úradníkov Pražského procesu (Bratislava)
22.
Stretnutie Expertnej skupiny posudzovania vplyvov na životné prostredie (Bratislava)
Výjazdové zasadnutie pracovnej skupiny pre všeobecné záležitosti (Bratislava)
Ministerská konferencia o európskej spolupráci v oblasti vedy a techniky (Bratislava)
23.
Neformálne zasadnutie ministrov obchodu (Bratislava)
26.
Stretnutie Expertnej skupiny pre implementáciu pod Pracovnou skupinou Rady EÚ pre medzinárodné otázky v životnom prostredí (Bratislava)
Neformálne stretnutie Generálnej rady pre rozvoj vidieka (Bratislava)
27.
Neformálne zasadnutie ministrov obrany (Bratislava)
29.
Výjazdové zasadnutie Pracovnej skupiny pre colnú úniu (Bratislava)
Témy septembrových rokovaní:
Ministri zahraničných vecí
2. - 3. september
Diskusia o Turecku
Budúcnosť Bieloruska
Globálna stratégia EÚ
Prevencia a boj proti terorizmu a radikalizmu
Ministri financií
9. - 10. september
Budúcnosť hospodárskych politík v EÚ
Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie - fiškálny pilier
Aktuálne problémy zdaňovania
Investičný plán pre Európu
Ministri poľnohospodárstva
13. september
Ministri hospodárstva
23. september
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi EÚ a USA
Komplexná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou
Modernizácia ochranných trhových nástrojov EÚ
Udelenie štatútu trhovej ekonomiky Číne
Ministri obrany
27. september
Globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku
Európsky obranný akčný plán
Vzťahy EÚ a NATO
Operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky

Hospodárske noviny, 30.8.2016