Róbert Chovanculiak poskytol niekoľko odporúčaní v oblasti odvodov v článku, ktorý publikovali Hospodárske Noviny dňa 18.8.2016
Ak chcete ušetriť na odvodoch, nezabudnite si aj tento rok rozumne optimalizovať príjmy. Ako čo najvýhodnejšie platiť zdravotné a sociálne poistenie? Tu je pár rád od expertov HN Poradne, ako na to.
Odpovedá Peter Furmaník, konateľ spoločnosti Libertax Consulting
1. Výsledok ročných zúčtovaní
Aké aktuality sú ohľadne zdravotných odvodov SZČO na tento rok?
SZČO dostávajú v prebiehajúcom období leto – jeseň 2016 do schránok výsledky ročných zúčtovaní zdravotného poistenia. V ňom im poisťovňa oznamuje prípadný nedoplatok alebo preplatok za ukončený rok 2015. Podľa výsledkov z daňového priznania sa prepočíta vymeriavací základ pre odvody, vypočíta sa definitívne poistné za rok 2015 a porovná sa so zaplatenými preddavkami. Ďalej list informuje o mesačných preddavkoch, ktoré budú SZČO platiť od januára 2017. Budú ich totiž platiť v novej výške – a to v sume, ktorá im vyšla v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia na základe ich daňového priznania k dani z príjmov za rok 2015. V závislosti od výšky základu dane sa niektorým SZČO mesačné preddavky zvýšia, niektorým znížia.
2. Zníženie odvodov
Akým spôsobom sa zdravotné odvody SZČO dajú znížiť?
Zdravotné odvody sa dajú znížiť napríklad znížením základu dane, teda uplatnením vyššej sumy daňových nákladov, samozrejme, po splnení podmienok pre uznateľnosť nákladov podľa zákona o dani z príjmov. SZČO, ktorá nie je popri podnikaní zamestnancom alebo poistencom štátu, však nemôže „podliezť“ minimálne poistné, na rok 2016 ide o sumu 720,72 eura. SZČO, ktoré podnikanie kombinovali so zamestnaním, alebo ide napríklad o študentov, mamičky na materskej alebo dôchodcov (poistenci štátu), môžu mať minimálne odvody určené aj nižšie.
3. Strata príjmu
Čo ak živnostník stratí príjmy? Musí platiť poistné?
Ak je živnostník oficiálne práceneschopný, mesačné preddavky za tento čas neplatí, stále však musí doplatiť celoročné odvody za ukončený rok podnikania. No ak stratí príjmy alebo zákazky a podnikanie má stále oficiálne aktívne (živnosť nezrušil alebo neprerušil), mesačné preddavky musí platiť za každý jeden deň podnikania. Môže však živnosť prerušiť, respektíve úplne zrušiť. Od toho dňa mesačné odvody ako SZČO neplatí, musí však byť následne zdravotne poistený napríklad ako samoplatiteľ/zamestnanec/poistenec štátu a rovnako musí zaplatiť prípadné nedoplatky za dni podnikania podľa reálneho základu dane (za každý rok v lete/na jeseň nasledujúceho roka).
4. Odvody z minima
V ktorých prípadoch platí SZČO odvody z minima?
SZČO platí odvody spravidla podľa jej výsledkov v daňovom priznaní – konkrétne podľa základu dane ako rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Z neho sa vypočíta vymeriavací základ pre odvody. Ak je vypočítaný vymeriavací základ nižší alebo rovný ako minimálny vymeriavací základ, SZČO platí minimálne zákonné preddavky. V roku 2016 to je 60,06 eura. Celkovo sa jej vypočíta aj minimálne poistné. Teda ak zarobila málo, je na nule, či dokonca v strate. Uvedené platí predovšetkým pre SZČO, ktorá nie je zároveň zamestnancom ani poistencom štátu.
5. Kedy platí štát
V akých prípadoch zdravotné poistenie za živnostníka platí štát?
Napríklad ak ide o živnostníka, ktorý je práceneschopný – teda za dni, keď má oficiálnu „PN-ku“, musí však, samozrejme, zaplatiť celkové odvody podľa svojho základu dane za celý rok po jeho ukončení. Rovnako, ak ako SZČO podniká mamička na materskej, študent, dôchodca či iný poistenec štátu – štát sa na platení odvodov podieľa čiastočne, na takéto SZČO sa totiž nevzťahujú minimálne odvody, teda v mnohých prípadoch platia štátu menej.
Odpovedá Veronika Solíková, účtovná poradkyňa a partner v spoločnosti Účtovná jednotka
6. Minimálne odvody
Aké sú situácie, keď SZČO platí minimálne odvody?
Zjednodušene povedané, ide o dve situácie. Buď ide o začínajúcu SZČO, alebo o takú, ktorej vyšiel v ročnom zúčtovaní preddavok nižší, ako je stanovené minimum. V takom prípade neplatí nižšiu sumu, ale sumu minimálnu, ktorá je na rok 2016 vo výške 60,06 eura. Pri začínajúcej SZČO je dôležité poznamenať, že platba do zdravotnej poisťovne závisí od toho, či má iba postavenie SZČO, alebo ide o kombináciu typov platiteľa poistného. Ak ide o novú SZČO, ktorá nie je zároveň zamestnancom ani poistencom štátu, musí platiť preddavky hneď, a to najmenej 60,06 eura za mesiac. V prípade zdravotne postihnutej osoby je to polovica.
7. Minimálna mzda
Ako je to so zdravotnými odvodmi a minimálnou mzdou, keď niekoho zamestnáva živnostník?
Od roku 2015 bola zavedená odpočítateľná položka na zdravotné poistenie. Uplatniť si ju môžu zamestnanci (nie dohodári) s mesačnou mzdou do 570 eur. Po splnení zákonných podmienok, napríklad, že zamestnanec má iba jedného zamestnávateľa, nie je súčasne SZČO a podobne, je možné si odpočítateľnú položku uplatňovať mesačne. V prípade, ak si zamestnanec tento nárok počas roka neuplatní a možnosť uplatniť si odpočítateľnú položku mal mať, nepríde o ňu. Zdravotná poisťovňa na tento fakt prihliadne pri ročnom zúčtovaní, v ktorom tak môže vyjsť zamestnancovi preplatok. Ak si ju, naopak, uplatňovať počas roka bude a následne sa zistí, že za rok presiahol výšku príjmov a podobne, tak môže dôjsť k situácii, že mu vyjde nedoplatok, ktorý bude musieť doplatiť nielen zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ.
8. Odvody z dividend
Aké zmeny sa pripravujú ohľadne platenia zdravotných odvodov z dividend?
Podľa navrhovaných zmien by mala zdravotné odvody z dividend nahradiť daň. Navrhovaná sadzba by mala byť 15 percent, oproti 14 percentám, ktoré sa platili z dividend doteraz. Zmeny nie sú pozitívne. Rozdiel je nielen v sadzbe, ale aj v tom, že zdravotné odvody majú stanovenú maximálnu sumu, ktorú podnikateľ zaplatí. Na rozdiel od zdravotných odvodov daň žiadnu maximálnu hranicu stanovenú nemá.
Odpovedá Róbert Chovanculiak, analytik INESS
9. Živnostenská „licencia“
Všeobecne sa medzi živnostníkmi presadzuje trend, aby platili minimálne odvody. Čomu to pripisujete?
Dane ani odvody nie sú dobrovoľná platba, a kto má možnosť znižovať daňové výdavky, tak to využíva. To platí všeobecne, nielen pre živnostníkov. Na Slovensku máme de facto živnostenskú „licenciu“ v podobe minimálnych zdravotných a sociálnych odvodov. Je to vlastne nástroj štátu, ako bojovať proti jeho neschopnosti zachytiť všetku podnikateľskú aktivitu do oficiálnych výkazov. Minimálnymi odvodmi tak štát zabezpečuje, že dane zaplatí aj „veľmi kreatívny“ živnostník, ktorý by inak výrazne optimalizoval svoje daňové priznanie.
10. Neúmerne rastie cena služieb štátu
Zaťažujú odvody tak, ako sú dnes nastavené, živnostníkov, ale aj ostatné samostatne zárobkovo činné osoby?
Problémom minimálnych odvodov je predovšetkým ich rýchly nárast v čase. Ak porovnáme minimálne odvody medzi rokom 2012 a budúcim rokom, tak narástli presne o 30 percent. V rovnakom období narástli ostatné ceny v hospodárstve len nepatrne. Ceny služieb štátu pre živnostníkov tak rastú neúmerne s vývojom ekonomiky.
11. Nízky dôchodok
Mnohí živnostníci platia z minima, budú mať nižšie dávky, starobný dôchodok. Myslíte si, že na to nemyslia?
Myslia. Svojím konaním však ukazujú, čo si myslia o podmienkach a kvalite služieb, ktoré im štát „ponúka“. To, že neplatia odvody, neznamená, že neinvestujú do nehnuteľností, či iným spôsobom nesporia, aby boli v problémových situáciách zabezpečení. Problémom je taktiež spätný výpočet výšky odvodov. Živnostník je vystavený podnikateľskému riziku a len málo z nich si môže dovoliť riziko dnes sa rozhodnúť platiť celý budúci rok vyššie odvody.
12. Nemocenské poistenie
Živnostník nemusí platiť nemocenské poistenie. Akým spôsobom si môže vykryť výpadky príjmu v prípade choroby? Obzvlášť, ak ide o živiteľa rodiny? Dá sa to riešiť poistením v komerčných poisťovniach?
Áno, proti všetkým týmto udalostiam sa dá komerčne poistiť, pripraviť sa na ne cez šetriace produkty. Oslobodení sú od povinnej platby nemocenského poistenia. To znamená, že tí, ktorí sa chcú poistiť, môžu tak urobiť. To považujem za správne. A správne je to aj z pohľadu (zne)užívania tohto poistenia. Živnostníci majú určite lepšiu pracovnú morálku ako väčšina zamestnancov. To nie je náhoda, ale nastavenie motivácií povinného sociálneho systému.
13. Nastavenie poistenia
Dali by sa parametre poistného, ktoré platia do Sociálnej poisťovne, ale aj do zdravotnej poisťovne, nastaviť inak?
Živnostníci platia každý rok do fondov, ktoré sú pravidelne prebytkové a financie z nich sa používajú na iné účely, než na aké majú fondy slúžiť. Bolo by preto vhodné prehodnotiť výšku týchto odvodov. Patrí sem fond solidarity a invalidného, úrazového, garančného poistenia.
Odpovedá Martin Palkovič z účtovnej spoločnosti Palkovič
14. Kombinácia príjmov
Veľa ľudí zvažuje podnikanie cez eseročku i živnosť. Oplatí sa využiť takúto kombináciu príjmov, ak napríklad máte ešte aj zamestnanie?
Ak ako zamestnanec chcete začať vykonávať práce popri zamestnaní, odporúčam na začiatok najskôr živnosť. Hlavne z dôvodu, že v prípade, ak nič nezarobíte, nemáte žiadne daňovo-odvodové zaťaženie. Dokonca nemusíte ani podať daňové priznanie typu B, ale môže za vás urobiť ročné zúčtovanie zamestnávateľ. Živnosť máte založenú za jeden deň a zároveň aj zrušenú za jeden deň. Založenie eseročky je otázka zhruba 14 – 21 dní a aj vedenie podvojného účtovníctva je administratívne náročnejšie.
15. Optimalizácia odvodov
Veľa živnostníkov trápia najmä odvody. Čo je pre nich dôležité vedieť na tento rok?
Od januára 2016 sa zmenila výška preddavku na zdravotné poistenie a minimálne sociálne odvody pre SZČO. Nová výška preddavku na zdravotné poistenie je 60,06 eura. Na sociálne poistenie je to 142,20 eura. V prípade, ak SZČO prekročila príjem 5 148 eur za rok 2015, je povinná začať od 1. júla 2016 platiť sociálne odvody. No ak si odložila podanie daňového priznania na daň z príjmov za vlaňajšok, vzniká jej táto povinnosť až od 1. októbra 2016. Preddavok na zdravotné poistenie platí každá SZČO bez ohľadu na to, aký má príjem. Výhodu majú tí, ktorí majú súbeh s iným poistným, napríklad popri živnosti sú zamestnaní.
16. Platenie poistného z minima
Oplatí sa živnostníkom či konateľovi eseročky platiť si aspoň minimálne odvody? Čo tým získajú?
V prípade, ak konateľ alebo spoločník nie je nikde zamestnaný, tak musí platiť ako samoplatiteľ mesačne v tomto roku 60,06 eura na zdravotnom poistení. Tieto uhradené financie na zdravotné poistenie nie je možné použiť ako daňový výdavok v eseročke. Preto odporúčam zamestnať sa vo vlastnej eseročke. Pokiaľ by sme chceli ponechať odvodové zaťaženie na sume 60,06 eura, v takom prípade by nákladom eseročky v zamestnaní bolo takmer 165 eur mesačne. To znamená, že pri minimálnych odvodoch dokáže v eseročke ušetriť na dani 435,60 eura.
17. Úspory v rámci podnikania
Ako optimálne pracovať pri kombinácii príjmov a ušetriť pritom čo najviac?
Živnosť je najvýhodnejšia v prípade, ak z nej máte príjem pod hranicou na platenie povinného sociálneho poistenia. Keď je príjem tesne nad danou hranicou, je to najmenej výhodné. Takmer 50 percent príjmu bude potrebné odviesť na zdravotné a sociálne poistenie. V takom prípade by som možno rozmýšľal, ako neprekročiť danú hranicu. Prípadne, ak je to nutné a príjem by sa mal pohybovať okolo tejto hranice, možno by som uvažoval nad eseročkou. Za ročne ušetrených zhruba 2 400 eur by to stálo. Ak by išlo o remeselné práce, respektíve služby, tak do sumy 12 600 eur stále odporúčam živnosť, a to z dôvodu možnosti využiť paušálne výdavky na maximum. Živnosť aj eseročka majú svoje výhody aj nevýhody. Ich správne nastavenie záleží na výške vášho príjmu a výdavkov, aké budete dosahovať zo svojej činnosti.
Odpovedá Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska
18. Úspory v rámci podnikania
Aké možnosti prichádzajú do úvahy, ak viem, že nebudem mať peniaze navyše na odvody?
Ak ako živnostník budúci rok zistíte, že vám vyšla povinnosť platiť vysoké odvody, máte dve možnosti, ktoré závisia od toho, či môžete prerušiť podnikanie, alebo nie. Ak ste v situácii, že si môžete dovoliť prerušiť podnikanie, tak môžete pred 1. júlom prerušiť živnosť aspoň na obdobie jedného roka. Ak si nemôžete dovoliť prerušiť podnikanie, je na zváženie prechod na inú právnu formu podnikania, napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným. Tam sa môžete rozhodnúť, akým spôsobom budete v rámci spoločnosti fungovať, a od toho závisí aj výška vašich odvodov.
19. Sezónnosť prác a platenie odvodov
S čím mávajú často živnostníci ťažkosti, pokiaľ ide o odvody? Ako vnímate ich situáciu?
Donedávna boli živnostníci v nevýhode a mali problémy so samotným výpočtom odvodov ako takých. To už, našťastie, odpadlo, keďže výšku odvodov oznamuje zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní a Sociálna poisťovňa ju už tiež oznamuje. Ďalším problémom je, že keď si dajú živnostníci spracovať účtovníctvo a daňové priznanie externe, nezriedka si neuvedomujú fakt, že z čísel v daňovom priznaní im vychádza nielen daň, ale aj odvody po celý nasledujúci rok, a ak ich externá účtovníčka na ich výšku neupozorní, nezriedka bývajú prekvapení, keď dôjde k plateniu. Veľký problém majú živnostníci aj so sezónnosťou a platením odvodov. Niektoré typy živností, ktoré sú sezónne, musia počas sezóny zarobiť aj na odvody a ďalšie výdavky aj v mimosezónnom období, čo niekedy môže spôsobovať problémy, zvlášť ak sa sezóna nevydarí.
20. Trendy pri výdavkoch
Kam smerujú trendy pri výdavkoch? Uprednostňujú podľa vás živnostníci skôr paušál či skutočné výdavky?
Odkedy platí obmedzenie v paušálnych výdavkoch vo výške 420 eur/mesiac alebo 5 040 eur/rok, živnostníci začali uprednostňovať skutočné výdavky. Kým neboli paušálne výdavky obmedzené, mnoho živnostníkov si ich uplatnilo bez potreby vedenia účtovníctva alebo evidencie. V súčasnosti sa každý živnostník zamyslí, koľkokrát použil súkromné auto na podnikanie, či má vo výdavkoch všetky drobné subdodávky od fyzických osôb, alebo či má zaradený majetok, ktorý nakúpil mnohokrát aj od súkromných osôb.
Helena Kokolová, Zuzana Kullová
Hospodárske noviny, 18.8.2016
