Riaditeľ NDS zo Siete chce stavať diaľnice na skrytý dlh (Sme)

 Róbert Chovanculiak 1.8.2016 komentoval návrh na vyňatie diaľničnej spoločnosti zastrešujúcej výstavbu diaľnic na Slovensku z oblasti pôsobnosti dlhovej brzdy pre Sme. 

Riaditeľ NDS zo Siete chce stavať diaľnice na skrytý dlh (Sme)

 Na dostavbu všetkých ciest, ktoré si Národná diaľničná spoločnosť naplánovala, potrebuje vláda približne 20 miliárd eur.
BRATISLAVA. Najmenšia vládna strana Sieť vo svojom programe nasľubovala masívnu výstavbu diaľnic a regionálnych rýchlostných ciest. Keďže v štátnom rozpočte na to peniaze nie sú, riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) - nominant Siete - Róbert Auxt prišiel s nápadom.

Diaľničná firma by sa vyňala z verejných financií, jej dlhy by naoko nezvyšovali verejný dlh. Teraz hospodárenie NDS ovplyvňuje verejné financie a pri požičiavaní peňazí je limitovaná aj ústavným zákonom o dlhodovej brzde.
„Vyňatím z okruhu verejných financií by sa NDS uvoľnili ruky na rôzne spôsoby financovania. Ponúka sa viac možností, či už formou úverov, úrokové sadzby sú dnes na historických minimách, bolo by hriechom nevyužiť také lacné peniaze,“ tvrdí Auxt.

Načrtol aj možnosť, že by NDS mohla vydať dlhopisy, teda peniaze by si požičiavala od investorov na finančných trhoch. Podobne to robí rakúska obdoba NDS, firma Asfinag.

Hrozilo by oddlženie
Podľa analytika INEKO a bývalého riaditeľa inštitútu stratégie na ministerstve dopravy Jána Kovalčíka je vyňatie NDS z verejných financií len ilúziou riešenia.
„Väčšinu svojej doterajšej existencia bola spoločnosť mimo okruhu verejných financií, za pár rokov vyčerpala svoju úverovú kapacitu, a tak výstavba diaľnic ďalej závisela od peňazí z rozpočtu alebo eurofondov,“ vysvetľuje Kovalčík.
NDS by po vyňatí nemala viac peňazí či majetku, iba by si od bánk mohla požičiavať viac peňazí. Ale ani tie by jej nedávali úvery donekonečna, prestali by, keby videli zlé hospodárenie podniku.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko upozorňuje, že práve v tom sú riziká. „V prípade nezodpovedného hospodárenia by v budúcnosti bolo potrebné oddlženie zo strany štátu tak, ako sa to stalo v prípade nemocníc v roku 2011,“ povedal Šramko. V prípade oddlženia by sa celý dlh NDS preniesol zas do verejného dlhu.
Šramko zároveň upozornil, že aj keby NDS financovala výstavbu diaľnic z úverov, bolo by to drahšie, ako by si požičiavala priamo vláda.

Situácia na trhoch je totiž taká, že niektoré štátne dlhopisy majú negatívny úrok, teda investori platia vládam, aby im mohli požičať peniaze. V prípade úverov NDS by bolo úročenie v jednotkách percent.
„Považujeme za negatívne to, že by sa mohli obchádzať aktuálne fiškálne pravidlá, ktorých dodržiavanie by malo zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ dodal Šramko.

Míňajú viac, než zarobia
Podľa Kovalčíka je problémom NDS to, že míňa a v budúcnosti aj každoročne plánuje míňať „násobne vyššie sumy, ako sama zarobí“, napríklad cez mýto alebo diaľničné poplatky.
„Jej bilancia je neporovnateľne horšia oproti spoločnostiam v Rakúsku, Slovinsku či v ďalších krajinách, tie tržbami od užívateľov kryjú oveľa významnejšiu časť svojich nákladov,“ vraví analytik.

Takáto bilancia by výrazne ovplyvnila aj schopnosť NDS požičať si úvery od bánk či predať dlhopisy, keby totiž investori a banky videli horšie hospodárenie podniku, peniaze by mu nepožičali alebo by na úveroch zvyšovali úrokové sadzby.
Ako spomína Kovalčík, prevažnú časť svojej existencie bola NDS zaradená mimo okruhu verejných financií. Šramko z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetlil, že tam bola preradená, pretože spravuje majetok, ale nemá z neho žiadny ekonomický úžitok.

Jednoduchšie povedané, so svojím majetkom nemôže nakladať podľa vlastného uváženia, nemôže ho predať ani použiť ako zábezpeku, pričom prenajímať sa môže len so súhlasom ministerstva dopravy. Vyňatie z okruhu verejných financií by si podľa Šramka pravdepodobne vyžadovalo zmenu tohto právneho nastavenia.
„Ak by ju chceli vyňať, museli by ju buď sprivatizovať, alebo umožniť vstup strategického investora, čo si neviem predstaviť,“ myslí si aj Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
Mikloš: Špekulujú, ako míňať

S nápadom riaditeľa NDS má problém aj niekdajší minister financií Ivan Mikloš. „Tretia Ficova vláda namiesto toho, aby ozdravovala verejné financie, len vymýšľa a špekuluje, ako zmäkčiť pravidlá a zakryť neschopnosť robiť zodpovednú ekonomickú politiku,“ povedal.
Podobný názor má analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak, ktorý hovorí o nesystémovom kroku: „Znamenalo by to výrazné oslabenie dlhovej brzdy ako nástroja, ktorý zväzuje ruky politikom, ktorí radi utrácajú na dlh.“ Chovanculiak dodal, že ak chce vláda budovať diaľnice, stačí prestať zvyšovať výdavky na iných miestach.
Aby sa NDS mohla z okruhu verejných financií vyňať, bude potrebovať súhlas nielen Štatistického úradu, ale aj európskeho úradu Eurostat. Auxt preto chce, aby vznikla pracovná skupina zo zástupcov týchto inštitúcií a ministerstiev dopravy a financií.

Ministerstvo financií napísalo, že zaradenie alebo vyradenie subjektu zo sektora verejnej správy je v kompetencii Štatistického úradu a prípadné vyradenie bude predmetom spomínaných rokovaní.

Sľubovali veľa nových ciest
Sieť, za ktorú Róbert Auxt v marcových parlamentných voľbách kandidoval, pritom pred voľbami aj po voľbách nasľubovala, že bude stavať viaceré diaľnice a rýchlostné cesty.
Najmenšia koaličná strana sľúbila, že postaví nielen rýchlostnú cestu R4 na východe Slovenska, rýchlostnú cestu R2 od Zvolena do Košíc, ako aj rýchlostnú cestu R3 na Orave.
Národnej diaľničnej spoločnosti pritom chýba takmer 800 miliónov eur na to, aby dostavala diaľnicu D1. Konkrétne úsek medzi Turanmi a Hubovou.

Na dostavbu všetkých ciest, ktoré si NDS naplánovala, vláda potrebuje približne 20 miliárd eur. Na dostavbu nevyhnutných ciest do roku 2022 potrebuje šesť miliárd.

Kritika z predraženia
Návrh na vyňatie NDS z okruhu verejných financií prichádza v čase, keď NDS čelí kritike o predražených diaľniciach. Mimovládna organizácia INEKO upozornila, že dva z troch otvorených diaľničných tendrov môžu byť predražené o sto až dvesto miliónov eur.

Cena za jeden kilometer neďaleko Čadce vychádza podľa ponúk štátu najlacnejšie na úrovni 42 miliónov eur, pri Prešove ide o 45 miliónov eur za jeden kilometer.
Na porovnanie cena za jeden kilometer diaľnice s dosiaľ najdlhším tunelom na Slovensku - tunel Višňové - je približne 30 miliónov eur.

INEKO preto navrhlo, aby štátna spoločnosť dva z troch tendrov zrušila, čím by spomínané peniaze mohla ušetriť.
NDS však zatiaľ o rušení súťaží nehovorí. Dve z troch už vyhodnotila a stavbárom poslali akceptačný list. V prípade obchvatu Košíc najnižšiu ponuku dala Skanska, v prípade obchvatu Prešova konzorcium okolo Eurovie. Úsek neďaleko

Čadce ešte vyhodnocuje.
„Spomínané tendre vyhlasovalo bývalé vedenie NDS. Nové vedenie NDS kladie dôraz na transparentnosť a efektívnosť. Sústreďujeme sa na to, aby NDS nakladala s peniazmi hospodárne, efektívne a transparentne. Dôkazom transparentného prístupu je aj to, že sme po prvýkrát otvárali cenové ponuky na tri spomínané diaľničné stavby za účasti médií,“ povedala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

INEKO nevylúčilo, že pre tieto tendre podá podnet na Protimonopolný úrad. Samotný úrad tvrdí, že v sektore „vykonáva úkony, zhromažďuje a vyhodnocuje informácie“, ku konkrétnostiam sa hovorkyňa Adriana Oľšavská nechcela vyjadrovať.

Marek Poracký
Sme, 1.8.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards