Zvýšením platov zatiaľ príliš nepresvedčil

Ak by sme chceli oznámkovať prvých 100 dní ministerstva školstva od 1 po 5 ako v škole, tak by sme museli skôr začať rozdávať absenčky za neospravedlnené hodiny. Nie je totižto veľmi čo známkovať.

Pravda, za prvých 100 dní sa nedá obrátiť kurz 20 ročného kolosu. Dá sa však načrtnúť vízia a smer, akým sa má školstvo posúvať. Minister sa však pri konkrétnejších otázkach často odvolával na svojich odborníkov, ktorí mu ešte len majú dodať odborné stanoviská. Takže nevieme presne povedať, čo sa napríklad plánuje s obsahom vzdelávania. Zo zverejnených plánov sa zdá, že pôjde znova skôr o chirurgicky presné parametrické úpravy (podpora vzdelávania v oblastiach „Človek a príroda“ a matematika, vypracovanie modelových školských vzdelávacích programov, či inovovanie požiadaviek na maturitnú skúšku atď.). Paradigma sa tak nemení. Nikde sa nepíše o zdobrovoľnení centrálneho plánovania pri tvorbe formy a obsahu vzdelávania na školách a o väčšej slobode pre iniciatívnych učiteľov a riaditeľov.

Pri prezentácii svojich doterajších krokov dáva minister všade na prvé miesto plošné zvýšenie platov učiteľov o 6 % a dušuje sa zabezpečiť finančné prostriedky na ďalšie plošné zvýšenie v budúcnosti. Týmto však v skutočnosti nikoho nepresvedčil. Časti učiteľom to pripadá stále málo a rovnako to ani nerieši systematický problém v spôsobe odmeňovania učiteľov. Dnešný systém totiž neodmeňuje učiteľa podľa kvality, ale podľa schopnosti vydržať dlhé roky za katedrou (posuny v platovej tarife každý rok o 1%) alebo schopnosti napísať akademickú prácu a získať atestáciu (posuny v kariérnom stupni). Tieto dva faktory často nemajú nič spoločné s kvalitou učiteľa a o ich reforme sa nikde nedočítate.

Nič nedokladuje lepšie doterajšiu nepresvedčivosť výsledkov ministerstva ako zdôrazňovanie podpisu zmluvy o začatí prác na výstavbe Národného futbalového štadióna. Aby však bolo možné naozaj zhodnotiť fungovanie ministerstva školstva, tak si budeme musieť počkať na koniec tohto roka, kedy má byť zverejnený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. V ňom sa možno dočkáme odpovede na vyššie načrtnuté otázky, ale aj na ďalšie problematické oblasti ako: učebnicová politika, racionalizácia siete škôl, či otázka zodpovednosti a úloh riaditeľa školy.

Hospodárske noviny, 20.7.2016