Na legislatívne nezmysly doplácajú najmä podnikatelia (Trend)

Martin Vlachynský uviedol daň zo straty ako jeden z najväčších legislatívnych nezmyslov pre časopis Trend. Článok zverejnili dňa 13.4.2016.

Na legislatívne nezmysly doplácajú najmä podnikatelia (Trend)

Právo a advokácia

Anketa Byrokratický nezmysel roka ukazuje, že v zákonoch stále existuje množstvo nezmyselných, duplicitných či navzájom si odporujúcich povinností

Podnikatelia a firmy musia ročne vyplniť pre rôzne štátne úrady desiatky tlačív. Stojí ich to nielen čas, ale často aj neefektívne vynaložené peniaze. Pritom niektoré potvrdenia a štatistiky posielajú úradom duplicitne.
Boria sa so zákonmi, ktoré sú legislatívnymi nepodarkami. Viac ako polovicu minuloročných prijatých legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia na Slovensku, posudzujú ľudia z biznisu negatívne. K najhoršie hodnoteným legislatívnym normám patrí podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) novela zákona o dani z príjmov, novela Zákonníka práce a novela zákona o sociálnom poistení.

Koľko to stojí
„Vo všetkých prípadoch ide o znevýhodnenie podnikania, sťaženie každodenného života najmä malých a stredných firiem, prípadne o nárast byrokracie. Na druhej strane oceňujeme najmä zjednodušenie podnikania cez elektronizáciu štátnej správy. Aj keď by mohla byť výraznejšia a najmä logickejšia,“ opisuje vlaňajšie legislatívne zmeny výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Ešte v roku 2007 ministerstvo hospodárstva odhadlo, že podnikatelia minú na byrokraciu ročne 91 miliónov eur. Odvtedy sa toto zaťaženie ešte zvýšilo. Administratívne náklady podnikateľského prostredia na Slovensku vyčíslil rezort hospodárstva na takmer 2,7 miliardy eur. Meral ich v roku 2014 na vzorke viac ako štyritisíc informačných povinností. Znížiť by ich malo vyše 60 opatrení. Realita sa však mení k lepšiemu veľmi pomaly. Podľa podnikateľov by pritom pomohlo už to, keby si každý rezort v oblasti agendy s firmami poupratoval.
2,7 mld. € sú odhadované výdavky podnikateľského sektora na povinnú byrokraciu
Podľa podnikateľov by pomohlo aj to, keby si každý rezort v oblasti agendy s firmami poupratoval

Nahlasovanie cudzincov
Ukážkou prehnanej byrokracie je nahlasovanie cudzincov ubytovaných v hoteloch či iných zariadeniach. Podnikatelia musia do piatich dní doručiť cudzineckej polícii úradné tlačivo - hlásenie pobytu cudzinca. Riešia to aj niekoľkokrát mesačne. Hoci legislatíva už dlhšie obdobie predpokladala možnosť plniť si túto povinnosť elektronicky, v skutočnosti elektronická služba do 15. januára neexistovala. Od tohto termínu už hotely a ubytovacie zariadenia môžu hlásiť krátkodobý pobyt ubytovaných cudzincov elektronicky. Tento malý úspech je iste aj výsledok verejného tlaku na zmenu nezmyselnej legislatívy, ktorá sa stala víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2015. Organizuje ju Združenie mladých podnikateľov Slovenska.
Opatrenie do ankety navrhol Jaroslav Slušňák, ktorý podniká v ubytovacích službách. „Som veľmi rád, že došlo k tomu, aby sa hlásenie pobytu cudzincov mohlo zasielať elektronicky. Radšej neskôr ako nikdy,“ komentuje.

Podľa neho je však samotná registrácia naďalej zbytočne zložitá a pre malé ubytovacie zariadenie s dvomi recepčnými, prevádzkarom a majiteľom znamená mnoho úkonov. Ministerstvo vnútra síce sprístupnilo elektronické nahlasovanie cudzincov, ale podnikatelia musia najskôr na hraničnú a cudzineckú políciu poslať papierovú žiadosť o registráciu. A aby byrokracie nebolo dosť, k žiadosti potrebujú priložiť fotokópiu aktuálneho výpisu z Obchodného či Živnostenského registra SR, ktorým preukážu odbornú spôsobilosť na ubytovacie služby. „Ministerstvo vnútra naďalej tvrdí, že papierové hlásenia pobytu cudzincov sú ubytovacie zariadenia povinné vypĺňať i naďalej, pričom ich musia uschovať dva roky,“ dodáva J. Slušňák.

Najväčšie zmätky v daniach
Kandidátov do ankety Byrokratický nezmysel navrhujú samotní podnikatelia. Tí najlepšie vedia, s akými legislatívnymi „paškvilmi“ musia popri podnikaní bojovať. Najväčšie zastúpenie v desiatke mávajú opatrenia z daňového a obchodného práva. Pri hodnotení vlaňajšieho stavu sa na druhom mieste umiestnilo absurdné trestanie zamestnávateľov pokutou od Sociálnej poisťovne za to, že vychádzajú z údajov, ktoré im brigádnik pri uplatňovaní odvodovej výnimky pre študentov poskytne v čestnom vyhlásení a tie sa následne ukážu ako nepravdivé. Tretiu priečku obsadilo platenie koncesionárskych poplatkov nie v závislosti od toho, či vo svojich podnikateľských prevádzkach používajú rozhlas alebo televíziu, ale podľa počtu zamestnancov.

Transferové oceňovanie
Medzi ďalšími legislatívnymi perlami, ktoré bodovali v anticene Byrokratický nezmysel roka 2015, bola povinnosť vedenia transferovej dokumentácie aj pre tuzemské závislé osoby. Zaviedol ju štát v novele zákona o dani z príjmov. Na trón nezmyslov v daňovej legislatíve posunul povinnosť transferového oceňovania aj pre obchody medzi čisto slovenskými „závislými“ (to znamená prepojenými firmami a subjektmi) Peter Furmaník zo spoločnosti Libertax Consulting.
To isté si myslí aj Patrik Škulavík, konateľ a spoločník firmy Fontionnel. Do roku 2015 sa transferové oceňovanie vzťahovalo iba na zahraničné osoby. Od januára 2015 však platí, že za transferovú dokumentáciu sú povinné vyhotovovať aj tuzemské závislé osoby, čo prinieslo ich neprimeranú finančnú, časovú, ale aj administratívnu zaťaženosť. „Musia sledovať kontrolované transakcie, vybrať si z niekoľkých metód transferového oceňovania. Ak si podnikateľ vyberie nesprávnu metódu, bude postihnutý. Môže síce požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia metódy transferového oceňovania, ale za vysoký poplatok,“ dôvodí P. Škulavík.

Za ďalší legislatívny nezmysel označuje registráciu na DPH a povinnosť zaplatenia zábezpeky. Zmenu priniesla novela zákona o DPH od januára 2016. „Ak podnikateľ žiada o dobrovoľnú registráciu k DPH, jeho žiadosť mu daňový úrad schváli. Ale ak mu správca dane vyrubí zábezpeku, tá sa stáva daňovým záväzkom žiadateľa o registráciu dane a môže byť exekučne vymáhaná. Zábezpeka na daň z pridanej hodnoty sa môže pohybovať od tisíc do 500-tisíc eur,“ dodáva P. Škulavík.

Pracovná zdravotná služba
Špeciálnu cenu si podľa P. Furmaníka zaslúži pracovná zdravotná služba. Firma, podnikateľ, živnostník si musí zaplatiť služby externého dodávateľa - zdravotníka. Ten má posúdiť „akési“ zdravotné riziká práce alebo zabezpečí ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Táto povinnosť platí pre každého podnikateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v trvalom pomere, napríklad samého seba, ale aj dohodára. „Ide iba o pár papierov a úbytok peňazí z vrecka podnikateľa ako výsledok lobistického tlaku dodávateľov takýchto služieb,“ hodnotí P. Furmaník.
Povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby sa zaviedla novelou zákona od 1. augusta 2014. Pracovná zdravotná služba pre všetkých zamestnávateľov bodovala aj v ankete Byrokratický nezmysel roka 2014. Napriek kritike tento legislatívny nezmysel naďalej platí. V programových tézach sa ho však nastupujúca štvorkoalícia chystá zrušiť.

Malým a stredným podnikom prekáža okrem pracovnej zdravotnej služby aj množstvo komplikovaných výnimiek pri dohodách mimo pracovného pomeru. Je ich až dvanásť.

„Zmeniť by sa mal tiež systém gastrolístkov. Namiesto toho sa javí lepším náš návrh zaviesť paušál k mzde vo výške príspevku na stravu zamestnancovi,“ pripomína výhrady Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. Zrušenie gastrolístkov navrhol rezortu práce nedávno aj Protimonopolný úrad SR. Zistil, že na trhu so stravnými lístkami vznikli dve kartelové dohody medzi piatimi subjektmi.
Firmám podľa V. Sirotku komplikuje život aj nejasná úprava zákona o DPH pri uplatnení možnosti zaplatenia DPH až po úhrade faktúry od dodávateľa.

V súťaži o legislatívny nezmysel by bolo podľa Martina Vlachynského, analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS, viac súťažiacich ako na Košickom maratóne. „Určite by som vysoko umiestnil daň zo straty. Je symbolom vládneho nepochopenia úlohy podnikateľskej aktivity v spoločnosti a rieši neexistujúci problém spiacich eseročiek.“

Zuzana Kollárová
Trend, 13.4.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards