Lacná pracovná sila? Hľadajte ju v Ázii (Trend)

Martin Vlachynský sa vyjadril o klesajucej atraktivite pracovnej sily na Slovensku skrz rástúce mzdové náklady. Článok uverejnil Trend dňa 19.4.2016.

Lacná pracovná sila? Hľadajte ju v Ázii (Trend)

 Zásoba kvalifikovaných zamestnancov sa vyčerpáva. Nízko kvalifikovaní sa na trhu práce nedokážu umiestniť

Okrem toho, že firma musí zamestnancovi strhávať zo mzdy daň z príjmu a odvody na sociálne a zdravotné poistenie, musí ešte platiť ďalšie odvody. Ak jej pracovník dostáva napríklad priemernú mzdu 883 eur, mzdové náklady zamestnávateľa sú takmer 1 200 eur (1 193,80 eura). Ten musí z hrubej mzdy zaplatiť za zamestnanca na odvodoch 310,80 eura. Zamestnanec dostane na výplatu v čistom 679,61 eura. Jemu sa to môže zdať málo, ale pre zamestnávateľa takýto zamestnanec určite nie je lacný.

A to ešte nie sú všetky náklady. Na rozdiel od klasického postupu zrátania mzdových nákladov sa Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS) pokúsil vyčísliť aj tie menej očividné náklady zamestnávateľov, spojené s množstvom byrokratických povinností, ktoré zamestnávanie prináša. Kalkulačka cenazamestnanca.sk (v reáliách roku 2013) berie do úvahy nielen mzdu, dane a odvody, ale aj približne 80 legislatívnych úprav, ktoré generujú náklady pri zamestnávaní.

Lacní nie sú
Ešte donedávna sme boli pre zahraničných investorov zaujímaví pre nízku cenu práce. Platí to aj dnes? „Investorov vždy zaujíma pomer ceny a výkonu, nielen samotná mzda. Problémom sú skôr roztvárajúce sa nožnice požiadaviek trhu a ponuky zamestnancov. Na jednej strane sa zásoba kvalifikovaných zamestnancov rýchlo vyčerpáva, na druhej strane je veľká skupina nízko kvalifikovaných, ktorí sa cez bariéru minimálnej mzdy na trhu práce nedokážu umiestniť,“ komentuje Martin Vlachynský, analytik INESS. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti lacnou pracovnou silou Slovensko ani nikdy nemohlo konkurovať Ázii aj vzhľadom na to, že tam nedodržiavajú elementárne environmentálne a sociálne štandardy. „Preto aj veľká časť priemyslu zo Slovenska odišla - textilný, obuvnícky. Najnovšie členské krajiny EÚ, Bulharsko, Rumunsko, sú tiež lacnejšie ako Slovensko.“

Podpora zamestnávania
Vláda dosial podporovala vytváranie pracovných miest najmä poskytovaním stimulov či dotovaním zamestnávania ľudí bez práce. V novele zákona o pomoci regiónov s vysokou nezamestnanosťou chce poskytovať zamestnávateľom odvodové úľavy pri zamestnávaní ľudí dlhodobo nezamestnaných. Zavedením odpočítateľnej položky na zdravotné odvody do sumy 380 eur zase oslobodzuje zamestnanca a aj zamestnávateľa od zdravotných odvodov.
Tieto opatrenia sa podľa M. Vlachynského snažia len nákladne napodobiť to, čo by malo byť prirodzenou dynamikou života na pracovnom trhu. „Štát by mal umožniť absolventom či dlhodobo nezamestnaným šplhať sa po kariérnom rebríčku aj z tých úplne najnižších priečok. Na to sú potrebné flexibilné a jednoduché formy pracovných kontraktov či minimálna mzda reflektujúca realitu regiónov,“ dodáva.

M. Páleník si myslí, že pozitívne je napríklad zníženie odvodov pre nízko príjmových zamestnancov. Negatívny dosah má na druhej strane de facto zákaz materských dávok pre matky z hladových dolín. „Spoločným znakom je zúfalá podfinacovanosť týchto nástrojov. Celkovo sa nárazovo dotknú možno päťtisíc ľudí z 200-tisícovej armády dlhodobo nezamestnaných. Ambície Slovenska by však mali byť výrazne vyššie, a preto dlhodobo navrhujeme inkluzívne zamestnávanie, ktoré má potenciál toto dosiahnuť,“ dodáva.

Podpora zamestnávania
Štát sa snaží riešiť vážny problém nezamestnanosti aj niektorými príspevkami. Jeden z nich je na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Je to človek, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Je diferencovaný podľa krajov. Napríklad v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer, je to 40 percent z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 464,54 eura.

Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti je zase určený pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov najmenej tri mesiace, ak má viac ako 50 rokov alebo nižšie ako stredné odborné vzdelanie. Za znevýhodnený sa považuje aj ten, kto bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie ako 12 mesiacov. Mesačná výška príspevku, ktorý sa vypláca deväť mesiacov, je 80 percent z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 percent z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve. V roku 2016 je to najviac 696,81 eura.

Odvodová úľava
Odvodová úľava je určená pre ľudí, ktorí sa po dlhodobej nezamestnanosti zamestnajú v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere. Jednou z podmienok odvodovej úľavy je okrem iného dosahovanie príjmu, ktorý je najviac 67 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Hraničná suma mesačného príjmu na rok 2016 je 574,86 eura. Odvodová úľava sa od 15. decembra 2015 rozšírila aj na zamestnancov, ktorí boli evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov a majú trvalý pobyt v niektorom z najmenej rozvinutých okresov.?

Na Slovensku cena práce v rámci Európskej únie v štvrtom kvartáli 2015 medziročne vzrástla piatym najrýchlejším tempom, a to o 5,3 percenta.

Hodinové mzdy a platy stúpli o 5,8 percenta a ostatné zložky ceny práce o 3,8 percenta.
Na porovnanie, hodinová cena práce v eurozóne podľa Eurostatu v štvrtom kvartáli 2015 medziročne vzrástla o 1,3 percenta a v rámci celej Európskej únie išla hore o 1,9 percenta. V rámci eurozóny sa hodinové mzdy a platy v záverečnom štvrťroku vlaňajška medziročne zvýšili o 1,5 percenta a ostatné zložky ceny práce stúpli o 0,7 percenta. V celej únii hodinové mzdy a platy v štvrtom kvartáli poskočili o dve percentá a ostatné zložky ceny práce o 1,4 percenta. Rýchlejšie ako u nás sa zvyšovala celková cena práce v Rumunsku, Česku, Lotyšsku a Bulharsku.(zk)

Zuzana Kollárová
Trend, 19.4.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards