Sieť robí, čo v minulosti kritizovala. Diaľnice chce stavať cez PPP projekty (Sme)

Radovan Ďurana sa 21.3.2016 vyjadril pre Sme k plánovanej výstavbe rýchlostnej cesty prostredníctvom PPP projektov. 

Sieť robí, čo v minulosti kritizovala. Diaľnice chce stavať cez PPP projekty (Sme)

Rýchlostná cesta na Orave, ktorá sa dostala do programových priorít vlády, by sa mala stavať cez súkromné peniaze.
BRATISLAVA. Šéf najmenšej koaličnej koaličnej strany Radoslav Procházka i jeho kolega Róbert Auxt označovali pred pár mesiacmi výstavbu obchvatu Bratislavy cez súkromné peniaze za najdlhší tunel na Slovensku, na ktorom sa môže niekto poriadne nabaliť.

Dnes, keď táto istá strana posadí na post ministra dopravy svojho človeka, začína otáčať.
Strana Radoslava Procházku, ktorá si presadila do programových priorít vlády výstavbu viacerých rýchlostných ciest, začína hovoriť práve o PPP projektoch.

"Dobudovanie R3 mala Sieť aj vo volebnom programe. Keďže sme dostali rezort dopravy, sme o krok bližšie k tomu, aby bola táto rýchlostná komunikácia po niekoľkoročných sľuboch konečne zhotovená. Mala by sa financovať z PPP projektov," povedal v rozhovore pre portál nasaorava.sme.sk poslanec za stranu Sieť Igor Janckulík.

Vyjde to?
Rýchlostná cesta R3 začína pri meste Trstená. Prechádza celou Oravou, cez Martin až po Krupinu. Jej koniec je na maďarsko-slovenských hraniciach neďaleko Šiah. Z jej celkovej dĺžky vyše 186 kilometrov je hotových 17,4 kilometra, aj to len jedna strana cesty.

Medzi úseky, ktoré štát doteraz stihol postaviť, patrí napríklad obchvat Trstenej, úsek pri Oravskom Podzámku, ako aj obchvat Hornej Štubne.

Najbližšie k výstavbe je úsek medzi Tvrdošínom a Nižnou. Aktuálne Národná diaľničná spoločnosť pripravuje na tento úsek súťaž. Pri ďalších úsekoch prebieha stavebné alebo územné konanie.
Podľa odborníkov PPP projekty na výstavbu R3 nemusia vyjsť.
"Postaviť tento úsek cez PPP projekty vidím ako problematický, keďže nevieme, či hodnota za peniaze pri intenzitách dopravy by bola dostatočne zaujímavá na to, aby sa PPP projekt mohol použiť. Skôr by som bol veľmi opatrný," hovorí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.

Ondrej Matej, ktorý v minulosti radil Ivete Radičovej dodáva, že na výstavbu tejto rýchlostnej cesty sa neoplatia nielen súkromné peniaze, ale ani eurofondy. Štát preto, ak sa rozhodne túto rýchlostnú cestu stavať, bude podľa neho na ňu musieť použiť peniaze zo štátneho rozpočtu.

Výstavba tejto cesty však môže byť v budúcnosti otázna. Dôvodom je stavba diaľnice D3 smerom od Žiliny po štátnu hranicu s Poľskom. Dnes dva jej úseky štát stavia z eurofondov, pričom vlani na jar spustil do súťaže aj úsek medzi Čadcou a Svrčinovcom.

"Ak dodržia stratégiu a postavia diaľnicu D3, tak rýchlostná cesta je príliš blízko diaľnice na to, aby spojila sever s juhom. Rýchlostná cesta R3 preto nemá veľkú logiku," hovorí bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti z čias prvej vlády Roberta Fica Juraj Čermák.
Ak štát postaví diaľnicu D3, tak kamióny, ktoré dnes chodia cez Oravu, prejdú na spomínanú diaľnicu.

Miesto ministra šéf strany
Okrem spomínanej cesty na Orave si nová vláda dala do svojich priorít aj výstavbu ďalších rýchlostných ciest. Chce napríklad postaviť štvorprúdovku na východe Slovenska R4, na juhu Slovenska R7, ako aj rýchlostnú cestu R2 v smere do Zvolena na Košice.

Na to všetko bude potrebovať peniaze. Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka (Smer) v minulosti vyčíslilo, že na dobudovanie všetkých prioritných úsekov bude štát potrebovať do roku 2022 viac ako 6 miliárd eur. Dnes napríklad nemá ani doriešené peniaze na dostavbu diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami.
Z čoho to teda štát zaplatí? Miesto nového ministra dopravy Romana Brecelyho odpovedal jeho stranícky šéf Radoslav Procházka.

"Zo zdrojov, ktoré Slovenská republika vytvorí a má k dispozícii. Zdroje majú viacero podôb. Je to štátny rozpočet, sú to eurofondy, PPP projekty, je to možnosť investície na základe pôžičky. Sme presvedčení, že investícia do infraštruktúry je návratnou investíciou a má predpoklady pomôcť hospodárskemu rastu," konštatoval Procházka.
Analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana však upozorňuje. Hovorí, že eurofondy vytvorili dojem, že štát nepotrebuje vlastné peniaze na budovanie ciest.

Automaticky tak štát podľa neho siaha na PPP projekty, pretože fakt, že bývajú drahšie, sa ľahšie rozpustí v 30-tich rokoch. Problém PPP projektov na Slovensku však vidí v základnom faktore.
"Prevádzkovateľ nenesie riziko využitia cesty. Štát bude za PPP projekt platiť, aj keď po ceste bude chodiť minimum áut. Takéto nastavenie eliminuje základnú výhodu PPP projektov, že do plánovania cesty je zapojený aj prevádzkovateľ, ktorý je potom motivovaný ju postaviť tam a tak, aby bola aj pre neho výnosná," dodáva Ďurana.

Analytik INEKO Ján Kovalčík, ktorý viedol Inštitút stratégie na ministerstve dopravy v čase Jána Figeľa z KDH, hovorí, že PPP neponúkajú poctivé riešenie, iba jeho ilúziu.
Vysvetlil, že dovoľuje uprednostniť vybrané projekty, avšak na úkrok potrieb v iných regiónoch, ktorým sa už žiaden PPP projekt neujde.

"Splácanie PPP projektov bude totiž ďalších 30 rokov uberať zo zdrojov, za ktoré by sa mohli postupne stavať chýbajúce cesty v ďalších častiach Slovenska. Preto každý, kto na prvom mieste prezentuje ako riešenie PPP projekty, v skutočnosti prezrádza, že skutočné riešenie nemá ani nehľadá," dodal Kovalčík.

Viaceré projekty
Brecelymu však na stole ostanú viaceré už rozpracované projekty.
Medzi nimi sú tri vypísané súťaže na výstavbu diaľnic, ale aj výstavba obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty R7 od Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu.

Tento projekt chce štát stavať cez súkromné peniaze. Ak podpíše zmluvu, ročne za ňu platiť bude platiť 56,72 milióna eur.
Súťaž vyhralo konzorcium okolo španielskej spoločnosti Cintra. Brecely sa jednoznačne nevyjadril, či zmluvu podpíše alebo nie.

"Obchvat Bratislavy všetci potrebujeme. Budeme hľadať optimálne riešenie, ale v tejto chvíli neviem povedať, aké to optimálne riešenie je. Dajte mi chvíľu čas a musím sa zorientovať aj ja, kde sa nachádzame," povedal Brecely.
Štát aktuálne platí za rýchlostnú cestu R1 pri Nitre ročne približne 130 miliónov eur.
Fico v roku 2013 hovoril, že štát má na diaľnice cez PPP projekty celkovo 260 miliónov eur.

Marek Poracký
Sme, 21.3.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards