Kľúčových 48 hodín pre Grékov. Čo ich čaká? (Pravda)

Ako povedal pre Pravdu 7.7.2015 Martin Vlachynský, pri indexovaných dlhopisoch by boli straty pre euroval, a teda aj nás jeho akcionárov pri nižšom raste Grécka. Navyše ide o prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by sme zafinancovali všetci cez Európsku centrálnu banku

Kľúčových 48 hodín pre Grékov. Čo ich čaká? (Pravda)

Nedeľné referendum, v ktorom dali Gréci svojej vláde oprávnenie na odmietnutie ďalších úsporných opatrení, požadovaných medzinárodnými veriteľmi, nič nevyriešilo. Krajina aj tak nutne potrebuje ďalšiu finančnú injekciu, ktorú však zvyšok eurozóny naďalej podmieňuje škrtmi výdavkov a zvyšovaním daní.

Grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom má od utorka 48 hodín na to, aby sa dohodla s veriteľmi, v opačnom prípade zrejme príde finančný kolaps. Kľúčové bude, aký pokyn dajú v utorok na summite lídri eurozóny Európskej centrálnej banke. Ak by centrálna banka tamojšie banky prestala núdzovo podporovať, zrútil by sa celý bankový systém v krajine a vyvolalo by to chaos a nepokoje.
Čo čaká Grékov

Týždeň od 6. júla
Gréckym bankám zostala rezerva približne 500 miliónov eur, čo je len asi 45,50 eura na jedného Gréka. V utorok sa stretnú ministri financií eurozóny pred večerným summitom lídrov krajín eurozóny. V stredu šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi musí rozhodnúť o navýšení alebo stopnutí záchranného programu pre grécke banky, čo môže Grécko poslať mimo eurozóny.

Týždeň od 13. júla
Rokovania o novom balíku pomoci za 29 miliárd eur budú potrebovať súhlasné stanovisko nemeckého parlamentu.

20. júl
Balík pomoci musí byť dohodnutý na to, aby Atény mohli uhradiť splátku 3,5 miliardy eur Európskej centrálnej banke.

Banky by mali byť tento týždeň naďalej zatvorené, výber z bankomatov bude obmedzený na 60 eur na deň, dôchodcovia v pondelok nedostali v bankách ani sľúbených 120 eur na týždeň

Krajine sa míňajú lieky a môže sa obmedziť aj dovoz potravín a plynu. Nemocnice a štátne zdravotné poisťovne dlhujú od minulého roka 1,1 miliardy eur

Vláda bude mať problémy aj s vyplácaním sociálnych dávok a miezd štátnym zamestnancom a dôchodkov

Do konca júla musí vláda poslať splátku 1,6 mld. eur Medzinárodnému menovému fondu (MMF), ktorú koncom júna nevyplatila

Krajina bude podľa odhadov MMF potrebovať až 52 mld. eur do roku 2018 a zároveň musí dostať odklad prvej splátky dlhov o 20 rokov

Grécko musí znižovať astronomický dlh na úrovni 177 percent hrubého domáceho produktu a 26-percentnú nezamestnanosť

Čo chcú veritelia od Grécka

Atény by mali tento rok ušetriť 2,69 miliardy eur a v budúcom roku 5,2 miliardy eur ! Firemná daň má ísť zo súčasných 26 na 28 percent

Vek odchodu do dôchodku sa má posunúť od roku 2022 zo súčasných 62 na 67 rokov

Zvýšiť sa má DPH zo súčasných 13 na 23 percent. Daň 13 % by zostala pri základných potravinách, super znížená na úrovni 6 percent by bola pri farmaceutických potrebách, liekoch, knihách a divadlách. DPH za elektrinu na úrovni 10 percent by sa mala zvýšiť na 13 percent !

Škrty v armáde, ktoré budú v roku 2016 vo výške 200 miliónov eur a v roku 2017 až 400 miliónov eur
Gréci žiadajú odpis dlhu

Grécky minister hospodárstva Jorgos Statchakis v pondelok pre spravodajskú televíziu BBC povedal, že vláda má analýzu, podľa ktorej Grécko potrebuje priamo či nepriamo odpísať 30 percent zahraničného dlhu. „Je to veľmi dôležitá súčasť nášho návrhu,“ dodal Statchakis.

Grécka vláda by chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla.

„Aj takýto návrh je reštrukturalizáciou dlhu. Pri indexovaných dlhopisoch by boli straty pre euroval, a teda aj nás jeho akcionárov pri nižšom raste Grécka. Navyše ide o prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by sme zafinancovali všetci cez Európsku centrálnu banku,“ komentuje analytik inštitútu Iness Martin Vlachynský.

Dlhové úľavy by podľa BBC chceli zrealizovať Gréci buď priamymi odpismi, alebo predĺžením ich splatnosti. „Problém je, že Grécko je súčasťou eurozóny a aktuálne je prakticky v bankrote. Pokiaľ chce zostať v eurozóne, a to deklarujú, že chcú, tak musí rešpektovať pravidlá a hrať podľa nich. Je to veľký morálny hazard, pokiaľ môžu hlasovať v Grécku, či chcú ďalej šetriť, alebo nie a účet za hlasovanie poslať aj Fínsku,“ vyhlásil v pondelok fínsky minister zahraničia Timo Soini.

Lenka Buchláková

Pravda, 7.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards