Tsiprasova vláda rozohrala dvojitú hru (Finweb)
Ústup veriteľov by znamenal politické víťazstvo Syrizy, čo si Európska únia nechce pripustiť. Na druhej strane, v hre je aj možnosť, že Atény dostanú ďalšie peniaze. Podľa Martina Vlachynského je to jeden z možných scenárov vývoja, ak sa to podarí eurozóne zabaliť do stráviteľného príbehu pre voličov, povedal pre Finweb 3.7.2015.
Vonku ukazuje poslušnú tvár a ochotu podriadiť sa požiadavkám veriteľov. Doma však otvorene vyzýva ľudí, aby v nedeľňajšom referende povedali jasné nie úsporným opatreniam. Grécky premiér Alexis Tsipras rozohral dvojakú hru a vo svete sa opäť ukázal ako nedôveryhodný partner.
Šéf ľavicovej gréckej vlády najprv urobil výrazné ústupky, keď v liste súhlasil takmer so všetkými požiadavkami veriteľov. Potom však otočil o 180 stupňov. V televízii ostro vystúpil proti
záchrannému programu a obvinil veriteľov z vydierania. Aj kvôli tomu odmietla Európa akékoľvek úvahy o nových peniazoch pre Atény - s Grékmi chce hovoriť až po referende.
Ustupovať sa nebude
V súčasnej vyhrotenej situácii sa tak neočakávajú už žiadne ústupky zo strany veriteľov. "Pre premiéra Tsiprasa je to viac o politickom prežití. Stavil na rebelantstvo a národnú hrdosť. Nevyzerá to, že by mu táto stratégia mala vyjsť," hovorí pre HN Martin Reguli, analytik Nadácie F. K. Hayeka.
Ústup veriteľov by znamenal politické víťazstvo Syrizy, čo si Európska únia nechce pripustiť. Na druhej strane, v hre je aj možnosť, že Atény dostanú ďalšie peniaze. "Je to jeden z možných scenárov vývoja, ak sa to podarí eurozóne zabaliť do stráviteľného príbehu pre voličov," hovorí Martin Vlachynský, analytik INESS.
Ako základ ďalších rokovaní by mal byť podľa gréckych expertov odpis významnej časti dlhu. Bez toho sa totiž problém Grécka nevyrieši. "Dohoda môže byť s Tsiprasom i bez neho, ale musí obsahovať odpis dlhu, pretože úsporné požiadavky privedú Grécko k ďalšej kríze už v roku 2016," tvrdí pre HN Alexander Kazamias, politológ z Coventry University.
Slovenský minister financií Peter Kažimír naznačil, že tretí program z eurovalu môže byť prijímaný za ešte tvrdších podmienok ako bývalý program z dočasného záchranného systému. "Takáto vec sa nedá urobiť ani za hodiny, ani za dni," dodal.
Referendum bude tesné
Jasnejšie tak bude až po nedeľňajšom referende, ktoré má byť podľa prieskumov veľmi tesné. Hoci dôchodcovia dostali len časť svojich penzií a bankomaty už nemajú niektoré bankovky, väčšina Grékov verí svojej terajšej vláde. "Odporcovia reforiem majú miernu prevahu, pretože Gréci sú znechutení z nemohúcnosti EÚ dať im životaschopné riešenie krízy už od roku 2010," hovorí Kazamias.
Prieskumy verejnej mienky mu zatiaľ dávajú za pravdu. Prieskum z konca júna pre denník Efimerida ton Syntakton ukázal, že 54 percent ľudí povie nie záchrannému programu. Iba 33 percent bude hlasovať za reformy a euro. Ostatní sú nerozhodnutí.
Tsipras aj grécky minister financií Yanis Varoufakis už avizovali, že v prípade víťazstva stúpencov reforiem odstúpia. Ak Gréci odmietnu záchranný balík, krajina pravdepodobne nastúpi na cestu odchodu z eurozóny. "Grécko bude v takom prípade musieť zaviesť vlastnú menu so všetkými obrovskými negatívami pre krajinu a jej občanov," pripomína pre HN Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nasledovať bude niekoľkoročný pokles gréckej ekonomiky, rast deficitu, nezamestnanosti a zníženia životnej úrovne.