Ako vidia riešenie krízy osobnosti (Finweb)

Finweb cituje v článku o dlhovej kríze v Grécku 3.7.2015 aj vyjadrenie Martina Vlachynského.

Tsipras taktizuje pred referendom
Súčasná situácia okolo Grécka je jasným dôkazom a odkazom všetkým členským krajinám, aby sme pokračovali v prehlbovaní integrácie eurozóny. Užšia spolupráca nám umožní efektívnejšie riešenie krízových situácií, prípadne im priamo predchádzať.

Je prekvapujúce, že žiadosť, ktorá prišla od premiéra Alexisa Tsiprasa v utorok, bola na pol strany. Domnievam sa, že je to trochu taktizovanie pred referendom zo strany Tsiprasa, pretože postaviť požiadavku na predĺženie programu v posledných hodinách tohto programu vnímam ako zámer, ktorý sa dá vysvetliť aj nasledovne: Požiadať o nesplniteľnú požiadavku, my musíme odmietnuť a potom to môžete doma interpretovať ako nepriateľský akt.
Je komplikované ľuďom vysvetliť, že tzv. tretí program z eurovalu má svoje procesné požiadavky. Dokonca musí byť prijímaný za ešte tvrdších podmienok ako bývalý program z tzv. dočasného eurovalu. Takáto vec sa nedá urobiť ani za hodiny, ani za dni. Musím ale povedať, že ak Gréci v referende odmietnu reformy, obávam sa, že grécke banky už nikdy nebudú otvorené s platnou menou euro. Toto riziko si musia uvedomiť všetci ľudia v Grécku.

Peter Kažimír, minister financií SR

Zánik eura nepredpokladám
Stále platí, že "technický" bankrot Grécka, ktorého sme svedkami, nie je to isté ako bankrot reálny, so všetkými právnymi dôsledkami. Tipovať dnes, ako to tam dopadne, by bolo naozaj len čírym veštením. Veci sa menia z hodiny na hodinu a už dlhé mesiace sledujeme jednu "poslednú" šancu na záchranu za druhou. Nečudo, pretože významným faktorom sú okrem čisto finančných a menových aj geopolitické, strategické a rôzne iné súvislosti ako humanitárne a bezpečnostné dôsledky rozhodnutí, ktoré berú inštitúcie, veľmoci a ich lídri do úvahy.

Nebrať ich do úvahy sa nedá, ak hovoríme o zodpovedných lídroch tohto sveta. O tom, čo bude, čo sa zmení, si preto dnes ani len špekulovať netrúfnem. Ale zánik eura nepredpokladám. Nebol a ani nie je to chybný projekt. Nikdy sa nedá predvídať vopred úplne všetko, najmä v priestore s 19 rôznymi štátmi a vyše 300 miliónmi ľudí. Dnešný grécky problém predsa nie je primárne spôsobený rozdielnou výkonnosťou ekonomík, ale skôr veľmi nezodpovednou fiškálnou politikou viacerých gréckych vlád. A tiež nedostatočnou reakciou európskych inštitúcií v časoch, keď problémy, škody a hrozby neboli zďaleka také veľké, ako sú dnes. Dnes naozaj nevedno, či sa píše tá úplne posledná "posledná kapitola" skutočnej gréckej drámy.

Igor Barát, riaditeľ regionálnej pobočky Medzinárodnej investičnej banky

Eurozóna je chybný projekt
Pred necelými dvoma týždňami vyšla Správa piatich prezidentov, ktorá predstavuje cestovnú mapu pre hlbšiu integráciu eurozóny. Obsahuje okrem iného aj prísnejšie pravidlá, väčší spoločný rozpočet či hlbšie zasahovanie do ekonomík jednotlivých členských štátov. Ak sa však grécka "nákaza" v nasledujúcich mesiacoch rozšíri do Španielska alebo Portugalska, tento plán na Spojené štáty európske môže rýchlo stratiť na významne.

Dolárom sa platí v Spojených štátoch amerických, ale aj na chudobnej Kube. Chudobná Čierna Hora má 15 rokov euro, predtým mala nemeckú marku. Eurozóna je chybný projekt, ale preto, že umožnil domácim politikom preniesť náklady svojich sľubov na celú eurozónu. Keby neexistovali implicitné záruky, že eurozóna zachráni investorov, tí by sa z krajiny stiahli už dávno a za oveľa menej dramatických okolností.

Martin Vlachynský, analytik INESS

Iba porazení, obe strany sú na vine
To, či Grécko si bude môcť udržať aj naďalej, nevie na konci turbulentného týždňa nikto. Momentálne sú tu iba porazení, obe strany sú na vine. Bolo by pritom veľa príležitostí vyhnúť sa tomuto rozporu. V Bruseli sa však nepodarilo nájsť žiaden základ na vyjednávania, na rad prišli kultúrne rozdiely. K tomu sa pridali aj odlišné politické pohľady na vec. Grécko sa stalo bojovým poľom pre nezhody medzi keynesiánskym postojom verzus úsporné opatrenia.

Gréckej vláde od začiatku chýbal konkrétny koncept. Konala chaoticky, čím výrazne sťažovala situáciu sebe i svojim rokovacím partnerom. Naopak, veritelia prejavili len málo pochopenia pre to, že úsporné opatrenia zanechali výrazné stopy pri rozdelení gréckeho obyvateľstva. Vláda Syrizy naposledy dala najavo, že je pripravená prijať návrhy, o ktorých by si rakúska vláda momentálne nedovolila ani dúfať, že ich dokáže presadiť - zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov či zvýšenie DPH. Oznámenie, že v Grécku sa bude konať referendum, však bolo tou povestnou kvapkou, s ktorou pretiekol pohár.

Alexandra Föderl-Schmid, šéfredaktorka rakúskeho denníka Der Standard

Zamrznutý Grexit
Chaos, ktorý vznikol okolo krízy v Grécku, vyprovokoval verejnú mienku, aby začala špekulovať a zaoberať sa niektorými radikálnymi možnosťami vrátane dlho spomínaného Grexitu na prvom mieste. Táto možnosť je však veľmi nepravdepodobná, pretože vytvára príliš veľa rizík pre všetky zúčastnené strany. Veritelia riskujú to, že prídu o svoje peniaze, Nemecko riskuje svoju politickú kredibilitu ako krízového manažéra. Grécky premiér Alexis Tsipras riskuje vzburu svojich voličov, ktorí ho dostali na vrchol jeho politickej kariéry. Európa ako taká tiež riskuje, že sa dostane do špirály rozpadu a dezintegrácie.

Najpravdepodobnejším scenárom je tzv. zamrznutý Grexit. Znamená to, že eurozóna si zachová svoj súčasný stav a Grécku sa dostane finančnej pomoci. Udrží to Grécko pred rizikom totálneho bankrotu, ale nie až natoľko, aby Tsipras vzišiel z krízy ako víťaz. Naďalej sa bude musieť vyrovnávať s ešte hlbšou ekonomickou krízou v krajine, ktorá ho nakoniec môže priviesť k pádu. Nová vláda v Grécku by tak možno bola lepším partnerom na vyjednávanie s eurozónou a veriteľmi.

Sebastian Plóciennik, ekonóm z Poľského inštitútu medzinárodných záležitostí vo Varšave

Eurozóna by lepšie fungovala bez južných štátov
Už dlhšie je rozšírená nedôvera medzi tvrdým jadrom eurozóny a južanskými štátmi. Viacerí politici tvrdého jadra zastávajú proúsporné názory a obviňujú periférne štáty z nezodpovedného hospodárenia. Na druhej strane, južné štáty eurozóny argumentujú, že trvanie na príliš konzervatívnej ekonomickej politike im sťažuje uskutočňovanie reforiem. Volajú preto po ukončení úsporných opatrení. Nedôvera vzrástla ešte viac pri tragickej gréckej ságe. Takáto vysoká nedôvera podľa mňa vylučuje akékoľvek pokusy o vytvorenie užšej rozpočtovej únie.

Je jasné, že prvých 12 krajín, ktoré sformovali eurozónu, bolo a je veľmi heterogénnych z hľadiska vyspelosti a štruktúry ekonomiky. Podľa súčasných pravidiel si myslím, že eurozóna by fungovala oveľa lepšie bez južných štátov. Nemuseli by sme tak byť v dnešnej kríze. Avšak som presvedčený, že tejto kríze by sme sa mohli vyhnúť aj pri rozdielnych ekonomikách, ak by sa pred ňou dostatočne kontrolovali makroekonomické a fiškálne nerovnováhy.

Zolt Darvas, analytik bruselského think tanku Bruegel

Grécko nevyužilo obdobie rastu
Momentálna situácia v Grécku je výsledkom predovšetkým nezodpovednej a populistickej vlády, ktorá vznikla po voľbách v tomto roku. Grécko po vstupe do eurozóny zažilo nevídaný ekonomický rast a rast životnej úrovne, avšak toto obdobie nevyužilo na vybudovanie efektívneho štátu a nastavenie verejných financií bolo neprimerané a neudržateľné. Opatrenia, ktoré prijali po roku 2009 pod tlakom medzinárodných inštitúcií, viedli k zlepšeniu výkonnosti hospodárstva a stavu verejných financií v rokoch 2013 a 2014. Grécko sa vrátilo na finančné trhy s dlhopismi, dosiahlo primárny prebytok hospodárenia a mierne znížilo dlh. To dávalo šancu na postupné zlepšenie situácie a ukončenie ťažkého obdobia pre obyvateľov. Nová vláda však dokázala nereálnou a nezodpovednou politikou rýchlo zničiť krehkú dôveru a krajina je opäť v obrovských problémoch. Pri takejto neštandardnej vláde sa dá ťažko predpokladať ďalší vývoj a myslím si, že ani samotná grécka vláda nemá vôbec jasno v tom, ako ďalej.

Finweb, 3.7.2015