Gréci koketujú s Rusmi (Pravda)

Ako povedal pre denník Pravda 12.2.2015 MArtin Vlachynský, udržiavať chod Grécka by bolo drahšie, Rusko je zároveň v diametrálne odlišnej ekonomickej situácii ako v roku 2011.

Formuje sa nová os Rusko, Turecko, Grécko? Grécko sa čoraz viac vyhráža eurozóne, že ak spolok neodpíše časť z 240- miliardového eurového dlhu, krajina má aj iné možnosti. „Chceme dohodu. Ak sa však nedohodneme... ak Nemecko zostane neoblomné a bude chcieť rozbiť Európu, potom máme povinnosť použiť plán B. Plán B je získať financovanie z iného zdroja,“ povedal grécky minister obrany Panos Kammenos. Vzápätí včera grécky minister zahraničných vecí Nikos Kotzias odcestoval do Moskvy za ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Išlo len o nátlak na eurozónu pred včerajším mimoriadnym stretnutím ministrov financií eurozóny alebo o reálnu alternatívu pre všetkých?

Rusi sa nebránia tomu, aby mali v podobe Grécka spojenca, pri finančnej pomoci by však zrejme tiež chceli byť krytí. Grécko má prírodné bohatstvo aj strategickú polohu. Nateraz Gréci len rozohrali vysokú hru. Grécky minister financií Janis Varoufakis v Bruseli včera do noci rokoval s európskymi rezortnými partnermi. Fico hovorí o referende o Grécku Slovenský postoj bol pred rokovaním v súlade s inými krajinami eurozóny - Gréci musia plniť záväzky a dlhy im neodpustíme. „Ale keby nás do toho nútili, tak Národná rada SR musí urobiť referendum a ľudia by sa museli k tejto otázke vyjadriť,“ vyhlásil premiér Robert Fico včera na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti. Podľa predsedu vlády nie je dôvod, prečo by Slovensko so svojimi platmi a dôchodkami malo priamo dať niekomu peniaze.

Grékom plynie čas, dokedy musia splatiť svoje dlhy voči európskym daňovým poplatníkom vrátane tých slovenských. Európska centrálna banka včera zrušila gréckym bankám lacný prístup k eurám. Oddnes si grécke finančné domy požičajú hotovosť potrebnú na vyplácanie vkladov ľudí len za úrok 1,55 percenta. Doteraz im pritom Európska centrálna banka požičiavala za 0,05-percentný úrok. Ak by Európska centrálna banka odstrihla Grékov aj od drahších pôžičiek, miestne banky nemusia mať dostatok hotovosti na vyplácanie vkladov ľudí, čo by viedlo ku krachu celej ekonomiky. Európska centrálna banka sa takto snaží zvýšiť tlak na Grékov, aby nakoniec pristúpili na kompromisnú dohodu s veriteľmi.

Gréci sa však nechcú dohodnúť ani len na predĺžení záchranného programu za doterajších podmienok. V Bruseli im zatiaľ neprešiel ani návrh na nové typy dlhopisov. Teraz skúšajú hľadať iné cestičky, ako by finančne prežili aj po tom, ak by odišli z eurozóny. Plán B má byť, že by sa Grécko obrátilo so žiadosťou o finančnú pomoc na Rusov. Do úvahy vraj prichádzajú aj Spojené štáty americké či Čína.

Ekonomika verzus geopolitika „Rusko má v súčasnosti devízové rezervy vo výške zhruba 376 miliárd dolárov, čo je približne 330 miliárd eur. Grécko bude potrebovať niekoľko málo miliárd eur. To by pre Rusko nemal byť problém,“ komentuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Rusko už v minulosti, teda v roku 2011 aj 2013, výrazne pomohlo Cypru. „Udržiavať chod Grécka by bolo drahšie, Rusko je zároveň v diametrálne odlišnej ekonomickej situácii ako v roku 2011. Z ekonomického pohľadu by bol takýto krok nezmyselný zo strany Grécka aj Ruska, ktoré sotva dokáže ponúknuť výhodnejšie podmienky ako Európa. Grécky dlh je doslova superlacný, ale uvidíme, čo povie geopolitika,“ myslí si zase analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Martin Vlachynský.

Čo môže ponúknuť Grécko za finančnú pomoc Rusku? „Štát vlastní len zopár aktív, o ktoré je záujem, ako prístav či energetické podniky, ich trhová hodnota je však zopár miliárd eur. Pôvodné odhady o 50-miliardovej privatizácii sa ukázali ako ilúzia,“ vysvetľuje Vlachynský. Rusom ide v prípade Grécka hlavne o geopolitický vplyv. Navyše Rusi plánujú podmorský plynovod do Turecka a následne do Grécka, čo je ruská alternatíva za plynovod South Stream, ktorý mal obchádzať Ukrajinu južnou cestou.

Grékom zostáva pár dní Grécko aktuálne nemá na to, aby zaplatilo medzinárodným veriteľom časť svojho dlhu už v marci tohto roka, a to vo výške 4,3 miliardy eur, a v lete ďalších 6 miliárd. Súčasný záchranný program bol už o dva mesiace predĺžený a jeho platnosť by mala vypršať koncom februára. Podľa viacerých zdrojov agentúry Reuters uvažujú predstavitelia eurozóny o predĺžení záchranného programu o šesť mesiacov.

Podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa však existuje možnosť uzavretia medzinárodnej dohody s veriteľmi do konca mesiaca. Tá krajine pomôže preklenúť obdobie, kým Grécko dosiahne novú dohodu o dlhu. Ministri financií eurozóny sa opätovne stretnú v Bruseli v pondelok, keď by mohlo podľa viacerých zdrojov už dôjsť k dohode.

Gréci dostali finančnú pomoc výmenou za masívne výdavkové škrty, znižovanie dôchodkov a miezd a opakovaný rast daní. To však len prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň Grékov. Syriza chce preto v škrtoch poľaviť.

Návrat k drachme?

Bolel by menej Analytici tvrdia, že pokiaľ Grécko odíde z eurozóny, tak zahraničnú pomoc, minimálne na vyplácanie svojich záväzkov, nebude potrebovať. „A to z dvoch dôvodov. Po prvé, Grécko by po vystúpení z eurozóny zbankrotovalo, keďže príjmy by realizovalo v slabej drachme a dlhy by muselo vyplácať v eurách. A keďže Grécko hospodári s prebytkom primárneho rozpočtu, to znamená, že keď si odmyslíme úroky, tak príjmy vlády presahujú jej výdavky, tak by pomoc nepotrebovalo. Po druhé, po vystúpení z eurozóny by krajina mala vlastnú centrálnu banku, ktorá by jej domácu menu v prípade potreby vytlačila,“ povedal Boros.

Ako tvrdí, Gréci by si bez eurozóny z dlhodobého hľadiska polepšili. Prvotne by prišlo k prudkému oslabeniu meny. Vytvorili by si vlastnú centrálnu banku, vrátili by sa k drachme. Mali by vyššiu infláciu. Nadobudli by však vyššiu konkurencieschopnosť. Slabšia mena totiž zlepší pozíciu domácich subjektov voči importérom a zvýši konkurencieschopnosť exportérom na zahraničných trhoch. Rástla by ekonomika a zamestnanosť.

Eurozóna ako celok je v súčasnosti lepšie pripravená na prípadný odchod Grécka, ako to bolo v roku 2012, keď táto alternatíva Grécku hrozila. Odvtedy totiž únia vytvorila niekoľko ochranných mechanizmov ako euroval či záväzok Európskej centrálnej banky nakupovať dlhopisy, ktoré by mali zastaviť „preliatie nákazy“.

To však podľa ekonómov neznamená, že odchod by bol bezbolestný. Stále by spôsobil značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu.

Lenka Buchláková

Pravda, 12.2.2015