Škola pre rodiny – ako rozšíriť projekt Omama

Vzdelávanie nielen detí, ale aj ich rodičov pomôže prekonať dedičnú chudobu.

Ľudia v politike prirodzene tiahnu ku konkrétnym riešeniam: „spravíme toto a tamto a dobre bude.“ A podceňujú dôležitosť systémových reforiem, ktoré riešia na prvý pohľad abstraktné témy ako „ochrana súkromného vlastníctva“ alebo „vymožiteľnosť práva“.

To isté platí aj v školstve. Verejnosť očakáva tlačovkové reformy. Teda reformy, ktoré sa môžu veľkolepo ohlasovať na tlačovkách: „prepíšeme štátne kurikulum, nakúpime tablety, zamestnáme asistentov a namiesto dvoch stupňov základnej školy zavedieme tri cykly“. Skutočné zmeny do školstva však môžu priniesť predovšetkým systémové reformy. Tie nudné abstraktné reformy.

Ľudia si nevedia predstaviť, na čo by bol dobrý prechod od financovania školstva cez mzdový a prevádzkový normatív k financovaniu vzdelávacích potrieb žiakov cez vzdelávacie poukazy. Alebo načo by nám bolo dobré zavedenie autonómnych škôl oslobodených od nánosov regulácií. Je to pochopiteľné. Ide o pomerne abstraktné reformy. Preto bude dobré prejsť od abstraktných rečí ku konkrétnym príkladom zo sveta, kde spomínané reformy existujú a priniesli svoje ovocie.

Generačné školy

Pekný príklad, ktorý by sa mohol osvedčiť aj na Slovensku, je charterová škola Briya v USA. Zameriava sa na vzdelávanie menšín žijúcich v chudobe. Táto škola je jedinečná svojím dvojgeneračným modelom vzdelávania. Jej zakladatelia veria, že cesta k vzdelaniu detí zo zlého socioekonomického prostredia musí začať už v skorom veku a zároveň vedie cez vzdelávanie rodičov. Vzdelávanou jednotkou v tejto škole tak nie je jeden žiak, ale jedna rodina. Úspešnosť tohto prístupu potvrdzuje aj výskum.

V škole Briya začínajú so „vzdelávaním“ detí od veku šesť týždňov až do ich piatich rokov. A deje sa tak za prítomnosti a súčinnosti ich rodičov, ktorých škola taktiež vzdeláva. Učí ich miestny jazyk (angličtinu), keďže často ide o hispánskych imigrantov. A hlavne ich učí to, ako byť dobrými rodičmi a získať zdravé návyky pri výchove detí. Okrem toho rodičom poskytuje aj užitočné odborné vzdelávanie. Škola Briya napríklad pripraví absolventov na to, aby mohli získať vzdelanie ako Registrovaný zdravotnícky asistent (RMA) alebo Asistent pre rozvoj dieťaťa na škole (CDA). Tieto pozície majú minimálne bariéry vstupu a môžu slúžiť ako odrazový mostík pre ďalšie vzdelávanie alebo kariéru. Napríklad aj na samotnej škole Briya, ktorá takto ponúka zamestnanie niektorým jej absolventom.

Škola sa postupne rozrastá, otvorila už štyri pobočky a vzdeláva skoro 1 000 rodičov a žiakov. Okrem vzdelania im poskytuje Briya v spolupráci s blízkym zdravotníckym centrom aj zdravotné a dentálne služby a služby mentálneho zdravia.

Na Slovensku podobné dvojgeneračné vzdelávanie pre rodiny z vylúčených rómskych komunít poskytuje nezisková organizácia Cesta von v rámci programu Omama. V rámci neho navštevujú Omamy domácnosti s malými rómskymi deťmi (0 - 4 roky) a pomáhajú rodičom s starostlivosťou o ne. Pričom samotné Omamy sú vyškolené rómske ženy z vylúčených komunít. Ide o úspešný projekt, ktorý robí extrémne dôležitú prácu. Keď si však rozoberiete jeho financovanie, zistíte, že funguje vďaka súkromným darom. Verejné financovanie tvorí len veľmi malú časť zdrojov. A to nejde o nejaké systematické zdroje, ale ad hoc projekty.

Dalo by sa to aj inak

Prečo by však nemohli byť Omamy a ich lektorky „učiteľkami“ a celý vzdelávací projekt de facto predškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, teda „škola“? A prečo by nemohli byť systematicky a udržateľne financovaní z verejných zdrojov, podobne ako sú školy? Jednou z prekážok bude pravdepodobne veľká hŕba paragrafov, vyhlášok a regulácií, definujúcich, čo je „škola“ a kto môže byť považovaný za „učiteľa“. Na Ministerstve školstva si nevedia predstaviť, že by mohli kvalitne vzdelávať aj ľudia bez pedagogickej kvalifikácie. Ale to je presne niečo, čo Omama dokázala a je to dokonca súčasťou ich pridanej hodnoty. Teda že samotní ľudia z komunity vedia lepšie posunúť potrebné zručnosti ostatným Rómom.

Všetky tieto formálne kritéria a regulácie sú problém, lebo až po ich splnení môžu byť verejné financie použité na financovanie prevádzky a miezd. Toto je však niečo, čo sa môže zmeniť. Stačí prijať reformy, ktoré by systém rozviazali, zjednodušili a zaviedli autonómne školy. V rámci nich by išlo oveľa jednoduchšie rozvinúť program Omama aj do podoby školy. A spolu so systémovými reformami zároveň zaviesť reformu financovania, ktorej cieľom nebude platiť za prevádzku budov a miezd učiteľov, ale za uspokojovanie vzdelávacích potrieb malých detí a mladých ľudí. Vrátane rodičov, ktorí sa spolu vzdelávajú v rámci generačnej školy.

Takto by bol systém financovania vzdelávania viac spravodlivý – dnes ľudom zo strednej a vyššej triedy platíme z verejných zdrojov oveľa viac peňazí na ich dlhšie stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie. A zároveň by bol systém aj viac efektívny – takéto vzdelávanie v rómskych komunitách má potenciál priniesť dlhodobo vysoké benefity vo forme prerušenia generačnej chudoby.

Toto sú, mimochodom, inštitucionálne podmienky, v ktorých vznikla aj spomínaná škola Briya. Fungujúca charterová legislatíva a spravodlivé financovanie potrieb detí a rodičov. A toto sú podmienky, ktoré by umožnili vznik podobných škôl aj u nás, alebo rozšírenie programu Omama. Umožniť vznik neznamená, že sa tak aj automaticky stane. Keď však nevytvoríme ani podmienky, tak si môžeme byť istí, že podobné projekty sa budú zakladať a rozširovať len veľmi ťažko a pomaly.

SME Komentáre, 3.4.2023