Rebríčky

Pred dvoma týždňami zverejnilo Svetové ekonomické fórum rebríček globálnej konkurencieschopnosti. Slovensko si v ňom mierne polepšilo, ale 59. miesto nie je na vyspelú krajinu žiaden zázrak. Už čoskoro zverejní výsledky najznámejšieho rebríčka Doing Business aj Svetová banka.

Minulý rok bolo Slovensko na 33. pozícii. Tretí rebríček zostavuje švajčiarska škola IMD. Ten hodnotí len 63 krajín sveta, spomedzi ktorých zaradila Slovensko sa na slabé 51. miesto. Štvrtým rebríčkom je porovnanie ekonomickej slobody, pripravované americkou The Heritage Foundation.

V niektorých rebríčkoch je Slovensko vyššie, v niektorých je na tom zle. Niekedy v jednom rebríčku medzi rokmi stúpne a v druhom klesne. Odpoveď na otázku, prečo to tak je, sa nachádza v metodike. Tá sa v jednotlivých indexoch pozerá na konkurencieschopnosť z rôznych pohľadov. Napríklad čerstvé hodnotenie Svetového ekonomického fóra sa na konkurencieschopnosť pozerá z vtáčej perspektívy. Zaujíma ho aj kvalita pracovnej sily, či infraštruktúra. Preto pri výpočtoch berú do úvahy aj také ukazovatele, ako je rozšírenie nákazy HIV, či penetrácia mobilných telefónov. Oproti tomu Doing Business sa drží viac pri zemi. Zaujíma ho, koľko dní zaberie vybavenie stavebného povolenia, či koľko úkonov treba na založenie firmy. The Heritage Foundation zase pozerá viac perspektívou slobody, ktorú považuje za kľúčovú podmienku pre rozvoj ekonomiky a biznisu. Preto ich primárne zaujímajú také charakteristiky, ako je rešpektovanie vlastníctva, veľkosť vlády, množstvo regulácii a otvorenosť trhov.

Z rôznych ingrediencií tak vznikajú rôzne koláče. Dôležité je, že si vzájomne neodporujú, ale dopĺňajú sa. Pre jedného investora môže byť zaujímavejší pohľad viac z vrchu, pre iného hrajú rolu skôr praktické veci ohľadom fungovania biznisu v krajine.

Stále je však priestor rozsvecovať ďalšie žiarovky a odhaľovať dôslednejšie prívetivosť vlády a štátu ku podnikateľom. V INESS nám chýbal pohľad, ktorý by odkrýval byrokraciu z pohľadu malého podnikateľa, ktorý so všetkým musí zápasiť väčšinou sám, „na kolene“. Preto sme v roku 2016 vytvorili Byrokratický index. Ten na modelovom príklade fiktívnej výrobnej mikro firmy so štyrmi zamestnancami ukazuje, s koľkými povinnosťami sa musí počas roka takýto podnikateľ vysporiadať. V roku 2017 nám toto číslo vyšlo na 164 hodín času počas jedného roka. Porovnať si to vieme zatiaľ len s dvoma partnermi projektu, Bulharskom a Českom, ktorých sme našťastie nižším časovým nákladom prekonali. No pre malého podnikateľa, ktorý neotvára pobočky po svete, je dôležitejšia medziročná zmena v jeho vlastnej krajine. Tá dosiahla medzi rokmi 2016 a 2017 len jedinú hodinu.

V najbližšej dobe pôjdu na vládu viaceré zaujímavé opatrenia, ktoré by mali znížiť byrokraciu a zlepšiť život podnikateľom. Dúfajme, že prejdú nezmrzačené. Skúsme ich spolu postrážiť!