INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Aj verejné zdravotníctvo by malo pracovať s prioritami. Čo má väčšiu prioritu? Finančná alebo geografická dostupnosť? Kvalita alebo kvantita? Čo by malo byť jednoznačne zadarmo a naopak, za čo si je slovenský pacient-poistenec-spotrebiteľ ochotný priplatiť?

Existujú nové a účinné lieky, o ktorých ľudia vedia a chcú ich, avšak nachádzanie zdrojov na ich úhradu sa stáva čoraz náročnejším.

Nová publikácia INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení prináša sumarizáciu súčasného stavu, ako aj zamyslenie nad obsahom pojmu „nedostatok“.

Publikácia Reformný reštart v zdravotníctve je výzvou kormidelníkovi zdravotníctva ku zakotveniu systému do jasnej štruktúry síl a vzťahov tak, aby bol pripravený čeliť výzvam nielen dnešným, ale aj výzvam budúcnosti.

Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.

S cieľom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch zdravotníctva vytvoril INESS v roku 2019 nový index nazvaný Zdravie za peniaze. Teraz vám predstavujeme jeho verziu s dátami pre rok 2020.

Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 25 rôznych krajín (európski členovia OECD), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch najlepšie obstáli bohaté štáty ako štáty Nórsko, Island,  Švédsko, Dánsko či Holandsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.

Od 60. rokov 20. storočia neoklasickí ekonómovia legitimizovali reguláciu a kolektivizáciu zdravotníctva pojmom „zlyhanie trhu“. Od tej doby je zdravotníctvo nekriticky používané ako príklad nemožnosti dosiahnuť „ideálny trh“ a symbol nevyhnutnosti štátnych zásahov. Tie majú napraviť zlyhania trhu, ako je najmä informačná asymetria.

Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.