Predvolební šamani

Tiež máte pocit, že komunikácia sa nám akosi zrýchľuje a zjednodušuje? Statusy, clickbaitové nadpisy, kratučké tik-tokové videá, nápisy na instagramových fotkách. Ak informáciu neskondenzujete do troch slov, ani sa neunúvajte niečo hovoriť.

Dobre, možno to zo mňa píše už môj vek a nostalgia a bolo to tak vždy, len analógovými prostriedkami. No to, čo vidím aj bez nostalgie je úpadok volebných programov. Napríklad program Smeru mal v roku 2012 skoro 16 000 slov. Teraz nemá ani 2 500. Program Oľano mal cez 7 000 slov, aktuálne 50 dní pred voľbami nevidím žiaden. Program SNS mal cez 3500 slov, aktuálne nie je stále žiaden. U nováčikov z Hlas sa mi program takisto nepodarilo objaviť.

Neplatí to samozrejme plošne, niektoré strany si dali na programe záležať. Ale je to úplne jedno, program im voľby nevyhrá. Kampaň je súborom bilboardových hesiel. Politici sa svojimi sloganmi snažia skrotiť do svojich služieb ducha doby, povestný „Zeitgeist“. A ním sú aktuálne ceny. Ceny potravín, ceny energií, ceny hypoték...

Bilboardy sľubujú lacnejšie potraviny (niektoré dokonca v štátnych supermarketoch!), lacnejšie energie, lacnejšie hypotéky. Niektoré len tak, za niektorými sú aj konkrétne opatrenia. Tie ale spočívajú výhradne v tom, že politik z pozície moci udelenej ctihodným voličom jednoducho príslušným obchodom, bankám či elektrárňam pohrozí, nakáže a zakáže.

Lenže prikázať cenám, je ako prikázať počasiu. Politici sú novodobí šamani, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že trasením hrkálky a divokým tancom privolajú dážď a nižšie ceny. Ich úspechom nie je dokázať to (pretože to sa nedá), ale presvedčiť nás, že to dokážu.

Problémom pre nás voličov je, že podobne ako počasie, aj ekonomika je mimoriadne komplexné prostredie. Napríklad ak supermarketom nariadime maximálne ceny, vyvolá to reťaz udalostí, ktoré sa budú šíriť ekonomikou. Zmenia sa dodávateľsko-odberateľské vzťahy, zloženie ponuky, miera investícií. Bežný občan si nič z toho nevšimne. Že je niečo zle si všimne až v momente, keď obchody zavedú prídelový systém na niektorý tovar, alebo tento tovar zmizne z pultov úplne. A niekedy ani vtedy si príčinu a dôsledok väčšina ľudí nespojí. Inak by nás príklad Maďarska dávno poučil.

Nižšie ceny sú potom len ilúziou. Regulovaná cenovka síce svieti, no „zaplatíme“ inak – menším výberom, nižším ekonomickým rastom a nižšími mzdami, zhoršením podnikateľského prostredia a vyšším zadlžením štátu.  

HN, 14.8.2023