Podpora menších firiem zaostáva

Štát sa snaží rozvíjať ich export, no pomáha viac zahraničným spoločnostiam

Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku 90 percent všetkých firiem a zamestnávajú dve tretiny ľudí. Napriek tomu sa oproti veľkým zahraničným spoločnostiam sa cítia znevýhodnené. Štátna podpora sa totiž zameriava viac na ne a príliš veľká byrokracia menším firmám sťažuje získanie eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva sa však situácia postupne zlepšuje.

Veľké firmy zamestnávajú menej, ale dostávajú viac

Koncom roka 2016 bolo na Slovensku viac ako 100-tisíc malých a 2,5 tisíca stredných podnikov. Najviac z nich pôsobilo v obchode, stavebníctve a priemysle a ich exporty v rámci Európskej únie tvorili 30 percent všetkých vývozov zo Slovenska. Ministerstvo hospodárstva by však chcelo, aby toto číslo bolo ešte väčšie, a preto časť peňazí pre tieto podniky orientuje práve na túto oblasť aj prostredníctvom projektu Podpora internacionalizácie, na ktorý sa má celkovo vynaložiť 35 miliónov eur. Zatiaľ sa aktivita sústreďuje na podporu zúčastňovania sa na rôznych veľtrhoch, výstavách a podnikateľských misiách prostredníctvom národných stánkov. "Záujem sme registrovali už v minulosti, v období, keď tento nástroj podpory chýbal. Postupne registrujeme aj mierne sa zvyšujúci záujem malých a stredných podnikov o nástroj Exportných akadémií," uviedol hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. 

Dotácie pre tieto podniky však stále zaostávajú za tými pre veľké zahraničné firmy. "Tieto veľké spoločnosti alebo reťazce tu síce investujú a zamestnávajú ľudí, ale u nás pracujú dve tretiny. No sú to ony, čo majú daňové úľavy, investičné stimuly či rôzne úľavy pri pozemkoch a pri zamestnávaní," upozornil prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Na druhej strane však priznáva, že podporné fondy pre malé a stredné podniky fungujú a ich objem sa zvyšuje. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského štát len zriedka myslí pri vytváraní nových regulácií na to, ako to zasiahne podnikateľov. "Platí, že malým podnikateľom sa s novými reguláciami vysporiadava ťažšie, pretože nemajú právne, účtovné a ďalšie dedikované oddelenia," poukázal a ako príklad uviedol meniaci sa zákon o odpadoch.

Žiadanie eurofondov je ľahšie

Jednou z možností pre tieto firmy sú eurofondy, tie ale svojou administratívnou náročnosťou malé spoločnosti odrádzajú. Nemajú totiž potrebných zamestnancov na vypracovanie projektu a doloženie všetkých žiadaných dokumentov, a preto im zostáva jedine siahnuť po externej agentúre. To je však nákladné a získanie fondov nezaručuje. Aj po úspešnom konci sa situácia nezlepšuje, nasleduje totiž vykazovanie a dokladovanie oprávnených výdavkov, ktoré so sebou nesie aj ďalšie administratívne úkony. "Zložitosť získavania, ako aj určité sklamanie z opakovaného neúspechu vedie k tomu, že sa malé firmy viac nezúčastňujú," upozornil Sirotka. 

Ministerstvo hospodárstva priznáva, že celý proces je náročný, bráni sa však tým, že ide o požiadavky Európskej únie, ktoré sú povinní dodržiavať. Na národnej úrovni sa podľa Stana ministerstvo "snaží tieto procesy zjednodušovať a znižovať administratívnu záťaž na strane žiadateľov, v mnohých prípadoch aj prostredníctvom žiadostí o výnimky zo stanovených pravidiel a postupov". Po novom sa môžu žiadosti vypĺňať aj čisto elektronicky a vďaka uplatňovaniu princípu jedenkrát a dosť sa znížilo množstvo vyžadovaných dokumentov. Sirotka však poukazuje na to, že administratívna záťaž je iba jeden z problémov. Tým ďalším je to, že väčšina eurofondov nie je dostupná pre Západoslovenský kraj. "Rozdelenie republiky na dve takéto časti nepovažujeme vôbec za šťastné. Vyrovnávať kraje sa, samozrejme, dá, ale nie tým, že jeden kraj budeme brzdiť, aby ho druhé dobiehali," skonštatoval.

HN, 29.12. Kristína Votrubová link