O návrate a lámaní tradícií

Ľudia toho už dokázali veľa. Nasýtiť miliardy hladných krkov, naťahať stovky tisíc rúr s vodou a plynom naprieč krajinou, rozsvietiť domovy... No a každý vynález časom so sebou nesie potrebu zlepšenia. Občas síce každého z nás prepadne ego a namiesto hľadania zlepšení sme presvedčení, že lepšie to už nejde a postupy starých otcov treba za každú cenu zachovať. Najsladšie ovocie však prináša zvedavosť a tvrdohlavé skúmanie toho, ako robiť veci inak a lepšie.

Každý miluje príbehy, kde sa pracovitosť a prvotné zlyhanie nakoniec premenia na úspech. Jeden taký príbeh je aj dokument o americkej Apricot Lane farme, s názvom „Najväčšia malá farma“ z roku 2018. Príbeh páru, ktorý sa z veľkomesta presťahoval na 80-hektárový pozemok začína naozaj trúfalo. Neúrodný kus zeme sa snažia premeniť na farmu, ktorá bude dodávať výrobky a zarábať si na seba, ale fungovať bude v súlade s prírodou. Začiatočný úspech a optimizmus vystrieda mizéria, keď ovocné stromy húfne napadnú slimáky. Zamestnanci farmy sa márne snažia ručne zbierať desiatky tisíc neželaných hostí, každým dňom ich je viac a úroda citrusov je ohrozená. V ďalšom sade zase vtáky napadajú broskyne, z ktorých neostane takmer nič. Aby toho nebolo málo, kojoty sa dostávajú cez plot na farmu a ulovia 30 sliepok len za jednu noc. Majitelia sú zúfalí, kým psi pri ovciach držia stráž, pri sliepkach je riziko, že ich sami zadusia. Ako z toho von, keď je ich filozofiou farma bez postrekov a strieľania?

Často sa pri obhajobe našich postupov odvolávame na tradície starých rodičov. Recepty overené časom vedia inšpirovať, no ich striktné dodržiavanie nemusí viesť k najlepším riešeniam. Zelená revolúcia zo 60. rokov priniesla obrovský nárast produktivity, avšak za cenu väčšieho využívania syntetických hnojív a pesticídov. Rýchly nárast výnosov pri relatívne nízkych nákladoch dáva zmysel a hladný a dynamicky rastúci svet po 2. svetovej vojne bolo potrebné nasýtiť rýchlo a spoľahlivo.  Mnohí poľnohospodári preto siahli po chemických novinkách a hlad sa aj vďaka novým technológiám zredukoval na minimum. Dnes viac ľudí na svete trpí nadváhou ako podvýživou. Časom však prišli prvé facky v podobe zistenia škodlivosti DDT a iných karcinogénnych pesticídov. Nové zistenia tak občas dospejú k tomu, že je nutné vrátiť sa o krok späť a zavrhnúť postup, ktorý sa zdal byť najvýhodnejší. Aj Apricot Lane farma po prvotnom nešťastí našla riešenia na väčšinu svojich problémov bez používania chémie a strieľania kojotov. Problém so slimákmi vyriešili vypustením husí do sadu s citrusmi. Hostina pre husi tak zachránila úrodu. Jedného dňa sa v broskyňovom sade objavil predátor, ktorý držal pažravých vtákov na uzde, vďaka čomu zostalo dosť broskýň na predaj. Problém s kojotmi nakoniec vyriešila pozornosť majiteľov, keď si všimli, že jeden z trojice pastierskych psov sliepkam neublíži a bude v noci nad nimi držať stráž.

Ak sa pozrieme do dávnejšej histórie, ľudia sú často skeptickí voči novým výdobytkom. V roku 1830 napríklad farmári v Anglicku na protest proti mechanizácii ničili stroje na mlátenie obilia. Mechanizácia uľahčila a zrýchlila proces, no pripravila o prácu asi 25 % zamestnancov, ktorí sa podieľali na mlátení obilia. To, čo sa nám zdá byť z dnešného pohľadu moderného poľnohospodárstva nezmyselné, sa protestujúcim z 18. storočia pochopiteľne nepáčilo. Až dnes vieme, že nakoniec to dopadlo dobre a mechanizácia znamenala rast bohatstva, nie jeho pokles. Revolučne musel vyzerať aj študent, ktorý priniesol hľuzy pôvodne z Južnej Ameriky na Spiš. Dnes nájdeme zemiaky vo väčšine slovenských národných jedál. Zlomenie tradície starých otcov zo 17. storočia tak vytvorila novú tradíciu a zachránila mnohých Slovákov pred hladom.

A tak je aj našou dnešnou úlohou prehodnocovať a zamyslieť sa, nakoľko poľnohospodárska politika umožňuje sebareflexiu, podporuje snahu farmárov hľadať najlepšie riešenia a rast bohatstva. V mojom ponímaní je to menej štedrého dotovania, ktoré garantuje ľuďom pohodlie bez riskovania a viac odbúravania prekážok vo forme byrokracie či zle fungujúcich inštitúcií. Zmeny neznamenajú vždy len úplne nové postupy, občas je to aj návrat k tradícii starých rodičov alebo hľadania zložitejších riešení, ktoré však prinesú dlhodobý úžitok. Odvaha robiť zmeny však leží na pleciach samotných farmárov, nie politikov. Úlohou štátu je neprekážať v tomto úsilí.

Agrobiznis, 16.9.2022